Spolupráca základnej školy a rodiny - efektívne vzdelávanie si žiada partnerstvo

Deti sú na zmeny prostredia a požiadaviek z nich vyplývajúcich pripravované v materskej škole učiteľkami, doma rodičmi. V novom prostredí sa musia učiť novým sociálnym rolám – role školáka, role žiaka. Zmena a nová rola však nenastáva len u dieťaťa. Druhou socializáciou prechádzajú aj samotní rodičia. Aj oni sa vo vlastnom záujme musia učiť novým rolám – role rodiča žiaka, role rodiča školopovinného dieťaťa.

Práva a povinnosti rodičov upravuje ustanovenie § 144 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní.

V zmysle týchto ustanovení rodičia majú právo:

• žiadať, aby sa v škole poskytovali ich deťom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním sveta, s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa zákona,
• oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy a so školským poriadkom,
• byť informovaní o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,
• na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,
• zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy,
• byť prítomní na komisionálnom preskúšaní dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.

Zákon ukladá rodičom aj nasledujúce povinnosti:

• vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie a na plnenie školských povinností,
• dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským poriadkom,
• dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,
• informovať školu o zmene zdravotnej spôsobilosti dieťaťa, zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania,
• nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil.

Žijeme v informačnej spoločnosti, ktorá mení pohľad na poslanie školy. Škola sa v súčasnej dobe považuje za verejnú službu, ktorej výsledkom je vzdelávanie.

Popri vzdelávacej úlohe plní aj funkciu:

• socializačnú – je základným inštrumentom prispôsobovania nastupujúcej generácie spoločenským pomerom a jej úlohou je odovzdávať kultúru spoločnosti a zachovať jej kontinuitu,
• výchovnú – dbá na celkový osobnostný rozvoj ­dieťaťa, nielen na odovzdávanie poznatkov a vedomostí; tým, že vzdeláva, zároveň aj vychováva,
• opatrovateľskú – vytvára vhodné podmienky z hľadiska zdravia, telesnej, duševnej, duchovnej a mravnej bezpečnosti,
• poradenskú – je redukovaná na profesijné poradenstvo, niektoré školy zabezpečujú poradenské služby zamerané na diagnostikovanie a poskytujú pomoc v riešení výchovných problémov,
• rekreačnú – uplatňuje sa predovšetkým v čase mimo vyučovania, vo voľnom čase žiakov (záujmové krúžky, rôzne športové, kultúrne a iné podujatia),
• profesionalizačnú – pomáha žiakom pri výbere povolania, v príprave na začlenenie sa do sveta práce,
• selektívnu – mohli by sme ju prirovnať k výťahu, na určitom podlaží človeka „vysadí“ podľa toho, aký stupeň a typ školy absolvuje, prípadne aké výsledky v škole dosiahol.

V oblasti vzdelávania patria rodine a škole komplementárne role. Tieto dve inštitúcie sa od seba líšia v prioritách, v požiadavkách, v očakávaniach, v organizácii času a priestoru, vo vzťahu k deťom, v miere formálnosti a v rade ďalších aspektov. Majú však spoločný cieľ – zaistiť optimálny vývoj detí.

Komunikácia medzi rodinou a školou a formy spolupráce

Komunikácia školy s rodinou je jeden z predpokladov školskej úspešnosti. Kontakt medzi rodinou a školou prebieha rôznymi formami. Za najčastejšiu formu kontaktu sú považované triedne schôdzky rodičov, konzultačné hodiny, školské predstavenia a besiedky. Okrem uvedených priamych kontaktov poznáme aj nepriame kontakty – telefonický kontakt a písomná komunikácia.

Existujú 4 konkrétne faktory pre zlepšenie situácie, nad ktorými by sa mala zamyslieť každá škola, resp. manažment školy:

• podmienky vzdelávania a výchovy,
• prostriedky, pomocou ktorých sa má dosiahnuť zlepšenie kvality školy,
• učitelia ako rozhodujúci faktor kvality školy,
• rodičia a komunita.

Cieľom spolupráce rodiny a školy je vytvorenie partnerského vzťahu založeného na vzájomnom rešpektovaní, dôvere a otvorenosti. Rodičia a učitelia sú považovaní za rovnocenných a vzájomne nezastupiteľných partnerov.

Ak sa podarí učiteľovi vtiahnuť rodičov do záležitostí školy a života triedy, vytvorí sa priestor pre zodpovednosť, ktorú so sebou kvalitná spolupráca nesie. Za vytvorenie kontaktu s rodinou a jeho pravidelné udržiavanie je zodpovedný učiteľ. Spolupráca s rodičmi prispieva k upevňovaniu partnerstva medzi rodinou a školou, k zlepšovaniu komunikácie. Rodičom umožňuje poznať, že škola je spoľahlivá. Ponúka príležitosť na jednotné pôsobenie v prostredí školy. Pomáha škole získať potrebné informácie pre plánovanie spoločných aktivít. Zlepšuje školskú úspešnosť detí.

Spolupráca školy s rodinou má 3 kategórie:

• Osobný kontakt pedagóga s rodičmi detí – do tejto kategórie možno zaradiť prvú návštevu školy, kedy má rodič možnosť zoznámiť sa s jej programom, metodikou, ktorú učitelia využívajú, s odbornými učebňami a pod. Ďalej sem patria orientačné stretnutia, prípadne aj návšteva pedagóga v rodine, telefonické rozhovory, konzultácie „učiteľ – rodič – žiak“, spoločné stretnutia rodičov, spoločné schôdzky, akcie, vzdelávacie podujatia pre rodičov a pod.
• Písomné formy komunikácie a spolupráce – patrí tu komunikácia prostredníctvom letákov, brožúr, príručiek, webových stránok, ktoré obsahujú informácie o programe školy, učiteľskom zbore, mimovyučovacích aktivitách, triedny, resp. školský časopis, informačné nástenky pre rodičov, schránka pre návrhy, ktorá poskytuje aj anonymné vyjadrenie vlastného názoru, e-mailové adresy, sms služby.
• Účasť rodičov v triede/v škole – rodič sa stáva pozorovateľom/návštevníkom v triede. Môže byť odborníkom, asistentom, členom rady školy.

Spolupráca medzi učiteľmi a rodičmi je určitým vzorom správania pre žiakov.

Spôsob, akým rodičia jednajú s učiteľom, dieťa ľahko preberá a považuje ho za bežný. Toto si rodičia často neuvedomujú. Pokiaľ riešia nedorozumenie s vyučujúcim ráznejšie za prítomnosti dieťaťa, bude žiak tento spôsob správania voči učiteľovi považovať za bežný, čím rodičia nezámerne svojmu dieťaťu škodia. Dieťa sa identifikuje so vzorom správania, ktoré nie je v škole akceptované. Podobne aj rodič, ktorý komunikáciu so školou považuje za nedôležitú, dáva svojmu dieťaťu vzor ľahostajnosti a nezáujmu. Takto sa ľahko, aj keď nechcene, zasieva semienko konfliktov a nedorozumení do životov našich žiakov. Spolupráca by mala byť cieľom rodičov aj učiteľov a výsledkom ich spoločného snaženia sa. Vzťahy v sociálnom systéme školy, teda aj vzťahy medzi školou a rodinou však nie sú automaticky partnerské. Ich vytvorenie si vyžaduje mnoho úsilia.

Desatoro pre spoluprácu školy s rodinou

1. Rešpektujme úlohu rodičov. Rodičia sú najvýznamnejšími činiteľmi ovplyvňujúcimi vývoj dieťaťa. Majú právo a zároveň povinnosť vykonávať dôležité rozhodnutia týkajúce sa ich potomkov. Pestujme vzájomný rešpekt medzi učiteľským tímom a rodinami.
2. Zachovajme dôvernosť.Rodiny majú právo na ochranu osobných informácií v priebehu aj po ukončení školskej dochádzky dieťaťa. Záznamy o dieťati majú k dispozícii len ich rodičia.
3. Rozprávajme s rodinami o očakávaniach, ktoré voči sebe máme. Najmä na začiatku školského roka, ale aj v jeho priebehu zisťujme, akú predstavu o vzdelávaní svojho dieťaťa a o vzájomnej spolupráci so školou majú rodičia. Zároveň otvorene informujme o našich predstavách a zámeroch.
4. Podporujme spoluprácu s rodičmi ponukou viacerých stratégií k ich zapojeniu. Rodiny sú odlišné. Buďme flexibilní a tvoriví, aby si každá rodina mohla vybrať také formy spolupráce, ktoré im vyhovujú.
5. Rešpektujme, že konkrétny spôsob spolupráce si volí rodina sama. Našou úlohou je ponúknuť rodinám čo najširšiu škálu možnosti.
6. Usilujme sa o zapojenie celej rodiny. K spolupráci vyzývame nielen rodičov. Prispieť môžu aj ďalší členovia rodiny, aj ich priatelia.
7. Plánujme rodičovské stretnutia a konzultácie v čase, ktorý vyhovuje rodine. Ponúknime viac termínov, spracujme harmonogram konzultácií a pod.
8. Zamerajme sa na silné stránky rodiny a poskytnime im pozitívnu spätnú väzbu. Rodinám dajme najavo, že si ceníme ich spoluprácu a zapájanie sa v triede do spoločných aktivít.
9. Spolupracujme s ďalšími partnermi školy. Buďme otvorení k spolupráci s ostatnými inštitúciami a organizáciami.
10. Vieme, že všetko nejde hneď. Partnerské vzťahy a intenzívnu spoluprácu s rodičmi tvorme postupne, priebežne stavajme na malých úspechoch. Vyžaduje si to čas a veľké úsilie. Vieme, že je to náročné, ale nevzdávajme sa!
11. Otvorené partnerstvo, kde si každá zainteresovaná strana uvedomuje dôležitosť svojho zapojenia a spoluúčasti, docielime len ustavičnou snahou a vytrvalosťou.

Spolupráca rodiny a školy prináša výhody pre:

• Rodiča, ktorý získa poradenskú pomoc triedneho učiteľa, dostatok informácií a spätnú väzbu o svojom dieťati, o jeho počínaní v kolektíve, o psychickom vývine. Rodiča, ktorý nie je na problémy s dieťaťom sám, zároveň si buduje s učiteľom vzájomnú dôveru. Rodiča, ktorý predchádza problémom.
• Učiteľa, ktorý získa obraz o rodinnej klíme, o životnom štýle, formuje si individuálny prístup k žiakovi, dostane informácie o jeho zdravotnom stave, o problémoch, spozná rodinné zázemie a umožní tak prevenciu školských problémov. Medzi učiteľom a rodičom existuje spoločné úsilie pomôcť dieťaťu.
• Deti, ktoré cítia v škole oporu, sa stávajú imúnne voči stresom, viac dôverujú učiteľovi, zlepšujú svoj výkon a pociťujú spoločnú záštitu rodičov aj učiteľov.

Nové formy kooperácie medzi rodinou a školou

Mnohé zahraničné krajiny majú rozpracované programy zapojenia rodičov do školského diania, čím sú pre rodičovskú verejnosť omnoho viac otvorené, ako školy u nás. Zásadný rozdiel medzi našim a zahraničným školstvom spočíva v uzavretosti škôl. Efektívna výchova a vzdelávanie môže prebiehať len za aktívnej spoluúčasti rodičov.

Ponúkame ďalšie typy na spoluprácu:

• Vytvorenie miestnosti pre rodičov, kde by mali možnosť stretávať sa, spoločne posedieť, alebo si prečítať informácie na nástenke. Rodičovská miestnosť môže zohrať významnú úlohu pri formovaní partnerských vzťahov rodiny a školy. Miestnosť môžeme vybaviť stoličkami, stolmi. Steny môžu byť vyzdobené detskými prácami, fotografiami žiakov, rodičov zo spoločných akcií, stretnutí. Škatule s hračkami, či iným didaktickým materiálom môžu poskytnúť zábavu mladším súrodencom. Ponúknuť môžeme kávou, alebo iným jednoduchým občerstvením. Možno tu umiestniť knižnicu s odbornou aj detskou literatúrou.
• Sprístupnenie požičovne kníh a pomôcok rodičom v miestnosti pre rodičov so zoznamom konkrétnych pomôcok, materiálu, dostupnej odbornej, detskej a inej literatúry, ktorú si môžu rodičia na nejaký čas zapožičať aj domov.
• Zriadenie čajovne (raz za dva až tri týždne) na niektorom z frekventovaných miest v škole, napr. vo vestibule. Rodičia, učitelia, ale aj vedenie školy tak majú možnosť viesť rozhovor na neformálne témy. Zmyslom takýchto stretnutí je, aby sa rodičia spoznali medzi sebou, s učiteľmi, s vedením školy.
• Vytvorenie príručky pre rodičov, ktorú rodičia získajú hneď na začiatku školského roka. Začínať by mohla úvodným slovom riaditeľa školy, ktorý vysvetľuje dôležitosť dokumentu a zároveň vyzýva rodičov k spolupráci a k zapojeniu sa do diania v škole. Príručka môže oboznámiť rodičov so vzdelávacou filozofiou školy, s jej výchovnými a vzdelávacími cieľmi. Najpodstatnejšiu časť príručky tvorí dôkladný, zrozumiteľný opis vzdelávacieho programu na jednotlivých stupňoch školy, vrátane používaných metód vyučovania, kritérií hodnotenia a pravidiel pre zadávanie a spracovanie domácich úloh.

Záver

Spomenuli sme niektoré formy spolupráce, ktoré je možné v škole využiť k vytvoreniu partnerského vzťahu medzi rodinou a školou. Nie vždy je jednoduché zo strany učiteľov nájsť pre rodičov vhodnú formu kontaktu alebo kooperácie. S niektorými rodičmi je náročné vytvoriť vzťah a presvedčiť ich, že spolupráca je dôležitá najmä kvôli dieťaťu. Bohužiaľ, žijeme vo svete plnom zhonu a stresu. Uvedomujeme si, že mnohí rodičia nemajú čas na osobné stretnutie s učiteľom, či školou. Jednou zo schopností každého učiteľa je jeho kreativita, ktorú využíva vo svojej profesii. Z toho vyplýva, že je hlavne na učiteľovi, ako sa postaví k inovovaným formám spolupráce s rodičmi, ako sa mu podarí vtiahnuť rodičov do života školy, či triedy.

1. Kraus, B. 2008. Základy sociální pedagogiky. Praha : Portál, 2008. ISBN 8073673833.
2. Dravecký, J. 2013. Spolupráca rodiny a školy. Študijné texty – bez jazykovej úpravy. Dostupné na internete: http://www.jan.dravecky.org/data/spolupraca_rodiny_a_skoly.pdf.
3. Rabušicová, M. a kol. 2004. Škola a (versus) rodina. Brno : Masarykova univerzita v Brne, 2004. ISBN 80-210-3598-6.
4. Kolláriková, Z., Pupala, B. 2001. Predškolská a elementárna pedagogika. Praha : Portál, 2001. ISBN 80-7178-585-7.
5. Krejčová, V. 2005. Aktuální témata výchovy a vzdelávání ve škole. Texty pro studijní disciplínu Teorie výchovy. Hradec Králové : Gaudeamus, 2005. ISBN 8070413913.
6. Frýdková, E. 2006. Nové možnosti kooperácie medzi rodinou a školou. In: Výchova, škola, spoločnosť – minulosť a súčasnosť. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie. Bratislava : UK, 2006. s. 575 – 581. ISBN 9789-80-223-2295-9.