Školstvo po roku 1948 prešlo ideovými a organizačnými zmenami s cieľom presadiť tzv. jednotnú školu a produkovať lojálnych žiakov pre komunistický režim. Učitelia mali zohrávať hlavnú úlohu v plnení týchto cieľov, ale v päťdesiatych rokoch sa objavili problémy s nekvalifikovanými učiteľmi a ich neochotou zapojiť sa do komunistickej ideológie. Na riešenie týchto problémov bol navrhnutý Zákon o jednotnej sústave ďalšieho vzdelávania učiteľov a školských pracovníkov, ktorý mal zabezpečiť systematické vzdelávanie a prevýchovu pedagógov.
Školstvo po roku 1948 prešlo ideovými aj organizačnými zmenami. V praxi sa tieto zmeny premietali z organizačného hľadiska do presadzovania predstáv o tzv. jednotnej škole, na ideovej úrovni dominovala predstava o školstve, ktoré bude produkovať žiakov lojálnych a ochotných zapojiť sa do budovania komunistického režimu. Hlavnú rolu v plnení týchto cieľov mali zohrávať učitelia. V priebehu prvej polovice päťdesiatych rokov sa však začalo ukazovať, že v školskom systéme pôsobilo značné množstvo nekvalifikovaných učiteľov. Zároveň sa časť pedagógov odmietala výraznejšie angažovať v prospech aktivít komunistického režimu. Riešiť tieto skutočnosti mal tzv. Zákon o jednotnej sústave ďalšieho vzdelávania učiteľov a školských pracovníkov.
Vzdelávanie pedagógov nebolo v slovenskom prostredí päťdesiatych rokov novinkou. Okrem rôznych neformálnych iniciatív postupne vznikali ustanovizne na všetkých úrovniach štátnej správy až úplne nadol k jednotlivým školám. Na centráln