Štúdia prezentuje teoretické východiská a pragmatické zdôvodnenia potreby využívania inovovaných prístupov k hodnoteniu žiakov na primárnom stupni školy. Najvýraznejšia zmena v hodnotení vzdelávacích výsledkov žiaka oproti súčasnej praxi spočíva v tom, že sa orientuje nielen na dosahovanie očakávaných výstupov v jednotlivých vyučovacích predmetoch, ale súčasne s tým aj na kvalitu utvárania kľúčových kompetencií, ktoré majú nadpredmetový charakter. Tento obrat si vyžaduje opierať sa o nové špecifické spôsoby hodnotenia, ktoré napomáhajú žiakom v procesoch ich utvárania. Zámerom štúdie je na príkladoch hodnotenia jazykových (komunikačných) a prírodovedných kompetencií objasniť postavenie a využitie rozvíjajúceho hodnotenia s charakteristikami kriteriálneho, autentického a autonómneho hodnotenia v procese reflexívnej výučby na primárnom stupni vzdelávania.
V etape primárneho vzdelávania sú za kľúčové považované: komunikačné spôsobilosti, matematická gramotnosť a gramotnosť v oblasti prírodných vied a technológií, spôsobilosti v oblasti digitálnej gramotnosti (informačno-komunikačné technológie), spôsobilosti učiť sa učiť sa, riešiť problémy, ďalej sú to osobné, sociálne a občianske spôsobilosti, spôsobilosť chápať kultúru v kontexte a vyjadrovať sa prostriedkami danej kultúry.
Zámer rozvíjať kľúčové kompetencie žiakov spolu s formovaním funkčnej gramotnosti, je spojený s nevyhnutnosťou, aby žiaci každodenne realizovali zmysluplné úlohy, ktoré kopírujú svet a pripravili ich na život v ňom.
To však nejde zo dňa na deň. Nestačí, že školy pripravia svoje školské vzdelávacie programy na základe formulovania cieľov orientovaných na kompetencie, teda na pozorovateľné a kontrolovateľné výkony žiakov. Treba zmeniť príležitosti k učeniu sa a hodnotenie žiakov, prioritne nastavené na hodnotenie zmien v rozvoji, na budované profily absolventov, na nadobúdanie zručností a skúseností, pričom vedomosti sú vnímané ako využitie týchto zručností. Monitorovanie a hodnotenie zručností a kompetencií predstavuje komplexnú činnosť. Každodenné systematické školské hodnotenie na rozdiel od štandardizovaných národných alebo medzinárodných meraní, sa musí okrem testových batérií opierať o rôznorodé diagnostické a hodnotiace nástroje a nadobudnúť charakter komplexne rozvíjajúceho hodnotenia.
Charakteristika komplexne rozvíjajúceho hodnotenia počas reflexívnej výučby
Monitorovanie a hodnotenie procesu rozvíjania kompetencií je špecifický proces, ktorý si vyžaduje zmenený prístup učiteľa k plánovaniu a projektovaniu reflexívnej výučby. V procese jej plánovania – projektovania a realizácie dominujú činnosti, v ktorých učiteľ reflektuje svoje uvažovanie, aktivity a postoje v súlade s každou reálnou edukačnou situáciou.
Už v procese plánovania a projektovania sa učiteľ zameriava na to, aby:
- uvažoval a rozhodoval o výbere každej kompe