Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Riadenie školy

Zvládanie emócií v školskom prostredí

Publikované: Autor/i: PaedDr. Dušana Bieleszová

V americkom sci-fi filme z roku 2014 s názvom Divergencia, ktorý bol nakrútený podľa románu Veroniky Rothovej, zakladatelia sveta vytvorili systém, v ktorom boli ľudia rozdelení do 5 frakcií – piatich rôznych spôsobov života: sebaobetovanie, harmónia, otvorenosť, bojovnosť, vzdelanosť. Tí, ktorí vo svojej novej frakcii nedokončili iniciačnú skúšku, stali sa bezprizornými a boli nútení žiť v chudobe na ulici. Mladý človek po dovŕšení 16. roku prešiel testom, ktorý mu frakciu určil. Jedno rozhodnutie mu zmenilo život.

Hlavná predstaviteľka Tris zistila, že je divergentná, nezapadala do žiadnej frakcie, dokázala ovládať strach a vysporiadať sa s ním, a preto bola pre systém nebezpečná. [1]

Čo nám vlastne hovorí emócia strachu?

STRACH – je základnou emóciou. Pomáha nám prežiť v nebezpečných časoch. Upozorňuje nás na situácie, ktoré nám prinášajú ohrozenie duševnej alebo fyzickej pohody. Spúšťa mnohé reakcie v našom tele. Pri strachu je primárnym výrazom oko. Máme pri ňom zdvihnuté a dovnútra stiahnuté obočie, doširoka otvorené oči, otvorené, pery. Funkciou strachu je napríklad poskytnúť telu energiu na útek alebo boj so strachom, čelenie mu. Strach mobilizuje našu pozornosť, zvyšuje našu pripravenosť na účinnejšiu reakciu. Môže však viesť aj k úzkostným stavom aj v líderskej pozícii.

Príklad:

  • Rozhodnutia, ktoré môžu mať vážne dôsledky pre školu, zamestnancov, žiakov (spájanie tried, vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení, prítomnosť kontroly na pracovisku a pod.)
  • Reťazová konfliktná situácia s rodičmi žiakov alebo so zamestnancami (neférové správanie sa triedneho učiteľa voči riaditeľovi školy s prvkami manipulácie, ohovárania a pod.)
  • Problematické situácie, ktoré sa týkajú financovania dôležitých projektov.

Ďalšou emóciou, ktorá je spojená s negatívnym prežívaním, je SMÚTOK. Smútok na druhom človeku možno čítať prostredníctvom signálov čela, obočia a úst. Poklesnuté kútiky, ochabnuté pery, slzy v očiach alebo ich náznak sú neverbálnym signálom smútku. Jedným z najčastejších neverbálnych znakov smútku je aj poklesnutá hlava a zoslabnuté ramená. Spúšťačom tejto emócie býva strata niečoho alebo niekoho na čom alebo na kom nám záleží. Smútok sa môže dostaviť aj vtedy, keď v niečom, čo je pre nás dôležité, zlyháme. Môže sa prejaviť aj  v prítomnosti spomienok na minulosť a očakávania budúcnosti, ktorá nie je príjemná. Pedagóg, ktorý prežíva smútok, môže mať tendenciu vyhýbať sa kolektívu, spoločenským situáciám. Na spracovanie smútku potrebuje čas a jeho nadriadený trpezlivosť a správny odhad, v akej miere si s touto situáciou poradí pedagóg sám a kde je odborná pomoc nevyhnutná. Funkciou smútku je v sociálnych vzťahoch požiadavka na podporu.

Príklad:

  • Tragická udalosť v rodine s dôsledkami na náladu pedagóga v pracovnom prostredí.
  • Zničenie častí školy, poškodenie školského majetku.
  • Veľká zodpovednosť za udržanie kvality zamestnancov a frustrovaní pedagógovia neprijímajúci zmeny.

V školskom prostredí zažívame aj ZNECHUTENIE. Ide o napätie, ktorého cieľom je vyhnúť sa niečomu, čo je nám nepríjemné. Odmietnutie môže byť prejavom odporu, ktorý prezrádzajú oči, nos, ústa a líca. Horná pera sa skriví a v strede nadvihne, rovnako líce a nos sa skrčí. Vo všeobecnosti platí, že takmer všetko čo prežívame, prechádza cez ústa. Ústa filtrujú dobré aj zlé. Čo nám nechutí, vypľujeme a odzrkadlí sa to v tvári v oblasti pier. Aj pri prijímaní informácií reagujú ústa rovnako ako pri potrave. Ak je informácia pozitívna, ústa nám ponúknu úsmev, ak je správa nepríjemná, odzrkadlí sa to aj v rovine úst.

Príklad:

  • Nezvládnuté problémy s disciplínou v triede (opakované zlyhania vyučujúceho, ignorovanie pokynov, neochota dohodnúť sa a pod..)
  • Zbytočná byrokracia súvisiaca s riadením, ktorá zahlcuje čas na riešenie dôležitejších vecí.
  • Neúcta voči pedagógom zo strany rodičov, verejnosti, zriaďovateľa, ktorá vedie k strate motivácie.
  • Nedostatok didaktickej techniky, ktorá by zlepšila vyučovací proces, priestorov, ktoré by bolo možné využiť pre účely vzdelávania (učebne, telocvične a pod.).

V riadiacej pozícii pociťujeme aj HNEV. Niekto nám skríži naše plány a emócia hnevu sa nám hneď objaví aj na tvári. Máme zvraštení obočie, ktoré je posunuté nadol k očiam a ostrý pohľad. Pri hneve zvykneme rýchle žmurkať viečkami a hlavu máme naklonenú dopredu. Hnev nám však pomáha utvárať život podľa našich potrieb. Jeho funkciou je sociálna ochrana a samoregulácia. Medzi nevedomé a nezrelé prejavy hnevu patrí napr. obviňovanie, vyhováranie sa, presadzovanie vlastnej pravdy, ohováranie sa.

Príklad:

  • Opakované porušovanie pravidiel zamestnancom školy.
  • Nevhodné správanie sa učiteľa voči žiakovi alebo naopak.
  • Neochota zamestnancov realizovať plánované zmeny.
  • Investovanie do vzdelávania pedagóga, ktoré nie je správne využité vo edukačnom procese.

Emóciou chybnej predpovede je PREKVAPENIE. Pri prekvapení máme doširoka otvorené oči, pootvorené ústa, zdvihnuté čelo aj obočie. Ak sme prekvapení zvýši sa nám pulz. Prekvapením pre nás môže byť neočakávaná správa, konanie iného človeka.

Príklad:

  • Nové informácie alebo príležitosti, ktoré môžu ovplyvniť chod školy.
  • Nutnosť naliehavého rozhodnutia, na ktoré ako riaditelia nie sme pripravení.
  • Výnimočné výsledky školských projektov.

Pozitívnou emóciou je RADOSŤ. Je to emócia, ktorá posilňuje väzby. Vo všeobecnosti platí, že dlhšie trvajúci úsmev je úprimnejší ako ten kratší. Falošný úsmev sa obmedzuje len na pery, na úprimnom úsmeve však spolupracujú aj oči. Rovnako platí, že pravý úsmev sa objavuje pred slovami a potom doznieva.

Indikátorom pohody, resp. nepohody  sú aj zreničky. Rozšírené sú vtedy, keď vidíme niečo/niekoho, čo/kto nás zaujíma. Ak niečo nemáme radi, naše zreničky sa zúžia. Všímať si možno aj pohyby hlavy. Keď sa cítime dobre, zvykneme nakloniť hlavu na jednu stranu. Naklonením hlavy odhaľujeme zraniteľné miesto – krk. Dávame tým najavo druhému človeku dôveru. Môže ísť o upokojujúce gesto. Dôležité informácie nám poskytuje výraz tváre, pohľad, mimické signály, oči. Ak s niekým zdieľame základné hodnoty, klamanie nás namáha viac. Klamanie je aktívny prístup a zamlčovanie pasívny.

Odporúčanie pre prax:

  1. Je dôležité poznať vlastné emócie. Ako sa prejavujú a v akých situáciách? Ktoré emócie máme pod kontrolou a ktoré nie? Kto z našich kolegov prežíva náročné obdobie? Kto a ako sa z náročného obdobia dostal? Koľko času na to potreboval? Opakuje sa situácia? Ako časti? Čo vie „rozladiť nás“? Na ako dlho? Ako intenzívne?
  2. Naučme sa vyjadriť emócie primeraným spôsobom. Ohradzujme sa voči správaniu, ktoré sa nám nepáči vecne, jasne a priamo, napr. „Nepáči sa mi, ako so mnou komunikuješ.“, „Rozumiem, čo mi hovoríš, ale forma akou to hovoríš, nie je v poriadku.“
  3. Definujme si v práci s kolegami hranice. V riadiacej pozícii potrebujeme sa naučiť rozoznávať úlohu vedúceho zamestnanca v pracovnom života a priateľa v súkromní („Snažím sa pochopiť, prečo si to urobil, ale porušil si pravidlá a musím Ti dať opatrenie“) Rovnako by sme sa mali naučiť spoznávať manipulátorov, citové vydieranie v tíme, obranné mechanizmy. Kedy a v akej situácii ich používam? Ktoré z nich nám pomáhajú zvládať náročné situácie. Ktoré nie? Vieme, že sme použili vytesnenie v situácii, ktorá bola pre nás náročná?
  4. V čase sebapoznávania, poznávania vlastných emócií pomôže viesť si denník hnevu, v ktorom opisujeme naše skúsenosti s výbušnými situáciami – Čo nás nahnevalo? Čo sa nás dotklo? Ako dlho sa vieme hnevať? Čo nás upokojí? Máme tendenciu recidivovať v hneve? Pri akých situáciách? Ktoré situácie boli pre nás v minulosti ťažšie zvládnuteľné a v súčasnosti s nimi už narábať vieme?  
  5. Prelaďujme. Naučme sa rôznym technikám zvládania náročných emócií (dýchanie, relaxačné cvičenie, kognitívne správanie – zmena spôsobu myslenia a reagovania na stresovú situáciu, fyzická aktivita - cvičenie, turistika, relaxácia prostredníctvom umenia – návšteva divadla, fotenie, počúvanie hudby a pod.  ).
  6. Doprajme si na riešenie náročných situácií čas. Riešme situácie po vychladnutí prvých emócií. Nenechajme sa vtiahnuť do unáhlených rozhodnutí, emotívnych vyjadrení.
  7. Vnímajme korekčné signály, napr. priateľov, ktorí nám hovoria, že sme sa zmenili; rodinných príslušníkov, ktorí nás upozornia, že na nič nemáme čas; fyzické prejavy – vysoký tep, tlak, búšenie srdca. Hľadajme pomoc a podporu blízkych. Ak je to potrebné, vyhľadajme pomoc odborníka. [2]

„Nejde o to, ničoho sa nebáť. To nie je možné. Ide o to naučiť sa svoj strach ovládať a nenechať ho za seba rozhodovať.“ (Veronica Roth, Divergencia)

Divergencia prináša jedinečnosť, a to aj v reálnom svete. Ponúka pestrú škálu príbehov, spomienok a názorov aj v školskom prostredí. Treba mať stále na pamäti, že naša rozdielnosť môže byť v tíme výhodou za predpokladu, že sa vzájomne poznáme a v rozdielnosti rešpektujeme.[3]

LITERATÚRA:

  1. Bierach, A., & Urbanová Beata. 1992. Čo prezrádzajú tváre: Ako Spoznať Človeka na prvý pohľad. FONTANA Kiadó. ISBN 8090049249.
  2. Havener, T., & Havener, T. (2010). Viem, čo si myslíš tajomstvo čítania myšlienok. Timy Partners. ISBN 9788089311156.
  3. Šulistová, J. 2022. Hnev nám ukazuje smer. [online] Dostupné na: https://psychologie.cz/hnev-nam-ukazuje-smer/
  4. DUŠEVNÉ ZDRAVIE – linky a kontakty na pomoci. [online] Dostupné na: https://www.direktor.sk/sk/riadenie-skoly/dusevne-zdravie-linky-a-kontakty-pomoci.zs-2026.html
  5. Aktuálne – Manažment školy v praxi č. 7 – 8/2021 [online] Dostupné na: https://www.direktor.sk/sk/aktuality/aktualne-manazment-skoly-v-praxi-c-7-8-2021.a-15399.html.



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk