Mnohí psychológovia sa zhodujú v názoroch, že covidové obdobie kladie mimoriadne nároky na osobnosť riadiacich pracovníkov, pretože zmena prístupov v akejkoľvek oblasti odhaľuje plytkosť emocionálnej a vzťahovej inteligencie, ktorej najzradnejšie fenomény sa ukazujú práve v negatívnych konotáciách. Na rýchle zmeny a stúpajúce sa životné nároky významne vplýva aj úroveň emocionality, konkrétne, emocionálneho kvocientu EQ a rozmer vzťahovej inteligencie, vzťahového kvocientu VQ ako imperatívu predpokladu úspešnosti osobnosti. Moderný výskum inteligencie pripisuje zvláštnu úlohu poznaniu o sebe samom a senzitivite voči iným, čo označujeme ako intrapersonálnu a interpersonálnu inteligenciu, ktorá je predpokladom pre kvalitu efektívnej komunikácie a kultivovaného riešenia mnohých záťažových situácií vyplývajúcich z procesu riadenia.
„Stretnutie dvoch osobností je ako kontakt dvoch chemických látok: ak dôjde k reakcii, obe sa premenia.“C. G. Jung
Streľba na univerzite v nemeckom meste Heidelberg počas prednášky na lekárskej fakulte, streľby v amerických školách a univerzitách, smrteľný útok nožom na základnej škole vo Vrútkach a celý rad tragických obetí útokov, samovraždy páchateľov sú výrazným imperatívom dnešnej doby a zvlášť, ak ide o študentov, žiakov, ktorí prekvapovali dobrým prospechom či vysokým IQ. Aj v našich školských podmienkach nebol zaznamenaný ani jeden koniec školského roka, pri ktorom by z rôznych dôvodov nedošlo k incidentom s pedagógmi, útekom detí z domu, sebapoškodzovaniu, šikane, týraniu zvierat a ďalším konfliktným situáciám, ktoré riešia školskí psychológovia i úrady činné v tresnom konaní a prekvapujúco nie sú to len deti so slabým prospechom. Emocionálna a vzťahová inteligencia predstavujú rozmer, ktorý je nesmierne dôležitý, a na ktorý v našej školskej praxi zatiaľ nekladieme dostatočný dôraz.
Emocionálna inteligencia a úspech
Jedným z verejných tajomstiev psychológie je, že podľa školského prospechu, IQ alebo podľa výsledkov psychologických testov nemožno, napriek popularite týchto hodnotení, spoľahlivo predpovedať úspech v živote. Nemožno pochybovať o tom, že u veľkých skupín ľudí existuje priamy štatistický vzťah medzi výškou IQ a spôsobom života. Mnoho ľudí s veľmi nízkym IQ skončí v nenáročnom podriadenom povolaní, zatiaľ čo ľudia s vysokým IQ sú spravidla dobre platení - neplatí to však zďaleka vždy. IQ prispieva k faktorom určujúcim úspech v živote len 20 %, celých 80 % ponecháva ďalším vplyvom. Ako máme možnosť pozorovať, postavenie, ktoré človek v spoločnosti dosiahne, j