Je absolventom psychológie na Trnavskej Univerzite. Aktuálne je PhD. študentom na Karlovej univerzite. Ako učiteľ pôsobil v základných školách počas programu Teach for Slovakia. Pracoval vo firme Pixel Federation s. r. o. ako herný dizajnér a producent. V súčasnosti pôsobí vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie ako výskumník. Prioritne sa venuje výskumu digitálnych technológií a kyberpsychológii, okrem toho sa podieľa na viacerých vzdelávacích projektoch. Rozprávali sme sa s ním o význame didaktiky pre vyučovací proces.
Cieľovou skupinou časopisu Didaktika sú vedúci metodických orgánov školy. Aké nové zručnosti by mali mať, aby čo najprirodzenejšie reflektovali súčasnú dobu?
Rok 2020 celému svetu ukázal, že jedinou konštantnou veličinou je zmena. Celé roky sa na Slovensku hovorí o reforme vzdelávacieho systému, ale skutočnú zmenu začal až nárazový šok, ktorý prišiel z prostredia mimo systému vzdelávania. Reakcie sú rôzne, od pružnej adaptácie na novovzniknutú situáciu, cez zaseknutie sa a bezradnosť, až po aktívny odpor voči zmenám. To, čo táto situácia odhalila ako kľúčovú zručnosť, nie je žiadnou novinkou. Je to schopnosť absorbovať zmeny, mať otvorené myslenie novým podnetom a faktom, schopnosť na zmeny adekvátne reagovať a prispôsobovať sa novej dobe. Ide o paradigmatickú zmenu myslenia. Predmetové komisie a pedagogické rady by mali byť miestami, kde učitelia nielen diskutujú obsah učiva a aktuálne problémy, ale nastavujú aj víziu do budúcnosti. Ak chcú metodické orgány adresovať neustále sa meniaci svet okolo nás, musia mať priestor, zame