Hoci druhá svetová vojna sa v Európe formálne skončila 8. mája 1945, pre obyvateľstvo na Slovensku bol významným medzníkom prechod frontovej línie a jej následný posun na západ. Život sa začal vracať do normálu. Platilo to i pre fungovanie škôl a školských zariadení. Obnovenie činnosti škôl a školských zariadení narážalo na rôzne prekážky. Ich charakteristiku nájdeme v tzv. výročných školských správach. Tie vznikali spravidla na konci príslušného školského roka, v mimoriadnych vojnových podmienkach sa dochovali aj výročné školské správy za obdobie dvoch školských rokov t. j. 1944/1945 a 1945/1946.
Texty dokumentov naznačujú, že mnohé problémy povojnového školského života boli podobné na celom území Slovenska. Iné sa vzťahovali iba na konkrétnu lokalitu. Obnovenie vyučovania po prechode frontovej línie narážalo na rôzne ťažkostí. Školské budovy boli nezriedka obsadené príslušníkmi oslobodzovacích armád (sovietskej, rumunskej, československej). Po ich odchode nasledovali opravy, čistenie školského inventáru tak, aby mohlo prebiehať vyučovanie hoci aj vo viaczmennej prevádzke.
O týchto problémoch sa zmieňujú správy učiteľského ústavu v Štubnianskych (dnes Turčianskych) Tepliciach (obec bola oslobodená 7. apríla 1945, vyučovať sa vo viaczmennej prevádzke začalo 2. mája 19451), II. štátneho gymnázia v Bratislave (oslobodenie 4. apríla 1945, školu neobývali regulárne vojenské jednotky, v časti jej priestorov sa nachádzala len vojenská nemocnica,