Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Riadenie školy

Syndróm naučenej bezmocnosti

Publikované: Autor/i: Mgr. Michal Šafránek

Koncept naučenej bezmocnosti, predstavený Martinom Seligmanom v 60. rokoch 20. storočia, odhaľuje vážny psychologický fenomén prostredníctvom experimentov na zvieratách a následného výskumu jeho dopadu na človeka. Seligmanove pokusy ukázali, že naučená bezmocnosť môže viesť k vážnym psychologickým problémom a môže negatívne ovplyvniť výkon a motiváciu v škole. V príspevku zdôrazňujeme dôležitosť úlohy učiteľov a vzdelávacieho systému v prevencii a prekonávaní naučenej bezmocnosti u detí, ponúkneme stratégie pre podporu detskej nezávislosti, zvládania neúspechu a proaktívneho prístup k problémom v učení.

Ako sa naučená bezmocnosť prejavuje u ľudí?

Pojem bezmocnosť je úzko spojený s tromi aspektami:

  1. človek sa nevie vyrovnať s danou situáciou;
  2. človek neprijíma žiadne možnosti riešenia jeho situá­cie a ani nevyhľadáva pomoc;
  3. v tomto stave sa cíti veľmi nekomfortne (môže zažívať pocity beznádeje, úzkosti, melanchólie a podobne).

Zvyčajne býva tento stav spätý s dôležitými oblasťami života, napr. s prácou, štúdium alebo komunikáciou s inými ľuďmi.

K prežívaniu a následnému upevňovaniu bezmocnosti, dochádza v opakovaných situáciách, kedy človek zažíva neúspech a úsilie, ktoré do danej situácie vynakladá, neprináša očakávaný výsledok.

Pri opakovanom neúspechu môže človek nadobudnúť pocit, že nemá kontrolu nad svojou situáciou a jednoducho sa vzdá akejkoľvek zmeny a príjme stanovisko, že má smolu, resp. že taký je jeho životný údel.

Príklad: Piatak na základnej škole, ktorý dostáva opakovane zlé známky z matematiky, sa na hodinách môže cítiť frustrovane a úzkostlivo. Môže byť vystresovaný z ďalších písomiek zo spomínaného predmetu, pretože tuší, že nedostane dobrú známku, aj keď sa poctivo pripravuje. Po dlhšom čase môže úplne rezignovať na matematiku, v horšom prípade si môže zhoršiť prospech aj v iných predmetoch a stratiť záu­jem o školu ako takú.

Spomínaný žiak sa stotožnil s tým, že jeho stav je nemenný a aj keď sa pripravuje na vyučovanie, nedostane lepšiu známku. Tým sa stal „obeťou“ naučenej bezmocnosti.

Pôvod a mechanizmy naučenej bezmocnosti

Naučená bezmocnosť zvykne mať svoj pôvod už v detstve. V

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Aktuálne články

Doplatenie kreditového príplatku N

Publikované:

Školská psychologička je zamestnaná v plnoorganizovanej ZŠ od 26. 9. 2016, do práce nastúpila bez odbornej praxe. Za inovačné a aktualizačné vzdelávania (potrebné pre vykonávanie jej odbornej činnosti) získala 30 kreditov k 22. 8. 2017 a 31 kreditov k 30. 12. 2017. Kreditové vzdelávanie si financovala sama, po ukončení vzdelávania zamestnávateľa nepožiadala o uznanie získaných kreditov, nakoľko disponovala informáciou, že musí spĺňať podmienku 3-ročnej praxe. Zamestnávateľ jej kreditový príplatok nevyplácal. Od 8. 1. 2018 do 1. 9. 2018 mala dva pracovné pomery u jedného zamestnávateľa – úväzok 1 v rozsahu 87,5 % , úväzok 2 v rozsahu 50 % (financovaný z projektových prostriedkov). Od 1. 9. 2018 má 1 pracovnú zmluvu na dobu určitú, úväzok v rozsahu 100%. Akým spôsobom a za aké obdobie môže zamestnávateľ spätne doplatiť kreditový príplatok?

Získavanie, priznávanie a uznávanie kreditov A

Publikované: Aktualizované:

Pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci v kariérovom systéme naďalej získavajú kredity len za absolvovanie akreditovaných programov kontinuálneho vzdelávania v SR alebo za absolvovanie vzdelávania v zahraničí v zahraničnej vzdelávacej inštitúcii, nie však za overenie profesijných kompetencií.

Platené voľno na prípravu a obhajobu záverečnej práce pri štúdiu na vysokej škole A

Publikované: Aktualizované:

Otázka:  Učiteľka materskej školy - spĺňajúca kvalifikačné požiadavky na základe stredoškolského vzdelania (SpŠ, odbor učiteľka MŠ) si v súčasnej dobe zvyšuje kvalifikáciu štúdiom v bakalárskom odbore predškolská a elementárna pedagogika. Má nárok na 5 dní plateného voľna na prípravu a obhajobu záverečnej práce a vykonanie záverečnej skúšky, ak so zamestnávateľom nemá uzatvorenú kvalifikačnú dohodu a jej štúdium nie je zaradené do plánu kontinuálneho vzdelávania?

Nárok na štúdijné voľno bez zaradenia do plánu kontinuálneho vzdelávania N

Publikované:

Otázka: Učiteľka ide robiť skúšky z atestácie a nie je v pláne kontinuálneho vzdelávania. Má nárok na študijné voľno?