V príspevku sa autorka venuje odbornému vzdelávaniu, resp. jednému z typov – duálnemu vzdelávaniu. Na príklade koncepčných skúseností zo zavádzaním rôznych modelov, prístupov k odbornému vzdelávaniu vysvetľuje model existujúci v slovenských podmienkach. Kľúčovú úlohu majú v systéme duálneho vzdelávania odborní pracovníci z praxe, ktorí sa na Slovensku volajú hlavní inštruktori. Im je venovaná v štúdii pozornosť. Autorka ukazuje na možnosti sledovania sebapoňatia hlavných inštruktorov, na ich pozíciu vo firmách u svojich zamestnávateľov a odporúča sledovať ich činnosť aj z hľadiska výskumov.
Slovensko v ostatných rokoch tak, ako mnohé iné krajiny, „bojuje“ s nedostatkom pracovných síl. Zamestnávatelia sa sťažujú, že nájsť spoľahlivých kvalifikovaných ľudí je čoraz zložitejšie. Odborníci hľadajú riešenia a analyzujú situáciu z rôznych hľadísk. Obvykle sa vlna kritiky dotkne i odborného vzdelávania alebo prípravy špecialistov na vysokých školách.
Zamestnávateľom na Slovensku chýba kvalifikovaná pracovná sila. Vzdelávací systém podľa nich (RUZ, 2017) nezohľadňuje požiadavky trhu práce a kvalita samotného vzdelávania je nízka. Štúdie PISA dokazujú, že naši žiaci dosahujú v porovnaní so zahraničím podpriemerné výsledky a navyše dochádza k ich postupnému zhoršovaniu. Základné zručnosti a kompetencie dospelých ako čitateľská či matematická gramotnosť sú podľa medzinárodných prieskumov na priemernej úrovni, avšak vzdelávanie v týchto oblastiach stagnuje.
Školský systém nesporne potrebuje zmenu, ale pravdou je i to, že sa vzdelávaniu zo strany štátu nevenuje systematická pozornosť. Obvykle politické premeny v štáte prinášajú i inovácie, ale častokrát pri výmene politických garnitúr sa i dobré nápady nedostanú do reálneho života.
Príkladom takýchto vynárajúcich sa zmien je i duálne vzdelávanie. Ide vlastne o typ odborného vzdelávania a prípravy na výkon povolania, ktorým sa získavajú vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné pre povolanie. Duálne vzdelávanie na Slovensku nie je vôbec novým pojmom a v minulom storočí ho poznali i učitelia stredných odborných škôl, vtedy označovaných ako učňovské školy. Opätovný záujem o duálne vzdelávanie sa objavil v roku 2015. Stalo sa tak preto, že zamestnanecké prostredie reagovalo na nezamestnanosť a dopyt po pracovných pozíciách. Opätovne sa otvorila politická diskusia o zvyšovaní kvality vzdelávania, a to prostredníctvom priamej účasti žiakov na vyučovaní u zamestnávateľov. Duálne vzdelávanie je tak príkladom inovácií, ktoré tu v minulosti boli a po niekoľkých rokoch sa k nim opäť vraciame.
Duálne vzdelávanie – skúsenosti zo zahraničia
Tak ako to býva pri dobrých koncepčných víziách, i v prípade duálneho vzdelávania sa Slovensko inšpirovalo jednak vlastnými historickými skúsenosťami, ale predovšetkým podobami odborného vzdelávania v zahraničí. Inšpirácia o vhodnej koncepcii duálneho vzdelávania pre Slovensko bola výsledkom analýz odborného vzdelávania predovšetkým v nemecky hovoriacich krajinách (Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko). Zdrojom informácii boli i dobre prepraco