Mgr. Michal Božík

Videohry v triede nie sú náhradou dobrého učiteľa. Sú podporným nástrojom, ktorý má za cieľ motivovať študentov pomocou atraktívnej formy aby sa zaujímali aj o nie vždy zaujímavý obsah.

Pripravili sme pre vás jedinečnú tematickú príručku, ktorá odhaľuje najväčšie riziká pri používaní digitálnych technológií. Získajte praktické rady, ako porozumieť štyrom kritickým faktorom, ktoré určujú, či bude používanie digitálnych technológií problematické, alebo nie: dĺžka času pred obrazovkou, typ konzumovaného obsahu, kontext interakcie a osobnosť dieťaťa. Mgr. Michal Božík v príručke prezentuje najvýraznejšie riziká používania digitálnych technológií (ďalej len "DT"). Text sa zameriava aj na aktuálne poznatky z oblasti mediácie a regulácie používania DT deťmi, na mediálne stratégie rodičov a na to, ako čo najefektívnejšie nastavovať pravidlá používania DT.  Materiál môže byť efektívnou pomôckou k usmerneniu rodičov vašich žiakov.

Je absolventom psychológie na Trnavskej Univerzite. Aktuálne je PhD. študentom na Karlovej univerzite. Ako učiteľ pôsobil v základných školách počas programu Teach for Slovakia. Pracoval vo firme Pixel Federation s. r. o. ako herný dizajnér a producent. V súčasnosti pôsobí vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie ako výskumník. Prioritne sa venuje výskumu digitálnych technológií a kyberpsychológii, okrem toho sa podieľa na viacerých vzdelávacích projektoch. Rozprávali sme sa s ním o význame didaktiky pre vyučovací proces.

Aká je rola učiteľa v dnešnej dobe? Ako sa možno stať dizajnérom zážitku vo vyučovacom procese? Poskytujeme syntézu skúseností učiteľa aj herného dizajnéra. Ponúkame pohľad na dôležitú introspekciu pri dizajnovaní zážitku z vyučovania. Objasníme možnosti využitia rôznych perspektív, cez ktoré sa zamyslíme nad dizajnovaním systému učenia v pedagogickom kontexte, resp. nad prípravou na konkrétnu hodinu.

Nedávne pokusy o zaradenie závislosti na hrách do nového vydania Diagnostického a štatistického manuálu (DSM-5) Americkej psychiatrickej asociácie, ako aj do Medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorú vydáva Svetová zdravotnícka organizácia (ICD-11), vyvolali medzi odborníkmi aj u laickej verejnosti búrlivú diskusiu. Aké stanovisko by mali k tejto problematike zaujať učitelia a riaditelia škôl? 

Nedávne pokusy o zaradenie závislosti na hrách do nového vydania Diagnostického a štatistického manuálu (DSM-5) Americkej psychiatrickej asociácie, ako aj do Medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorú vydáva Svetová zdravotnícka organizácia (ICD-11), vyvolali medzi odborníkmi aj u laickej verejnosti búrlivú diskusiu. Aké stanovisko by mali k tejto problematike zaujať učitelia a riaditelia škôl? V prvom rade treba správne definovať pojmy. V našom civilizačnom okruhu je za „závislosť“ označovaných viacero javov. Tieto javy treba poctivo terminologicky rozlíšiť a reagovať na každý samostatne.

Videohry sú súčasťou kultúry už dlhú dobu. Slovenský vzdelávací systém na ne však vôbec nereaguje, dokonca sa ich obáva. Prečo by ale mali byť v „hľadáčiku“ pedagógov a riaditeľov škôl? Videohry majú v sebe obrovský potenciál byť motivačným nástrojom podporujúcim učenie. V niektorých prípadoch dokonca vedia odprezentovať štátom predpísané témy oveľa lepšie, ako iné, menej interaktívne médiá. Videoherný priemysel reflektuje psychologické výskumy a využíva poznatky psychológov na to, aby vytvárali čoraz lepšie produkty, ktoré vyvolávajú želané správanie. V prípade videohier je to hranie sa a zábava. To, čím sa môžu inšpirovať učitelia od videoherného priemyslu, je práve efektívne využívanie poznatkov psychológie.

Dnešná doba je jednoznačne dobou počítačov a internetu. Videohry, vedľajší produkt IT biznisu, sú integrálnou súčasťou našej kultúry už viac ako tridsať rokov. Napriek tejto dlhej dobe sa s nimi vo vzdelávacom procese stretneme len sporadicky, ak vôbec. Prečo je tomu tak? A malo by to byť vôbec inak?