Vyhľadávanie v riadení školy

Riadenie školy

Hlavná stránka Riadenie školy

Stres a stratégie jeho zvládania

Publikované: Autor/i: prof. PhDr. Erich Petlák, CSc.

Stres možno definovať ako istú extrémnu a neobvyklú situáciu, ktorú jednotlivec vníma ako hrozbu a reaguje na ňu zmenou správania. Je to vnútorný stav organizmu, ktorý sa cíti byť ohrozovaný alebo nejaké ohrozenie očakáva a súčasne sa necíti byť dostatočne silný, aby stresu čelil. 

Neprichádza náhle, sú preň typické tieto stupne:

  • Poplachové reakcia: bolenie hlavy, horúčka, únava, pocit vysilenosti, zvyšuje sa krvný tlak, srdečný tep, zrýchľuje sa dýchanie, organizmus sa pripravuje buď na boj alebo útek.
  • Štádium rezistencie: trvalejšie pôsobenie stresora; zvýšená činnosť predného laloku hypofýzy a kôry nadobličiek, ktoré produkujú adrenokortikotropín a kortizol pomáhajú organizmu prispôsobiť sa stresu, obnovovať normálne funkcie, pričom dôležitú úlohu zohráva obranyschopnosť organizmu a typ pôsobiaceho stresora. 
  • Štádium vyčerpania: ak je pôsobenie stresu dlhodobé, organizmus nie je schopný rezistencie a zlyhávajú mechanizmy odolnosti. Dôsledkom stresu môžu byť vážne choroby (Míček, 1997).

Stratégie na zvládanie stresu

Hovoriť o strese znamená venovať pozornosť aj tomu, ako sa stresu brániť, ako ho zvládať - coping (z gr. colaphos – priamy úder – doslovne úder zameraný na ucho).

4 základné pojmy tvoriace štruktúru zvládania stresu:

  • procesy – vznikajú na úrovni reakcií jednotlivca s prostredím a končia elimináciou stresora alebo adaptáciou naň,
  • schopnosti – osobnostné predpoklady priamo ovplyvňujúce zvládanie na behaviorálnej alebo kognitívnej úrovni,
  • vzorce – sú vzorcami správania používané na spracovanie stretnutia sa jednotlivca so stresorom,
  • stratégie – sú vzťahové jednotky pozorovania a operacionalizovania (Martz, Livneh, 2007).

Stratégie zvládania záťaže (Hošek, 2001):

  • aktívne postupy – boj (diagnóza situácie, mobilizácia rezerv, plánovanie, realizácia, perzistencia - výdrž),
  • pasívne postupy - vonkajší pokoj, pasivita (vyčkávanie, rezignácia, odpísanie sa, bezmocnosť a pod.). 

Stratégie zvládania stresu (Kačmárová, Kravcová, 2011):

  • Pozitívne stratégie: stratégie podhodnocovania, devalvácia viny, stratégie odklonu, náhradné uspokojenie.
  • Stratégie kontroly: kontrola situácie (analýza aktuálnej situácie, jej vzniku, plánovanie zlepšenia stavu a aktívny zásah do situácie), kontrola reakcií  (zamedzenie vzniku vzrušenia, resp. odolávať vzniknutému zrušeniu), pozitívna seba inštrukcia (zahŕňa pozitívne postoje, myšlienky zvyšujúce sebadôveru, ktorými si jedinec dodáva odvahu v záťažových situáciách).
  • Negatívne stratégie (stres posilňujúce stratégie): únikové tendencie (maladaptívny spôsob zvládania stresu, charakterizovaný zníženou schopnosťou mu čeliť), perseverácia  (neschopnosť odpútať svoju myseľ od prežívanej záťaže, ktorá podporuje a predlžuje jej pôsobenie), rezignácia (pocit vlastnej bezmocnosti a pocity beznádeje), sebaobviňovanie  (v súvislosti so záťažou predstavuje sklon ku skľúčenosti a prisudzovanie si chýb).
  • Zriedka sa vyskytujúce stratégiepotreba sociálnej opory (nadväzovanie kontaktu s druhou osobou počas stresu, aby získal podporu), vyhýbanie sa – záťaži a zamedzenie vzniku podobnej situácie.

Pozn.: Uvedené je len náčrtom možných stratégií. Literatúra ponúka oveľa viac rôznych stratégií a prístupov k tejto oblasti z rôznych hľadísk.

/redakčne upravené a skrátené/

Viac v príspevku: Erich Petlák - Stres - sprievodca životom

Diskusia - Počet príspevkov: 0

zobraziť diskusiu pridať príspevok

Bezplatný odpovedný servis

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk