Najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva sa skončil 9. mája 1945. Svet, ale aj Slovensko riešili otázky povojnovej obnovy a čo najskoršieho návratu do bežných koľají. V obnovenom Československu predstavovali jednu z hlavných politických síl Komunistická strana Československa a Komunistická strana Slovenska (ďalej len „KSS“). Predstavy o novom a lepšom povojnovom svete sa mali premietnuť i do podoby školstva. Názory komunistov na školstvo možno reflektovať z archívnych stránok denníka Pravda, ktoré bolo oficiálnym tlačovým orgánom KSS. Záujem o školstvo posilňovala i skutočnosť, že práve nominant KSS Laco Novomeský pôsobil vo funkcii povereníka školstva a osvety. (Pozn.: Je dôležité upozorniť, že články v Pravde z roku 1945 treba vnímať ako dobové vnímanie reality často so snahou ovplyvniť názory čitateľov.)
Prvotným cieľom po skončení bojov bol čo najrýchlejší návrat života do bežných koľají vrátane skorého otvorenia škôl. Už 13. mája sa čitateľ mohol dozvedieť o začatí výučby na západnom Slovensku, o prípravách na zahájenie vyučovania [1]. O dva dni neskôr sa objavuje správa o prebiehajúcej výučbe v 26 školách po Bratislave a okolí [2]. Dôležitejšie však boli organizačné či politické zmeny v školstve. Dňa 18. mája priniesla Pravda reportáž zo zasadnutia Slovenskej národnej rady, ktorá opätovne prijala poštátnenie školstva deklarované už počas Slovenského národného povstania. Rokovalo sa aj o ďalšom priebehu stredoškolského či vysokoškolského štúdia [3]. V školstve ostávali po vojne i ľudia s praxou počas Slovenského štátu. Ako informuje článok Nový duch vo výchove mládežez 2. júna, preverovanie zamestnancov povereníctva školstva a osvety mali zabezpečovať dotazníky a ďalšie zásady, ktoré mali určiť osudy školských zamestnancov podľa toho, či boli členmi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže, či sa členmi uvedených organizácií stali dobrovoľne alebo z donútenia [4]. K problému sa 10. júna v úvahe