Mgr. Mário Petlák

PREDMET: Informatika, 7. ročník ZŠ VYUČOVACÍ CIEĽ: umelá inteligencia (ďalej len „AI“) – jej podstata, pochopiť jej význam a dopad na život ľudí, aké sú možné využitia AI v školskom živote a bežnom živote.

PRIPRAVENÝ UČITEĽ JE REŽISÉROM DIANIA V TRIEDE Aktuálna reforma vzdelávania zdôrazňuje potrebu zásadnej inovácie vo výchovno-vzdelávacom procese, s osobitným dôrazom na rozvoj tvorivosti žiakov. V článku analyzujeme rozpor medzi deklarovanými inováciami učiteľov a skutočnou realizáciou tvorivej výučby. Poukazujeme na metódy a prístupy, ktoré by mali byť súčasťou každodenného vyučovania. Upozorňujeme na prekážky, ktoré brzdia rozvoj tvorivosti. Zdôrazňujeme, že úlohou učiteľa nie je len uplatňovanie tvorivých metód, ale aj vytváranie podmienok, ktoré žiakov motivujú k tvorivosti. Článok si možno stiahnuť v časti Súvisiace formuláre a dokumenty pod textom.

NÁMETY REALIZÁCIE PREVRÁTENEJ HODINY Súčasná doba je výrazne poznamenaná inováciami. V našich podmienkach je požiadavka inovácií ešte naliehavejšia, čo vyplýva aj z hodnotenia výsledkov PISA. V školách musíme pracovať skutočne tvorivo. Časopisy Didaktika a Manažment školy v praxi nám učiteľom významne pomáhajú, upriamujú pozornosť na mnohé inovatívne prístupy v edukácii. Články majú výrazne motivačný charakter, vedú učiteľov ku komparácii svojej pedagogicko-didaktickej práce s názormi a skúsenosťami iných učiteľov. Prínosom sú aj námety a podnety pre vlastnú tvorivú inováciu, čoho výsledkom je článok o netradičnej koncepcii vyučovania, tzv. prevrátené vyučovanie.

Stres je oblasťou, ktorá je v ostatných rokoch často spomínaná v rôznych súvislostiach. Pravdou je, že nároky spoločnosti na každého jednotlivca sa stále zvyšujú. Z pracovného procesu sa vytrácajú jednoduché pracovné úkony, ktoré sú v mnohých prípadoch nahradené modernými technológiami. To kladie na človeka nové požiadavky. Platí to aj v edukácii. Ak porovnávame súčasnú edukáciu s minulosťou, prídeme k záveru, že nároky na žiakov sa značne zvýšili. Škola už nie je len odovzdávateľom poznatkov, ale žiada od žiakov samostatnosť, tvorivosť, iniciatívnosť. To môže prinášať aj stresové situácie. 

V literatúre sa často píše, že metódy, ktorými pracujú učitelia, ­patria do repertoáru vyučovacích metód minulých rokov. Pretrvávajúce vyučovacie metódy zamestnávajú viac učiteľa ako žiakov. Hoci tento pohľad na vyučovanie nemôžeme rozumieť doslovne, vyjadruje realitu vzdelávania, ktoré sa v školách ešte uplatňuje. Súčasná pedagogika a didaktika zdôrazňujú, že vyučovať by sa malo tak, aby boli aktívni žiaci a učiteľ, aby u nich prebúdzal záujem o poznávanie a usmerňoval ich učenie sa. Z týchto, ale aj ďalších požiadaviek, vychádzajú viaceré koncepcie vyučovania, ktoré sa do škôl dostali najmä v 20. storočí. Sú to napríklad skupinové vyučovanie, kooperatívne vyučovanie, projektové vyučovanie a rôzne koncepcie alternatívneho vyučovania, ktoré podporujú rozvoj tvorivosti žiakov, ich spoluprácu, zvyšujú záujem o učenie atď. Jednou z nich je integrované tematické vyučovanie. Pre jeho opis sme sa rozhodli najmä preto, že sa v ňom žiaci učia neformálne a aj so záujmom.