532/2002 Z.z. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

Schválený: 08.07.2002

532/2002 Z.z.

VYHLÁŠKA

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

z 8. júla 2002,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

Zmena: 34/2020 Z.z.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 143 ods. 1 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z.z. ustanovuje:

Úvodné ustanovenia

§ 1

Vyhláška ustanovuje podrobnosti o

a) všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, ktorými sú požiadavky na územnotechnické riešenie výstavby, požiadavky na stavebnotechnické riešenie stavby a požiadavky na účelové riešenie stavby,

b) všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

§ 2

(1) Podľa tejto vyhlášky sa postupuje pri projektovaní a schvaľovaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavby.

(2) Požiadavky v prvej a druhej časti sa vzťahujú na všetky druhy stavieb, ak nie je v tretej časti ustanovené inak.

(3) Požiadavky v prvej, druhej a tretej časti sa použijú primerane aj na zmeny stavby, na stavbu, ktorá je kultúrnou pamiatkou, ¹⁾ na udržiavacie práce, na zmeny v užívaní stavby a na stavbu zariadenia staveniska.

(4) Požiadavky vo štvrtej časti sa vzťahujú na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a použijú sa primerane aj na zmeny stavieb, ak to nie je vylúčené zo závažných kultúrnych, historických alebo technickoprevádzkových dôvodov; odôvodnenie musí obsahovať projektová dokumentácia.

PRVÁ ČASŤ

ÚZEMNOTECHNICKÉ POŽIADAVKY NA VÝSTAVBU

§ 3

Vplyv stavby na životné prostredie

(1) Negatívne účinky stavby a jej zariadenia na životné prostredie nesmú prekročiť limity ustanovené osobitnými predpismi. ²⁾

(2) Stavba, ktorej užívaním vzniká odpad, musí mať vyriešené nakladanie s odpadom v súlade s osobitnými predpismi. ³⁾

(3) Zariadenie a priestor na nakladanie s odpadom musia byť umiestnené v súlade s požiadavkami na ochranu zdravia ľudí, ochranu životného prostredia a ochranu pred požiarmi.

§ 4

Umiestňovanie stavby

(1) Pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy ⁴⁾ a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny.

(2) Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.

(3) V urbanisticky významnej polohe je zakázané umiestňovať dočasnú stavbu, ktorá by toto územie mohla znehodnotiť. Tento zákaz sa neuplatňuje pri stavbe zariadenia staveniska počas realizácie stavby, pre ktorú bola zriadená.

(4) Umiestnenie stavby podľa druhu a potreby musí umožniť jej napojenie na vedenia a zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia.

(5) Potrubné, telekomunikačné a elektrické rozvody a vedenia (ďalej len "rozvod a vedenie"), ktoré tvoria horizontálnu stavebnotechnicky a prevádzkovo neprerušovanú líniu, sa v zastavanom území obce umiestňujú spravidla pod povrch zeme. Nad povrchom zeme možno v zastavanom území obce takéto rozvody a vedenia umiestniť, ak

a) ide o výmenu, modernizáciu, opravu alebo o rekonštrukciu existujúcich nadzemných rozvodov a vedení, pričom sa nemení ich trasa,

b) ide o pridávanie rozvodov a vedení k existujúcim nadzemným rozvodom a vedeniam, pričom sa nemení ich trasa a zároveň sú dodržané podmienky ochrany existujúcich nadzemných rozvodov a vedení,^4a)

c) ide o križovanie vodných tokov, roklín alebo podobných krajinotvorných útvarov,

d) ide o vyústenie alebo ukončenie rozvodov a vedení, ktoré sa obvykle umiestňujú nad povrchom zeme, ako napríklad vyústenie v rozvodných skriniach, ukončenie v zariadeniach umiestnených nad povrchom zeme alebo na existujúcich stavbách, alebo

e) s tým súhlasí obec, o ktorej zastavané územie ide, ak

1. umiestnenie rozvodov a vedení pod povrch zeme je technicky nemožné, je spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo vyžaduje vynaloženie neprimeraných nákladov, ako napríklad pri stiesnených priestorových podmienkach, alebo

2. ide o predĺženie existujúcich nadzemných rozvodov a vedení.

(6) V ochrannom pásme jadrového zariadenia možno zriadiť len stavbu nevyhnutnú na prevádzku tohto zariadenia a stavbu dopravných a rozvodných sietí. Vplyv uvedených stavieb nesmie ohroziť jadrovú bezpečnosť.

§ 5

Stavebný pozemok

(1) Pozemok určený na zastavanie musí svojimi vlastnosťami, predovšetkým polohou, tvarom, veľkosťou a základovými pomermi, umožňovať uskutočnenie navrhovanej stavby a jej bezpečné užívanie.

(2) Mimo stavebného pozemku možno umiestniť len pripojenie stavby na rozvody technického vybavenia a pozemné komunikácie a dočasne stavbu zariadenia staveniska.

(3) Ak stavebný pozemok zasahuje do ochranného pásma, musia sa dodržať podmienky a požiadavky ustanovené osobitnými predpismi na príslušné ochranné pásmo. ⁵⁾ Ak stavebný pozemok zasahuje do ochranných pásiem vzájomne sa prekrývajúcich, musí stavba spĺňať podmienky všetkých dotknutých ochranných pásiem.

(4) Na nezastavanej ploche stavebného pozemku sa musí zachovať a chrániť zeleň pred poškodením s výnimkou prípadov ustanovených osobitným predpisom. ⁶⁾

§ 6

Odstupy stavieb

(1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

(2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

(3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

(4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.

(5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

(6) Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.

(7) Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

§ 7

Pripojenie stavby na pozemné komunikácie

(1) Stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie.

(2) Pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a účelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie požiarnej techniky.

(3) Stavba, ak to vyžaduje jej účel, musí mať zabezpečený prístup vozidiel na zásobovanie a priestor na státie vozidiel pri nakladaní a vykladaní.

(4) Prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby.

§ 8

Rozptylová, odstavná a parkovacia plocha

(1) Stavba musí mať pred svojím vstupom rozptylovú plochu, ktorá zodpovedá druhu a účelu stavby. Riešenie rozptylovej plochy musí umožňovať plynulý a bezpečný prístup i odchod a rozptyl osôb vrátane osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu.

(2) Stavba musí byť vybavená odstavným a parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť stavby alebo ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby, alebo umiestneným na pozemku stavby, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov. ⁷⁾

(3) Odstavná a parkovacia plocha pre osobný automobil sa zriaďuje pri každom potenciálnom zdroji a cieli dopravy, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov. ⁶⁾ Počet odstavných a parkovacích plôch musí zodpovedať slovenskej technickej norme. ⁸⁾

(4) Garáž, odstavná a parkovacia plocha pre vozidlo nad 3,5 t sa umiestňujú mimo obytnej časti mesta a obce okrem stavieb garáže, odstavnej a parkovacej plochy v uzatvorených priestoroch stavby a okrem stavieb garáže, odstavnej a parkovacej plochy pre špeciálne policajné vozidlo, požiarne vozidlo a sanitné vozidlo.

(5) Odstavná plocha a garáž majú byť usporiadané a zrealizované tak, aby ich užívanie neškodilo zdraviu ľudí a nerušilo prácu, bývanie a pokoj v okolí svojím hlukom alebo zápachom. Odstavná plocha má byť zazelenená.

§ 9

Pripojenie stavby na miestny rozvod technického vybavenia územia

(1) Miestny rozvod technického vybavenia územia je nadzemné alebo podzemné vedenie vrátane armatúry, zariadenia a konštrukcie na vedení zabezpečujúci napojenie územia, obce a ich častí a stavby na jednotlivé druhy technického vybavenia územia.

(2) Stavba sa podľa druhu a potreby napája na zdroj pitnej vody, prípadne úžitkovej vody a vody na hasenie požiarov, na potrebné energie, zariadenie na zneškodňovanie odpadových vôd a na telekomunikačnú sieť.

(3) Stavba musí byť prednostne napojená na verejnú kanalizáciu, ak má dostatočnú kapacitu alebo ak treba realizovať zariadenia na zneškodňovanie odpadových vôd. Ak vypúšťaná odpadová voda nespĺňa podmienky na vypustenie do verejnej kanalizácie, treba navrhnúť a zriadiť zariadenie na jej predčistenie.

(4) Každý prestup miestneho rozvodu technického vybavenia územia do stavby alebo jej časti musí byť utesnený proti vnikaniu nečistôt, plynov a kvapalín.

§ 10

Studňa individuálneho zásobovania vodou

Studňa individuálneho zásobovania vodou ⁹⁾ (ďalej len "studňa") musí byť situovaná v prostredí, ktoré nie je zdrojom možného znečistenia ani ohrozenia kvality vody v nej. Najmenšia vzdialenosť studne od zdroja možného znečistenia a od susedných studní je daná slovenskou technickou normou. ⁹⁾

§ 11

Malá čistiareň a žumpa

(1) Malá čistiareň je čistiareň odpadových vôd do 500 ekvivalentných obyvateľov. Ekvivalentným obyvateľom sa rozumie obyvateľ podľa osobitného predpisu. ¹⁰⁾

(2) Malá čistiareň alebo žumpa sa buduje tam, kde splaškové odpadové vody nemožno odvádzať do verejnej kanalizácie.

(3) Malá čistiareň alebo žumpa musí byť umiestnená a riešená tak, aby bolo možné výhľadové pripojenie stavby na verejnú kanalizáciu.

(4) Malá čistiareň alebo žumpa sa umiestňuje tak, aby bolo možné vyberať jej obsah.

(5) Najmenšia vzdialenosť malej čistiarne alebo žumpy od studne individuálneho zásobovania vodou je daná slovenskými technickými normami. ¹¹⁾

(6) Do malej čistiarne odpadových vôd a do žumpy nesmie byť odvedená zrážková voda.

(7) Dno a steny žumpy musia byť vodotesné.

§ 12

Oplotenie pozemku

(1) Pozemok zastavaný stavbou musí byť oplotený, ak

a) stavba môže pôsobiť nepriaznivo na životné prostredie,

b) treba zamedziť voľný pohyb osôb alebo zvierat,

c) stavbu treba chrániť pred okolitými vplyvmi,

d) stavbu treba chrániť pred vstupom neoprávnenej osoby.

(2) Oplotenie nesmie

a) svojím rozsahom, tvarom a použitým materiálom narušiť charakter stavby na oplocovanom pozemku a v jeho okolí,

b) zasahovať do rozhľadového poľa pripojenia stavby na pozemnú komunikáciu,

c) ohrozovať bezpečnosť účastníkov cestnej premávky a iných osôb.

(3) Stavebný pozemok pozdĺž verejnej cesty, ulice alebo námestia, športoviska a ihriska, kempingu a rekreačného priestoru, skladiska a odstavnej plochy, násypu a výkopu musí byť oplotený, ak to vyžaduje bezpečnosť osôb a poriadok.

§ 13

Stavenisko

(1) Stavenisko treba zariadiť, usporiadať a vybaviť prístupovými cestami na dopravu materiálu tak, aby sa stavba mohla riadne a bezpečne uskutočňovať alebo odstraňovať v súlade s osobitnými predpismi. ¹²⁾ Nesmie ohrozovať a nadmerne obťažovať okolie, osobitne hlukom, prachom a podobne, ohrozovať bezpečnosť prevádzky na pozemných komunikáciách s ohľadom na osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ďalej znečisťovať pozemné komunikácie, ovzdušie a vody, obmedzovať prístup k priľahlej stavbe alebo pozemku, k sieťam technického vybavenia územia a k požiarnemu zariadeniu.

(2) V prírodnom osobitne chránenom území možno na stavenisku zriaďovať len takú stavbu zariadenia staveniska, ktorá nie je spojená so zemou pevným základom.

(3) Odvádzanie zrážkovej a odpadovej vody zo staveniska sa musí zabezpečiť tak, aby sa zabránilo rozmočeniu pozemku staveniska vrátane vnútornej staveniskovej komunikácie, aby sa nenarušovalo a neznečisťovalo odtokové zariadenie pozemnej komunikácie a inej plochy priľahlej k stavenisku a aby sa nespôsobilo ich podmáčanie.

(4) Podzemné energetické, telekomunikačné, vodovodné a kanalizačné vedenia v priestoroch staveniska musia byť polohovo a výškovo vyznačené pred začatím stavby.

(5) Verejné priestranstvo ¹³⁾ a pozemná komunikácia dočasne užívané na stavenisko pri súčasnom zachovaní ich užívania verejnosťou sa musia počas spoločného užívania bezpečne chrániť a udržiavať.

(6) Verejné priestranstvo a pozemná komunikácia sa pre stavenisko môžu užívať len v určenom rozsahu a v určenom čase. Po ukončení ich užívania ako staveniska musia byť uvedené do pôvodného stavu, ak nebudú určené na iné využitie. Zeleň v dosahu účinkov staveniska sa musí počas uskutočňovania stavby chrániť pred poškodením.

DRUHÁ ČASŤ

STAVEBNOTECHNICKÉ POŽIADAVKY NA STAVBU, TECHNICKÉ ZARIADENIA STAVBY A ÚŽITKOVÉ VLASTNOSTI STAVBY

Oddiel 1

Základné požiadavky na stavbu

§ 14

Mechanická odolnosť a stabilita

(1) Stavebné konštrukcie a stavebné prvky sa musia navrhnúť a zhotoviť tak, aby vyhovovali požadovanému účelu a odolali každému zaťaženiu a vplyvu, ktoré sa môžu bežne a predvídateľne vyskytovať pri uskutočňovaní a užívaní stavby, a škodlivému pôsobeniu prostredia, atmosférickému a chemickému vplyvu, korózii, žiareniu, otrasu a bludnému prúdu z jednosmernej elektrickej trakcie.

(2) Stavba a jej zmena musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby zaťaženie a iné vplyvy, ktorým je vystavená počas výstavby a počas užívania pri riadne uskutočňovanej bežnej údržbe, nemohli spôsobiť

a) okamžité alebo postupné zrútenie, prípadne iné poškodenie ktorejkoľvek jej časti alebo priľahlej stavby,

b) väčší stupeň nedovoleného pretvorenia (deformácia konštrukcie alebo vznik trhlín), ktoré môže narušiť stabilitu stavby, mechanickú odolnosť a užívateľnosť stavby alebo jej časti alebo ktoré vedie k zníženiu životnosti stavby,

c) obmedzenie riadneho užívania stavby v dôsledku vibrácií spôsobených zariadením alebo technologickým vybavením stavby,

d) poškodenie alebo ohrozenie prevádzkyschopnosti pripojených technických zariadení v dôsledku deformácie konštrukcie,

e) ohrozenie prevádzkyschopnosti pozemných komunikácií v dosahu stavby a ohrozenie bezpečnosti a plynulosti prevádzky na komunikáciách priľahlých k stavenisku,

f) ohrozenie prevádzkyschopnosti sietí technického vybavenia v dosahu stavby,

g) poškodenie stavby, ktorému by bolo možné predchádzať bez neprimeraných ťažkostí alebo nákladov, alebo ho minimálne obmedziť,

h) ohrozenie prietoku profilu odplavením stavby v inundačných územiach pri povodniach,

i) vibrácie, ktoré by mohli porušiť stavbu alebo ktoré by obmedzili jej užívanie.

(3) Pri uskutočňovaní stavby a jej zmeny a pri odstraňovaní stavby nesmie byť ohrozená únosnosť základov susednej stavby a stabilita susednej stavby.

(4) Stavba slúžiaca na zabezpečovanie zásobovania ľudí vodou alebo energiami musí mať konštrukciu navrhnutú a zhotovenú tak, aby nedošlo k trvalému ani dočasnému ohrozeniu prevádzkyschopnosti stavby ako celku.

§ 15

Požiarna bezpečnosť

Stavba musí spĺňať požiadavky požiarnej bezpečnosti podľa osobitného predpisu. ¹⁴⁾

Hygiena, ochrana zdravia a životného prostredia

§ 16

(1) Stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby boli splnené podmienky na ochranu zdravia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadovej vody, odstraňovanie pevného odpadu, tepelnej a svetelnej pohody vnútorného prostredia a výmeny vzduchu.

(2) Stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby

a) neohrozovala zdravie ľudí,

b) neohrozovala ustajnenie a chov zvierat,

c) sa neuvoľňovali toxické plyny, nebezpečné častice, emisie nebezpečného žiarenia,

d) nedochádzalo k znečisteniu alebo otráveniu vody a pôdy, neprípustnému odstraňovaniu odpadovej vody, dymu a pevných alebo plynných splodín a k hromadeniu vlhkosti v stavebnej konštrukcii alebo na jej vnútornom povrchu,

e) sa zabezpečilo zdravé vnútorné prostredie.

(3) Vo vnútornom prostredí sa musí vylúčiť alebo na prípustnú mieru obmedziť výskyt škodlivých látok, za ktoré sa považujú

a) produkty horenia,

b) prchavé látky,

c) anorganické častice, organické častice vrátane mikroorganizmov,

d) radón a rádioaktívne látky emitujúce rádioaktívne žiarenie, ¹⁵⁾

e) emisie z elektrických a elektronických zariadení.

(4) Stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby sa z použitých stavebných výrobkov, materiálov, technických zariadení budov vrátane spaľovacieho zariadenia a jadrového zariadenia neuvoľňovali škodliviny v množstve, ktoré by poškodzovalo zdravie ľudí a okolie stavby vplyvom znečisteného vzduchu, pôdy a vody nad limity ustanovené osobitnými predpismi. ⁵⁾

(5) Stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby účinky nadmerne nízkej alebo vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu a nepriame účinky vlhkosti spôsobujúce rast plesní na povrchoch alebo vnútri výrobkov a zvýšený výskyt roztočov neohrozovali hygienu, zdravie ľudí a životné prostredie.

(6) Stavba musí odolávať škodlivému pôsobeniu prostredia.

(7) Stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby sa na prípustnú mieru obmedzil vznik emisií a skleníkových plynov.

§ 17

(1) Návrh denného osvetlenia sa musí posudzovať spoločne so súvisiacimi činiteľmi, so združeným a umelým osvetlením, preslnením vrátane vplyvu okolitých budov a stálej zelene, ako aj vplyvu navrhovanej stavby na existujúcu zástavbu s cieľom dosiahnuť vyhovujúce podmienky zrakovej pohody s minimálnou celkovou spotrebou energií v súlade so slovenskými technickými normami. ¹⁶⁾

(2) Obytná miestnosť musí mať zabezpečené dostatočné denné osvetlenie, priame vetranie a má byť dostatočne vykurovaná s možnosťou regulácie tepla.

(3) V miestnosti, ktorá svojou polohou, veľkosťou a stavebným usporiadaním spĺňa požiadavky na pobyt osôb (pobytová miestnosť), denné osvetlenie sa navrhuje v závislosti od jej funkčného využitia a od dĺžky pobytu osôb.

(4) Pobytová miestnosť musí mať zabezpečené priame alebo nútené vetranie a musí byť dostatočne vykurovaná vykurovacím systémom umožňujúcim reguláciu tepla.

(5) Priestor na osobnú hygienu a umiestnenie záchodovej misy, priestor na varenie, komora na uskladnenie potravín musia byť dostatočne odvetrávané. Priestor na osobnú hygienu a priestor na varenie musia byť vykurované s možnosťou regulácie tepla.

(6) Byt nesmie byť vetraný do priestorov domového vybavenia alebo domovej komunikácie s výnimkou otvorenej pavlače.

(7) Vetranie a osvetlenie príslušenstva bytu sú prípustné aj zo svetlíkovej a vetracej šachty, ak tieto majú pôdorys najmenej 5 m2 a dĺžku kratšej strany najmenej 1 500 mm. Dno šachty má byť prístupné, ľahko čistiteľné, odvodnené a má mať odtok s pachovým uzáverom. Do svetlíkovej alebo vetracej šachty možno napojiť len vetranie miestností rovnakého charakteru po celej výške šachty. Nesmú v nich byť umiestnené rozvody a inštalácie.

§ 18

(1) V pobytovej miestnosti s dlhodobým pobytom ľudí musí byť zaručená zraková pohoda a ochrana pred oslnením.

(2) Byt musí byť preslnený. Preslnenie sa posudzuje podľa slovenskej technickej normy. ¹⁷⁾

§ 19

Bezpečnosť stavby pri užívaní

(1) Pri konštrukčnom riešení stavby sa musí minimalizovať riziko nárazu užívateľa

a) do konštrukcie alebo časti stavby,

b) do časti stavby ako dôsledku nehody alebo osobitnej okolnosti,

c) spôsobeného pádom predmetu, ktorý tvorí časť stavby.

(2) Pri konštrukčnom riešení stavby sa musí dbať na to, aby pri riešení podlahovej konštrukcie nedošlo k pádu v dôsledku

a) nevhodne navrhnutej šmykľavosti podlahy alebo chodníka,

b) zakopnutia o nepravidelnosť povrchu podlahy vrátane náhlej malej výškovej nerovnosti, rozdielu v šmykľavosti a inej neočakávanej prekážky,

c) neočakávaného výškového rozdielu úrovní podláh, nevhodných sklonov schodíšť, pevných rebríkov alebo rámp a chýbajúcich ochranných zábradlí.

(3) Pri konštrukčnom riešení stavby sa musí minimalizovať riziko popálenia a iného poškodenia zdravia

a) inštaláciou a zariadením na vykurovanie, na prípravu, skladovanie a rozvod teplej vody alebo inej vykurovacej látky,

b) časťou osvetľovacieho zariadenia a mechanickej alebo elektrickej inštalácie, ktoré pri prevádzke môže byť príčinou popálenia osôb.

(4) Pri konštrukčnom riešení stavby sa musí minimalizovať riziko výbuchu technického vybavenia alebo zariadenia

a) užívaného osobami,

b) spôsobeného osobami pri používaní alebo pri práci s výbušnými materiálmi,

c) v zariadeniach na skladovanie výbušných materiálov,

d) v zariadeniach na čerpanie splaškov,

e) v tlakových zariadeniach,

f) v laboratóriách.

(5) V priestoroch stavby, kde sa predpokladá dlhodobý pobyt osôb, sa musí zabezpečiť primeraná viditeľnosť priamym alebo združeným osvetlením v súlade so slovenskými technickými normami. ¹⁸⁾ Na únikových cestách musí byť spoľahlivé a primerané osvetlenie ¹⁴⁾ fungujúce i pri celkovom výpadku elektrického prúdu.

(6) Na zníženie rizika pádu z mosta, svahu, zrážky s prekážkou alebo s iným vozidlom sa musí použiť vhodný ochranný systém.

(7) Pri zhotovovaní a užívaní stavby nesmie byť ohrozená bezpečnosť na priľahlých pozemných komunikáciách.

(8) Pri výškovom rozdiele komunikácií a pri voľne prístupnom otvore sa musí použiť zábrana primeraná hĺbke poklesu. Zábrana musí odolávať primeranému horizontálnemu tlaku a mať primeranú výšku nad podlahou. Rozmery a sklony schodišťa, pevného rebríka alebo rampy musia byť navrhnuté v súlade so slovenskou technickou normou ¹⁹⁾ tak, aby sa vylúčilo nebezpečenstvo pádu.

(9) Elektrické rozvodné siete na cestné dopravné signálne zariadenia a pouličné osvetlenie vyžadujú ochranné opatrenia na zamedzenie styku užívateľov komunikácií s časťou stavby, ktorá je pod napätím.

(10) Pozemné komunikácie sa musia navrhnúť v súlade so slovenskými technickými normami ²⁰⁾ tak, aby sa zabezpečila požadovaná drsnosť krytu vozovky, jasné priestorové usporiadanie, viditeľnosť, čitateľnosť zvislých značiek, vodorovného dopravného značenia a iného cestného vybavenia na bezpečnosť cestnej premávky.

(11) Použitie stavebného materiálu a materiálu na vodorovné dopravné značenie musí spĺňať požiadavku odolnosti proti šmyku a požiadavku dennej a nočnej viditeľnosti.

§ 20

Ochrana pred hlukom a vibráciami

(1) Stavba sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby sa v nej vytvorili podmienky pohody pri spánku, odpočinku a pracovných činnostiach a aby odolávala škodlivému pôsobeniu vplyvu hluku a vibrácií. Stavba musí zabezpečovať, aby hluk a vibrácie pôsobiace na ľudí a zvieratá boli na takej úrovni, ktorá neohrozuje zdravie a je vyhovujúca pre obytné a pracovné prostredie, a to aj na susedných pozemkoch a stavbách. Najvyššie prípustné hodnoty hluku a vibrácií v stavbách ustanovuje osobitný predpis. ²¹⁾

(2) Stavba sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby svojimi vlastnosťami zabezpečovala v akusticky chránenej miestnosti ochranu proti

a) hluku šíriacemu sa vzduchom z vonkajšieho priestoru,

b) hluku šíriacemu sa vzduchom z iného uzavretého priestoru v budove,

c) nárazovému hluku,

d) hluku z technického a technologického vybavenia a zariadenia budovy,

e) nadmernému hluku v poli odrazených vĺn (dozvuk).

(3) Pri zabezpečovaní ochrany stavby proti vonkajšiemu hluku od dopravy sa musia prednostne uplatňovať urbanistické opatrenia pred opatreniami chrániacimi jednotlivé stavby.

(4) Stavba sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby zabezpečovala ochranu okolia proti hluku zo zdrojov vnútri stavby alebo spojených so stavbou.

(5) Každé zabudované technické zariadenie spôsobujúce hluk a vibrácie musí byť v budove s obytnými a pobytovými miestnosťami umiestnené a inštalované tak, aby ich prenos, ako aj šírenie ²¹⁾ do stavebnej konštrukcie boli obmedzené.

(6) Potrubie a zariadenie sa musia dimenzovať, viesť, uložiť a pripevniť tak, aby sa v akusticky chránenom priestore zabezpečila prípustná hladina hluku a vibrácií podľa osobitných predpisov. ²¹⁾

(7) Hladina hluku vznikajúceho nárazom na stavbu alebo jej časť spôsobeného pohybom predmetov alebo osôb po podlahe a schodišti nesmie prekročiť slovenské technické normy ²²⁾ stanovené na vzduchovú a krokovú nepriezvučnosť.

§ 21

Energetická úspornosť a tepelná ochrana

(1) Stavba sa musí navrhnúť a postaviť tak, aby bola počas užívania energeticky hospodárna vzhľadom na klimatické podmienky a predpokladaný účel užívania.

(2) Vykurovanie, chladenie, vetranie, zásobovanie vodou a jej odvádzanie, úprava, ohrev a rozvod teplej vody, osvetlenie a preprava osôb alebo predmetov sa navrhujú a zhotovujú so zreteľom na nízku potrebu energie pri splnení požiadaviek na predpokladaný účel užívania budovy.

(3) Budova s požadovaným stavom vnútorného prostredia sa navrhuje a zhotovuje tak, aby sa zaručilo splnenie ustanovených požiadaviek na tepelnotechnické vlastnosti stavebnej konštrukcie, hygienických podmienok a požiadaviek na výmenu vzduchu v miestnosti.

(4) Stavebná konštrukcia a priestor s požadovaným stavom vnútorného prostredia budov sa musia navrhnúť tak, aby sa pri zohľadnení tvaru budovy, jej orientácie, tepelných ziskov zo slnečného žiarenia a z vnútorných zdrojov zaručila nízka spotreba tepla na vykurovanie.

(5) Budova s požadovaným stavom vnútorného prostredia na technologické činnosti a chov zvierat sa musí navrhnúť tak, aby sa pri zohľadnení podmienok na užívanie zaručila nízka spotreba energie.

Oddiel 2

Požiadavky na stavebné konštrukcie

§ 22

Zemné práce

(1) Pri zemných prácach každého druhu sa musí vykonať skrývka kultúrnej vrstvy pôdy, ktorá sa musí premiestniť a uložiť tak, ako to organizácia výstavby a uchovanie kvality kultúrnej vrstvy pôdy vyžadujú.

(2) Výkop pri zemných prácach sa musí zabezpečiť proti zosunutiu.

(3) Podzemné energetické, telekomunikačné, vodovodné a kanalizačné vedenie, ktorého poškodenie môže ohroziť bezpečnosť ľudí pri vykonávaní zemných prác alebo ktoré môže ohroziť zemné práce, treba vhodne zabezpečiť pred poškodením.

§ 23

Základy stavby

(1) Základy stavby musia zabezpečovať stabilitu stavby a musia sa uskutočniť tak, aby ich prípadné nerovnomerné sadanie vyhovovalo slovenským technickým normám. ²³⁾

(2) Pri stavbe, ktorej základy sú vystavené zmene teploty, musia sa zohľadniť účinky zmeny teploty na vlastnosti základovej pôdy pri súdržnej zemine.

(3) Podzemná stavebná konštrukcia oddeľujúca vnútorný priestor od okolitej zeminy alebo od základu stavby sa musí izolovať proti zemnej vlhkosti, podzemnej vode a šíreniu tepla do podložia a v prípade potreby proti prenikaniu radónu a iných škodlivín.

(4) Základy stavby sa chránia podľa potreby pred agresívnou vodou a látkou, ktoré ju poškodzujú.

§ 24

Steny a priečky stavby

(1) Obvodové a vnútorné steny stavby, ich spoje a styky sa musia navrhnúť tak, aby v dôsledku objemových zmien spôsobených teplotným rozdielom a vlhkosťou nedochádzalo k zníženiu statickej bezpečnosti, k zatekaniu, korózii výstuže, zvýšenej infiltrácii a výskytu hygienických nedostatkov.

(2) Obvodové steny stavby musia brániť šíreniu požiaru na inú stavbu, na otvorené technologické zariadenie, voľný sklad alebo na susedný požiarny úsek.

(3) Obvodové steny stavby musia zabezpečiť ochranu stavby pred vonkajšími klimatickými vplyvmi, ktoré majú nepriaznivý účinok na tepelnú a akustickú pohodu a spotrebu tepla na vykurovanie.

(4) Steny a priečky stavby musia spĺňať z hľadiska ochrany proti hluku požiadavky stavebnej akustiky na nepriezvučnosť proti zvuku šíriacemu sa vzduchom z vonkajšieho prostredia a medzi miestnosťami v budove.

(5) Steny a priečky stavby plniace funkciu nosnej požiarno-deliacej konštrukcie musia spĺňať požadované požiarnotechnické charakteristiky. ¹⁴⁾

(6) Obvodové steny a vnútorné steny oddeľujúce priestory s rozdielnym režimom vykurovania a stenové konštrukcie priľahlé k terénu musia spĺňať požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti pri prenose tepla, vodnej pary a vzduchu konštrukciami.

§ 25

Stropy stavby

(1) Stropná konštrukcia sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby maximálne vnútorné sily a pretvorenie nespôsobili neprípustnú deformáciu stropnej konštrukcie.

(2) Požiarny strop stavby musí spĺňať požadované požiarnotechnické charakteristiky. ¹⁴⁾

(3) Stropná konštrukcia musí spĺňať z hľadiska ochrany proti hluku slovenské technické normy ²⁴⁾ na nepriezvučnosť proti zvuku šíriacemu sa vzduchom z vonkajšieho prostredia a medzi miestnosťami v budove a nárazovému (krokovému) zvuku šíriacemu sa konštrukciou.

(4) Vnútorná stropná konštrukcia musí spĺňať požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti pri prestupe tepla v ustálenom a neustálenom teplotnom stave. Stropná konštrukcia nad otvoreným prechodom a priestorom musí spĺňať požiadavky z hľadiska difúzie vodnej pary a vzduchovej priepustnosti.

§ 26

Strechy stavby

(1) Strešná konštrukcia musí chrániť stavbu pred účinkami vonkajšej klímy, zachytávať a odvádzať zrážkové vody, zabraňovať ich vnikaniu do konštrukcií a zachytávať sneh a ľad tak, aby neohrozovali chodcov a účastníkov cestnej premávky. Povrchová úprava strechy stavby musí spĺňať požiadavky na zabránenie šírenia prelietavého ohňa a ohňa po povrchu.

(2) Nosná konštrukcia strechy stavby musí spĺňať požiadavky mechanickej odolnosti a stability a vykazovať požadované požiarnotechnické charakteristiky. ¹⁴⁾

(3) Strešná konštrukcia musí spĺňať požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti pri prechode tepla, difúzii vodnej pary a prievzdušnosti dané slovenskými technickými normami. ²⁵⁾

(4) Strešná konštrukcia sa musí navrhnúť tak, aby v nej nevznikla kondenzácia vodnej pary. Ak sa tým neohrozí funkcia a životnosť obvodovej steny stavby, možno z hľadiska vlhkostného režimu pokladať za vyhovujúcu aj takú strechu, v ktorej kondenzuje vodná para.

(5) Pochôdzna strecha stavby musí mať zaistený bezpečný prístup a musia byť na nej urobené opatrenia zaisťujúce bezpečnosť prevádzky na strešnej ploche.

(6) Šikmá strecha stavby so sklonom strešných rovín strmšia ako 25 stupňov musí mať zachytávač zosúvajúceho sa snehu.

(7) Strecha výrobného alebo skladového priestoru, kde hrozí nebezpečenstvo výbuchu, musí mať výfukovú konštrukciu, ktorá bude klásť čo najmenší odpor vzniknutej tlakovej vlne, ktorá musí byť nasmerovaná do voľného priestoru. Ak tejto požiadavke nemožno vyhovieť, musí mať strecha stavby takú konštrukciu, aby bezpečne odolávala tlakovej vlne.

§ 27

Schodište a rampa

(1) Každé podlažie okrem podlažia, ktoré je prístupné priamo z upraveného terénu, a každý užívaný povalový priestor budovy musia byť prístupné najmenej jedným schodišťom - hlavným. Ďalšie schodištia, pomocné, sa navrhujú predovšetkým na riešenie únikovej cesty v súlade so slovenskými technickými normami. ²⁶⁾ Namiesto schodišťa možno navrhnúť šikmú rampu, ktorá na únikových cestách nesmie mať väčší sklon ako 1:8.

(2) Najmenšia podchodná a priechodná výška schodišťa, priechodná šírka ramena schodišťa, rozmery podesty a medzipodesty a šírka schodišťového stupňa sú dané slovenskou technickou normou. ²⁷⁾

(3) Každý schodišťový stupeň v jednom schodišťovom ramene musí mať rovnakú výšku. V jednom schodišťovom ramene môže byť najviac 16 schodišťových stupňov. Pomocné schodište môže mať najviac 18 schodišťových stupňov.

(4) Sklon schodišťových ramien hlavného schodišťa nesmie byť väčší ako 35 stupňov, v bytovom dome bez výťahu nesmie byť väčší ako 33 stupňov. Schodište vnútri bytu s konštrukčnou výškou menšou ako 3 000 mm a schodište do podzemného podlažia môže mať sklon schodišťových ramien najviac 41 stupňov.

(5) Najväčší sklon rampy určenej na verejné užívanie je daný slovenskou technickou normou. ²⁷⁾

(6) Najmenšia priechodná šírka šikmej rampy určenej na verejné užívanie je 1 100 mm. Najmenšia dovolená podchodná výška rampy nameraná na zvislici je 2 100 mm.

(7) Súčiniteľ šmykového trenia povrchu šikmej rampy, povrchov schodišťových podest a stupňov vonkajších schodíšť je daný slovenskou technickou normou. ²⁷⁾

(8) Schodište a rampa, ktorých šírka neprekračuje 1 200 mm, musia byť vybavené jedným zábradlím s výnimkou kruhového schodišťa, ktoré musí mať dve zábradlia. Schodište a rampa širšie ako 1 200 mm musia byť vybavené dvoma zábradliami alebo držadlami. Schodište a rampa širšie ako 2 200 mm musia byť vybavené doplnkovým zábradlím s držadlom, ktoré ich rozdelí na pruhy široké najviac 2 200 mm.

(9) Priestory schodišťa musia byť osvetlené a vetrané.

§ 28

Zábradlie

(1) Pri každej pochôdznej ploche stavby, kde je nebezpečenstvo pádu osôb a ku ktorej je možný prístup osôb, sa musí zabezpečiť ochranným zábradlím, prípadne inou zábranou, ktorá musí bezpečne odolávať zaťaženiu pôsobiacemu vo vodorovnom aj zvislom smere.

(2) Zábradlie sa má zriadiť na voľnom okraji pochôdznej plochy v súlade so slovenskými technickými normami ²⁸⁾ v závislosti od zatriedenia pochôdznej plochy. Za voľný priestor sa nepovažuje priestor zakrytý konštrukciou, ktorá bezpečne znáša zaťaženie pešou prevádzkou.

(3) Zábradlie sa nemusí zriadiť,

a) ak by bránilo základnej prevádzke, na ktorú je plocha určená,

b) pri hĺbke voľného priestoru najviac 3 m, ak je na voľnom okraji pochôdznej plochy s bežnou alebo nízkou prevádzkou vytvorený nepochôdzny bezpečnostný pás široký najmenej 1 500 mm, ktorý je zreteľne vymedzený.

(4) Najmenšia dovolená výška zábradlia vrátane držadla je:

a) základná - 1 000 mm vo všetkých prípadoch, keď nie je predpísaná väčšia výška alebo dovolená znížená výška,

b) znížená - 900 mm, ak je hĺbka voľného priestoru najviac 3 m,

c) zvýšená - 1 100 mm, ak

1. hĺbka voľného priestoru je väčšia ako 12 m,

2. pochôdzna plocha sa vo vzdialenosti menšej ako 1 m zvažuje k voľnému okraju sklonom väčším ako 10% alebo stupňovito, bez ohľadu na hĺbku voľného priestoru, ak nie je potrebné použiť zábradlie podľa písmena d),

3. vo voľnom priestore je ohrozenie látkami škodlivými zdraviu,

d) zvláštna - 1 200 mm, ak je hĺbka voľného priestoru väčšia ako 30 m.

(5) Pri schodišti, prípadne pri šikmej rampe so zrkadlom musí najmenšia dovolená výška zábradlia zodpovedať slovenským technickým normám. ²⁸⁾

(6) V bytovom dome a v prevádzke určenej deťom musí byť zábradlie plné alebo s tabuľovou výplňou, so stĺpikovou výplňou zo zvislých tyčových prvkov alebo s mriežkovou výplňou. Medzery v zábradlí nesmú byť širšie ako 120 mm v bytovom dome a 80 mm v prevádzke určenej deťom.

(7) Ak hrozí nebezpečenstvo pokĺznutia alebo prepadnutia, musí sa zábradlie pri podlahe zabezpečiť ochrannou lištou najmenej 100 mm vysokou.

(8) Šikmé zábradlie schodišťa a šikmej rampy musí sa zabezpečiť madlom umiestneným vo výške najmenej 900 mm a najviac 1 200 mm. Pri stavbe určenej na pobyt detí do šiestich rokov sa navyše musí umiestniť madlo vo výške najmenej 400 mm a najviac 500 mm a do dvanástich rokov vo výške najmenej 600 mm a najviac 700 mm. Držadlo zábradlia nesmie mať ostré hrany ani výstupy.

§ 29

Balkón, lodžia, arkier a lávka

(1) Nosná konštrukcia balkóna, lodžie a arkiera sa navrhuje tak, aby bol eliminovaný nepriaznivý účinok tepelného mosta.

(2) Balkón, lodžia a arkier nesmú svojím umiestnením znižovať funkčnosť a ohrozovať prevádzku verejného priestoru. Výška umiestnenia ich spodného obrysu nad chodníkom musí byť najmenej 3 000 mm a nad cestou najmenej 4 500 mm.

(3) Balkón a lodžia sa musia zabezpečiť zábradlím s výškou 900 mm až 1 200 mm podľa hĺbky voľného priestoru. Zábradlie v zariadení pre deti a v bytovom dome musí byť plné, s tabuľovou výplňou alebo so stĺpikovou výplňou zo zvislých tyčových prvkov. Medzery v zábradlí nesmú byť širšie ako 120 mm v bytovom dome a 80 mm v zariadení pre deti.

(4) Lávka sa musí technicky riešiť tak, aby zodpovedala počtu osôb, ktoré budú po nej prechádzať alebo na nej pracovať. Povrch lávky nesmie byť šmykľavý. Aj povrch oceľového roštu musí mať rozmer oka podľa slovenskej technickej normy. ²⁹⁾

(5) Balkón a lodžia musia byť odvodnené tak, aby neznehodnocovali žiadnu inú časť stavby. Ak majú pôdorysnú plochu väčšiu ako 5 m2, musia byť odvodnené do dažďového odpadového potrubia.

§ 30

Komín a zariadenie na odvádzanie znečisťujúcich látok do ovzdušia

(1) Komín sa navrhuje a vyhotovuje tak, aby každému pripojenému spotrebiču spalín zaručil bezpečný odvod a rozptyl spalín do voľného ovzdušia a nenastalo ich hromadenie a ohrozenie bezpečnosti podľa osobitného predpisu. ³⁰⁾

(2) Komín sa navrhuje z materiálu odolného proti mrazu v časti vystavenej atmosférickým vplyvom.

(3) Požiadavky na umiestnenie komína, jeho výšku a ústie sú dané slovenskými technickými normami. ³¹⁾

(4) Komínový prieduch musí mať po celej účinnej výške nezmenený prierez. Odklon komínového prieduchu od zvislice nesmie byť väčší ako 15 stupňov, výnimočne pri rekonštrukcii stavby až 30 stupňov. Uhnutie nemá byť na úrovni stropnej konštrukcie alebo sopúcha.

(5) Komín musí mať kontrolné, čistiace a vyberacie otvory. ³⁰⁾

(6) Spotrebiče palív sa pripájajú do komínov podľa osobitného predpisu. ³⁰⁾

(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa primerane vzťahujú na každé zariadenie na odvádzanie znečisťujúcich látok do ovzdušia.

§ 31

Výplne otvorov

(1) Konštrukcie výplní otvorov vrátane ich osadenia musia mať požadovanú tuhosť, aby pri bežnej prevádzke nenastalo zrútenie, zvesenie alebo iná deformácia.

(2) Okenný parapet v obytnej a pobytovej miestnosti, pod ktorým je voľný vonkajší priestor hlbší ako 0,5 m, musí byť vysoký najmenej 850 mm alebo musí byť vybavený zábradlím najmenej do tejto výšky.

(3) Dvere na únikovej ceste musia umožňovať bezpečný a rýchly priechod pri evakuácii osôb a nesmú brániť zásahu jednotky požiarnej bezpečnosti.

(4) Dvere, cez ktoré prechádza osoba s obmedzenou schopnosťou pohybu, môžu byť posuvné za predpokladu, že majú zabezpečenú schopnosť otvárania pri požiari alebo inej mimoriadnej udalosti nielen na princípe fotobunky alebo elektrického pohonu, ale aj na mechanickom princípe.

§ 32

Podlaha, povrch stien a stropov stavby

(1) Podlaha spolu so stropom stavby musí mať podľa účelu miestnosti v požadovanom rozsahu

a) statické parametre,

b) odolnosť proti nárazu a trvalej deformácii,

c) krokovú nepriezvučnosť,

d) tepelnoizolačnú schopnosť,

e) odnímateľnosť tepla podľa účelu miestnosti,

f) svetelnotechnické parametre,

g) vyhovujúce materiálové vlastnosti stanovené slovenskými technickými normami. ³²⁾

(2) Povrchová úprava stavebnej konštrukcie musí spĺňať požiadavky požiarnej bezpečnosti. ¹⁴⁾

(3) Podlaha vo verejnej budove musí mať protišmykovú úpravu povrchu so súčiniteľom šmykového trenia podľa slovenských technických noriem. ³³⁾

(4) Podlaha balkóna a lodžie musí byť vodotesná s protišmykovou úpravou.

(5) Inštalácia uložená v podlahe nesmie narušiť vlastnosti podlahy.

(6) Povrch stien a stropov stavby sa chráni pred nepriaznivými účinkami prostredia rôznymi druhmi povrchovej úpravy; žiadna z nich nesmie mať negatívne účinky na zdravie ľudí, ale majú sa nimi dosiahnuť

a) ochrana konštrukcie pred každým nežiaducim vplyvom, ktorý by konštrukciu poškodil alebo znehodnotil,

b) požadované vlastnosti zodpovedajúce ich umiestneniu a účelu.

§ 33

Výťah

(1) Stavba podľa druhu musí mať zriadený osobný, prípadne nákladný, lôžkový, požiarny a evakuačný výťah.

(2) Výťah sa zriaďuje v bytovom dome s viac ako štyrmi nadzemnými podlažiami. Vstavba a nadstavba bytového domu o jedno obytné podlažie nevyžaduje výťah ani predĺženie existujúceho výťahu do podlažia.

(3) Veľkosť výťahu musí byť odvodená zo špičkovej prevádzky. Požiadavky na výťahy, na požadovaný počet a druh výťahov sú určené osobitným predpisom a slovenskými technickými normami. ³⁴⁾

(4) Evakuačný a požiarny výťah, ktorý je súčasťou priestoru chránenej únikovej cesty, musí mať

a) kabínu z nehorľavých látok a materiálov s veľkosťou najmenej 1 100 x 2 200 mm a nosnosťou najmenej 5 kN umožňujúcu dopravu osôb ležiacich na nosidlách (na požiarne výťahy stačí čistá pôdorysná plocha kabíny 1,3 m2),

b) zaistenú dodávku elektrickej energie, ³⁴⁾

c) takú rýchlosť, aby čas jednej jazdy z východiskovej stanice do posledného podlažia nepresiahol hodnoty ustanovené slovenskými technickými normami, ³⁵⁾

d) možnosť, aby kabína v prípade ohrozenia objektu požiarom zišla do určitej stanice impulzom automatického požiarneho hlásiča alebo privolaním pomocou kľúčového spínača,

e) stanicu na každom podlaží, na ktorom sa predpokladá zásah požiarnej jednotky,

f) také vybavenie, aby kabína, ak sa zastaví pri požiari medzi stanicami, došla do najbližšej stanice a osoby ju mohli opustiť,

g) vetranie ako pri chránenej únikovej ceste.

(5) Strojovňa výťahu sa umiestňuje a rieši tak, aby najvyššia hladina hluku v najbližšie situovanej obytnej miestnosti zodpovedala hygienickým predpisom. Strojovňa musí byť v osobitnom, uzamykateľnom, osvetlenom a dostatočne vetranom priestore.

(6) Výťahové zariadenie musí byť od obytného priestoru dostatočne hlukovo odizolované.

§ 34

Výťahová, inštalačná a vetracia šachta a šachta na zhadzovanie domového odpadu

(1) Vo výťahovej šachte sa nesmie umiestniť žiadne vedenie technického vybavenia alebo iné technické zariadenie, ktoré nie je potrebné na prevádzku a bezpečnosť výťahu.

(2) Výťahová šachta sa musí dostatočne vetrať a nesmie sa využívať na vetranie priestorov nesúvisiacich s výťahom. V šachte osobného výťahu s kabínou pre dvanásť osôb a viac sa musí zabezpečiť dostatočná výmena vzduchu, v prípade potreby aj núteným vetraním.

(3) Výťah spájajúci viac požiarnych úsekov musí mať vlastnú výťahovú šachtu. Výťahová šachta umiestnená v schodišti musí byť v súlade so slovenskou technickou normou. ³⁶⁾ V jednej výťahovej šachte môžu byť najviac tri výťahy. V budove najviac s piatimi poschodiami môže byť výťah bez vlastnej šachty vnútri schodišťového priestoru, od schodišťa však musí byť bezpečne oddelený.

(4) Výťahovú šachtu možno využívať len na výťahové zariadenie. Musí byť vetrateľná a vybavená zariadením na odsávanie dymu v súlade so slovenskými technickými normami. Dvere výťahovej šachty a každý iný otvor v požiarnej stene šachty sa navrhuje podľa osobitného predpisu. ¹⁴⁾

(5) Opláštenie a izolácia vetracej a inštalačnej šachty musí vykazovať požadované požiarnotechnické charakteristiky. Vzduchotechnický rozvod nesmie byť napojený do komína. Odpadový vzduch z vetracej šachty sa musí vyviesť do voľného priestoru. Do vetracieho prieduchu sa nesmie umiestniť žiadne inštalačné vedenie.

(6) Šachta a otvor na zhadzovanie domového odpadu a príslušný priestor sa nesmú umiestniť v spoločenskej a obytnej miestnosti. Šachta domového odpadu musí

a) vyústiť do samostatného zberného priestoru,

b) byť prístupná z voľného priestoru,

c) mať účinné vetranie,

d) mať odvodnené dno so zápachovým uzáverom.

(7) Inštalačná šachta a šachta domového odpadu musia vykazovať požadované požiarnotechnické charakteristiky. ¹⁴⁾

Oddiel 3

Požiadavky na technické zariadenia stavieb

§ 35

Vodovodná prípojka a vnútorný vodovod

(1) Vodovodná prípojka pitnej vody z verejného vodovodu nesmie byť prepojená s iným zdrojom a musí byť vyrobená zo zdravotne bezpečného materiálu. Medzi bytovým vodomerom a uzáverom musí byť zariadenie, ktoré znemožní spätné prúdenie vody.

(2) Vodovodná prípojka, prípadne časť vnútorného vodovodu vedeného v zemi sa musí uložiť do nezamŕzajúcej hĺbky alebo sa musí chrániť proti zamrznutiu.

(3) Hlavný uzáver vnútorného vodovodu sa osadzuje pred vodomer; musí byť prístupný a jeho umiestnenie musí byť viditeľné a trvalo označené.

(4) Ak je vodovodná sieť riešená osobitne na pitnú vodu a osobitne na úžitkovú vodu, musí sa takto riešiť aj vnútorný vodovod.

(5) Potrubie studenej vody aj teplej vody musí byť tepelne izolované. Potrubie sa musí chrániť proti korózii, orosovaniu a mechanickému poškodzovaniu.

(6) Vnútorný vodovod sa musí chrániť proti možnému spätnému nasatiu znečistenej vody.

(7) Vnútorný vodovod zabezpečujúci vodu na hasenie požiaru podľa slovenskej technickej normy ³⁷⁾ musí mať

a) osadený hydrantový systém s trvalým tlakom a musí byť osadený tak, aby bol trvalo dostupný,

b) vnútorný nezavodnený alebo zavodnený požiarny vodovod pre jednotku ochrany pred požiarmi.

(8) Zásobník, rúrový rozvod a iná súčasť určená na zásobovanie vodou nesmú vlastnosti vody zmeniť natoľko, aby to ohrozilo zdravie ľudí.

§ 36

Kanalizačná prípojka a vnútorná kanalizácia

(1) Ak je verejná kanalizácia delená, musí byť aj vnútorná kanalizácia delená.

(2) Potrubie kanalizačnej prípojky sa musí uložiť do nezamŕzajúcej hĺbky alebo sa musí chrániť proti zamrznutiu.

(3) Čistiaca tvarovka sa nesmie osadiť v miestnosti, v ktorej by prípadný únik odpadovej vody mohol ohroziť zdravé podmienky užívania stavby.

(4) Vetracie potrubie vnútornej kanalizácie nesmie byť napojené do komína, vetracieho prieduchu, inštalačnej šachty a pôjdového priestoru a musí byť vyvedené nad úroveň strechy.

(5) V miestnosti a v priestore s mokrým čistením podlahy, alebo kde zariaďovací predmet nie je napojený na vnútornú kanalizáciu, musí sa v podlahe osadiť kanalizačný vpust. Pokiaľ to druh prevádzky vyžaduje, vpust sa vybaví lapačom nečistôt.

(6) Potrubie z plastu vedené chránenou únikovou cestou musí byť požiarne oddelené.

(7) Stavba sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby nesprávnym odvádzaním vody neohrozovala hygienu alebo zdravie ľudí a jej okolie.

§ 37

Elektrická prípojka a rozvod

(1) Stavba s každým elektrickým zariadením sa pripája na rozvodnú sieť prípojkou.

(2) Elektrický rozvod musí podľa druhu prevádzky spĺňať požiadavky na

a) bezpečnosť osôb, zvierat a majetku,

b) prevádzkovú spoľahlivosť v danom prostredí pri určenom spôsobe prevádzky a vplyvu prostredia,

c) prehľadnosť rozvodu umožňujúcu rýchlu lokalizáciu a odstránenie prípadnej poruchy,

d) rýchlu prispôsobivosť rozvodu pri požadovanom premiestnení elektrického zariadenia a stroja,

e) zamedzenie vzájomných nepriaznivých vplyvov a rušivých napätí pri križovaní a súbehu silnoprúdového a telekomunikačného vedenia.

(3) Transformátorová stanica a náhradný zdroj elektrickej energie umiestnený v budove musí vyhovovať požiadavkám na zaistenie bezpečnosti, ochrany zdravia, hygienickým požiadavkám, predovšetkým na hlukové a vibračné pôsobenie, požiadavkám na ochranu životného prostredia, minimalizáciu úniku spalín a požiarnobezpečnostným požiadavkám.

(4) Riešenie budovy musí umožňovať vstup silnoprúdového a telekomunikačného kábla do budovy, umiestnenie rozvodnej skrine a prevedenie vnútorného rozvodu až ku koncovému bodu siete.

(5) Každá stavba musí mať trvalo prístupný a viditeľne označený hlavný vypínač elektrickej energie.

§ 38

Ochrana pred bleskom

Ochrana pred bleskom sa zriaďuje na stavbe a zariadení tam, kde by blesk mohol spôsobiť

a) ohrozenie života alebo zdravia ľudí,

b) poruchu s rozsiahlymi dôsledkami,

c) výbuch,

d) škodu na kultúrnej, prípadne inej hodnote,

e) prenesenie požiaru zo stavby na stavbu, ktorá podľa písmen a) až d) musí byť chránená pred bleskom,

f) ohrozenie stavby, pri ktorej je zvýšené nebezpečenstvo zásahom blesku v dôsledku jej umiestnenia na návrší alebo vyčnievania nad okolie.

§ 39

Plynovodná prípojka a odberné plynové zariadenie

(1) Na plynovodnú prípojku a odberné plynové zariadenie možno použiť len materiál, ktorý zodpovedá účelu použitia, druhu rozvádzaného média a danému prevádzkovému pretlaku.

(2) Vnútri budovy sa na rozvod plynu nesmú použiť materiály z plastov. Rozvod plynu musí byť dimenzovaný tak, aby sa zabezpečil potrebný prevádzkový pretlak na každý plynový spotrebič.

(3) Rozvod plynu sa nesmie viesť v miestnosti, v ktorej by bol vystavený mechanickému namáhaniu, prípadne poškodeniu, koróznemu alebo teplotnému pôsobeniu, a v mieste, kde by nebola možná kontrola rozvodu, prípadne údržba, ak sa neurobili opatrenia podľa odseku 5, a nesmie sa viesť v chránenej únikovej ceste. ¹⁴⁾

(4) Na začiatku odberného plynového zariadenia sa musí nainštalovaný hlavný uzáver umiestniť na trvalo prístupnom a vetrateľnom mieste a musí sa viditeľne trvalo označiť. Nesmie sa umiestniť v obytnej a pobytovej miestnosti, v špajzi, svetlíku a šachte, v kúpeľni a na záchode, v práčovni a kotolni, v garáži, v sklade potravín, horľavých látok a horľavých kvapalín, v zhromažďovacom priestore, v kolektore a technickej chodbe, v chránenej únikovej ceste a nevetrateľnom ani neprístupnom priestore.

(5) Potrubie rozvodu plynu sa ukladá do chráničky

a) na zabezpečenie ochrany pred mechanickým poškodením alebo poškodením koróziou,

b) pri prechode dutou a neprístupnou konštrukciou,

c) pri prechode obvodovým múrom a základom stavby a jej ďalšími konštrukciami, kde by mohla nastať deformácia potrubia.

(6) Každý pripojený spotrebič musí vyhovovať danému druhu plynu a prevádzkovému pretlaku a môže byť podľa svojho prevedenia umiestnený len v priestore, ktorý svojím objemom, účelom, prípadne množstvom privádzaného vzduchu zodpovedá menovitému tepelnému výkonu a funkcii spotrebiča.

§ 40

Vzduchotechnické zariadenie

(1) Vzduchotechnické zariadenie musí zabezpečovať také parametre vnútorného prostredia vetraného priestoru, aby vyhovovalo hygienickým a technologickým požiadavkám. Jeho prevádzka musí byť bezpečná, hospodárna, nesmie ohrozovať životné prostredie a zdravie a musí spĺňať požiadavky na najvyššie prípustné hodnoty hluku a vibrácie. Vzduchotechnické zariadenie sa musí riešiť tak, aby ním nedochádzalo k šíreniu požiaru a jeho splodín.

(2) Výfuk odpadového vzduchu sa musí zhotoviť a umiestniť tak, aby neobťažoval a neohrozoval okolie. Vyústenie odpadového vzduchu musí byť vzdialené najmenej 1,5 m od nasávacieho otvoru vonkajšieho vzduchu, od východu z chránenej únikovej cesty, od otvoru na prirodzené vetranie, chránenej, prípadne čiastočne chránenej únikovej cesty a 3 m od nasávacieho a výfukového otvoru slúžiaceho na nútené vetranie chránenej únikovej cesty.

(3) Ak pri doprave vzduchu s vysokým obsahom vodných pár vzniká nebezpečenstvo kondenzácie, musí byť vzduchovod vodotesný, zhotovený v spáde, vybavený odvodnením a vhodne tepelne izolovaný.

(4) Vzduchotechnické zariadenie s úpravou teploty privádzaného vzduchu musí byť vybavené automatickou reguláciou.

(5) Vzduchotechnické zariadenie zabudované ako súčasť otvorovej konštrukcie nesmie zhoršiť žiadnu funkciu otvoru. ³⁸⁾

§ 41

Vykurovanie

(1) Vykurovanie budovy sa musí zabezpečiť vykurovacou sústavou, ktorá spĺňa požadované hygienické parametre a umožňuje pri zdôvodnenom využití odpadového tepla a alternatívnej energie hospodárnu, bezpečnú a spoľahlivú prevádzku.

(2) Kotol a spotrebič musia mať zaistený prívod spaľovacieho a vetracieho vzduchu. Odvod spalín, kondenzátu zo spalín a ďalších škodlivín nesmie ohrozovať životné prostredie a zdravie osôb. Palivový spotrebič sa inštaluje podľa osobitného predpisu. ³⁰⁾

(3) Prípustná tepelná strata budov je daná slovenskými technickými normami. ³⁹⁾

(4) V stavbe s osobitne zvýšeným nebezpečenstvom úrazu sa musí inštalovať vykurovacie teleso vybavené ochranným krytom.

(5) Vo vykurovacej sústave sa musí osadiť zariadenie umožňujúce nastavenie parametrov vykurovacej sústavy. Pri prevádzke vykurovacej sústavy sa musí zabezpečiť regulovanie tepelného výkonu v závislosti od potreby tepla.

(6) Pri dodávke tepla z vonkajšieho zdroja sa musí na vstupe do vnútornej vykurovacej sústavy stavby a na výstupe z nej osadiť hlavný uzáver vykurovacieho média; merač dodávaného tepla má byť osadený vo vnútornej vykurovacej sústave.

(7) Každé zo zariadení uvedených v odseku 5 a hlavný uzáver vykurovacieho média musia byť prístupné a zabezpečené proti neoprávnenej manipulácii.

(8) V prípade zmeny vykurovacieho systému musia sa v budove alebo v jej časti zabezpečiť podmienky tepelnej pohody a nízka spotreba energie.

(9) Vykurovacia sústava vedená technickými podlažiami sa musí tepelne izolovať.

Oddiel 4

Požiadavky na odstraňovanie stavby

§ 42

(1) Stavba alebo jej časť sa odstraňuje, prípadne premiestňuje tak, aby v priebehu prác nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti, života a zdravia osôb, k vzniku požiaru a nekontrolovateľnému porušeniu stability stavby alebo jej časti.

(2) Stavba sa odstraňuje podľa vopred určeného technologického postupu. ⁴⁰⁾ Ak je v stavbe zabudovaný výrobok obsahujúci azbest alebo jadrový materiál, treba zabezpečiť odbornú demontáž takéhoto výrobku so súhlasom príslušného orgánu na ochranu zdravia a jeho zneškodnenie oprávnenou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

(3) Pri odstraňovaní stavby alebo jej časti nesmie byť ohrozená stabilita žiadnej inej stavby ani prevádzkyschopnosť sietí technického vybavenia v dosahu stavby.

(4) Okolie odstraňovanej stavby nesmie byť touto činnosťou a jej dôsledkami nadmerne obťažované.

(5) Sutina a odpadový materiál z odstraňovanej stavby sa musí odstraňovať bezodkladne a nepretržite tak, aby nedochádzalo k narušeniu bezpečnosti a plynulosti prevádzky na pozemných komunikáciách a nenarúšalo sa životné prostredie.

TRETIA ČASŤ

OSOBITNÉ POŽIADAVKY NA NIEKTORÉ DRUHY STAVIEB

§ 43

Bytové budovy

(1) Bytová budova musí spĺňať požiadavky úžitkové, hygienické, ⁴¹⁾ požiarnej bezpečnosti a civilnej ochrany.

(2) Podlažie vymedzujú dve najbližšie nad sebou nasledujúce horizontálne deliace konštrukcie. Bytová budova môže mať podzemné, nadzemné a ustupujúce podlažie, ktorých kritériá sú dané slovenskou technickou normou. ⁴²⁾

(3) Funkčné a architektonické požiadavky na bytovú budovu a jej vybavenie sú dané slovenskou technickou normou. ⁴³⁾

(4) Obytná miestnosť musí spĺňať požiadavky podľa slovenskej technickej normy. ⁴²⁾

(5) Svetlá výška obytnej miestnosti je daná slovenskou technickou normou. Svetlú výšku obytnej miestnosti možno znížiť na najmenej 2 400 mm a miestností v podkroví na 2 300 mm za podmienky, že ostatné významné stavebno-technické parametre na mikroklímu bytovej budovy sa v každom konkrétnom prípade ustanovia tak, aby sa dodržali základné požiadavky na tvorbu zdravého obytného prostredia.

(6) Príslušenstvo bytu musí spĺňať požiadavky podľa slovenskej technickej normy. ⁴²⁾

(7) Bytová budova sa navrhuje a uskutočňuje tak, aby v nej bola zabezpečená tepelná, svetelná, akustická pohoda a požiarna bezpečnosť.

(8) Na bytovú budovu s bytmi nižšieho štandardu ⁴⁴⁾ sa ustanovenia odsekov 1 až 6 a § 45 ods. 1 a § 46 ods. 1 vzťahujú primerane.

§ 44

Bytový dom

(1) Bytový dom musí mať najmenej jedno garážové stojisko na jeden byt. Ak nemožno garážové stojisko situovať v dome alebo stavebným napojením naň, musí byť vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla. Odstavné a parkovacie stojisko môže byť umiestnené aj mimo pozemku stavby bytového domu, ak ho nemožno technicky umiestniť na tomto pozemku.

(2) V bytovom dome sa nesmú umiestňovať prevádzky, pri ktorých hrozí nebezpečenstvo výbuchu, zamorenia okolia škodlivinami, zápachmi, nadmerným hlukom, otrasmi alebo nebezpečným žiarením.

(3) Bytový dom musí mať zabezpečené zariadenie na hygienicky bezchybné a požiarne bezpečné ukladanie domového odpadu.

§ 45

Rodinný dom

(1) Rodinný dom má mať najmenej jedno garážové stojisko na jeden byt. Ak nemožno garážové stojisko umiestniť v dome, stavebným napojením naň alebo samostatne na pozemku rodinného domu, musí byť na tomto pozemku vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla.

(2) Rodinný dom má mať vymedzený priestor na ukladanie odpadu z domácnosti. Ak nemožno takýto priestor situovať v dome, treba vymedziť priestor na nádobu na odpad z domácnosti na pozemku rodinného domu.

(3) Hlavné schodište a chodba v rodinnom dome majú mať najmenšiu podchodnú výšku 2 100 mm a najmenšiu priechodovú šírku 900 mm; pomocné schodište má mať najmenšiu priechodnú šírku 750 mm.

(4) Na pozemku rodinného domu sa môže umiestniť drobná a jednoduchá stavba, ktorá má doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe alebo slúži na podnikanie.

(5) Podľa odseku 4 sa stavba umiestni tak, aby svojím vzhľadom a účinkami na okolie nezhoršovala obytné a životné prostredie a podľa charakteru podnikania spĺňala aj požiadavky na dopravnú obsluhu a parkovanie.

§ 46

Hotel, motel a penzión

(1) Hotel, motel a penzión svojím stavebnotechnickým usporiadaním a vybavením musia spĺňať požiadavky na krátkodobý pobyt.

(2) Priestor vstupnej časti každej stavby uvedenej odseku 1 musí umožňovať plynulý príjem a odbavenie hostí.

(3) Svetlá výška izby hosťa musí byť najmenej 2 600 mm. V časti izby so zošikmeným stropom sa do plochy izby započítava plocha, ktorej svetlá výška je najmenej 1 600 mm.

(4) Predsieň musí mať najmenšiu priechodnú šírku 900 mm, v izbe určenej na ubytovanie osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie musí byť priechodná šírka predsiene 1 500 mm a dĺžka 2 200 mm.

(5) Minimálna šírka chodby pre hostí je 1 500 mm, najmenšia priechodná šírka schodišťa pre hostí je 1 100 mm.

(6) Najmenšia šírka chodby pre zamestnancov je 1 200 mm, najmenšia priechodná šírka schodišťa pre zamestnancov je 1 100 mm. Komunikácia zamestnancov sa nesmie krížiť s komunikáciou hostí.

(7) Najmenšia plocha izby je 8 m2 pri jednoposteľovej izbe a 12,6 m2 pri dvojposteľovej izbe. Ak má izba viac ako dve postele, na každú ďalšiu posteľ sa podlahová plocha izby zväčšuje najmenej o 5 m2.

(8) Zariadenie na osobnú hygienu musí mať plochu najmenej 4 m2.

(9) Stavba hotela, motela a penziónu s viac ako dvoma nadzemnými podlažiami musí byť vybavená výťahom, ak má viac ako tri nadzemné podlažia, musí mať evakuačný výťah.

(10) V časti hotela, motela a penziónu, v ktorých sa poskytujú stravovacie služby a v ktorých sa prevádzkuje spoločenská alebo kultúrna činnosť, musí byť záchod oddelený pre mužov a pre ženy s predsieňou a umývadlom, pričom najmenej jedna záchodová kabína má byť riešená na použitie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu.

(11) Podľa ustanovenia odseku 10 sa postupuje aj pri samostatnom zariadení verejného stravovania.

(12) Každá stavba uvedená v odseku 1 musí byť pripojená na verejnú telefónnu sieť a pri ubytovacej kapacite vyššej ako 30 osôb musí byť vybavená zariadením na núdzový akustický signál.

(13) Každá úniková cesta musí mať núdzové osvetlenie a vyznačený smer úniku.

(14) Ustanovenia odsekov 1 až 13 sa vzťahujú primerane aj na ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty.

§ 47

Budova na administratívu, správu a riadenie, banka a pošta

(1) Budova na administratívu, správu a riadenie, budova banky a pošty sa umiestňujú v obytnej a výrobnej zóne sídelného útvaru s rešpektovaním širších vzťahov.

(2) Stavebnotechnické a dispozičnoprevádzkové riešenie budov podľa odseku 1 musí spĺňať požiadavky hygieny, bezpečnosti a ochrany zdravia, civilnej ochrany a požiarnej bezpečnosti.

(3) Pre každú z budov uvedených v odseku 1 sa musí navrhnúť odstavná plocha pre osobné motorové vozidlo s požadovanou kapacitou.

§ 48

Budova na obchod a služby

(1) Budova na obchod a služby, ktorá má viac ako tri nadzemné podlažia s predajnými priestormi, musí byť vybavená evakuačným výťahom.

(2) Hlavná dopravná komunikácia v predajnej miestnosti musí mať priechodovú šírku najmenej 2 000 mm, na prízemí 2 500 mm. Na križovaní komunikácií musí byť umiestnený ukazovateľ k východu z budovy.

(3) Najmenej pri jednej pokladnici každého oddelenia musí byť zaistený priechod so šírkou najmenej 900 mm a manipulačná plocha vo výške 800 mm nad podlahou. Najmenšia priechodová šírka medzi samoobslužnými predajnými pultmi musí byť 1 800 mm. Pri stavebných úpravách existujúcej stavby musí byť najmenšia šírka medzi samoobslužnými pultmi najmenej 1 500 mm.

(4) Vstup pre príchod zákazníkov musí byť oddelený od vstupu slúžiacemu prevádzke. Sklad potravín musí byť oddelený od skladu nepotravinového tovaru a musí byť vybavený zariadením na meranie teploty a vlhkosti.

(5) Pri budove na obchod a služby s počtom parkovacích miest 50 a viac treba zaistiť napojenie z priľahlej pozemnej komunikácie na odbočenie vľavo ľavým odbočovacím pruhom.

(6) Budova na obchod a služby musí byť vybavená záchodom pre verejnosť v počte zodpovedajúcom kapacite budovy.

(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú na každú budovu na obchod, ktorej celková predajná plocha je väčšia ako 2 000 m2.

(8) Stavebnotechnické a dispozično-prevádzkové riešenie budovy podľa odsekov 1 a 6 musia spĺňať požiadavky hygieny, bezpečnosti a ochrany zdravia, civilnej ochrany a ochrany pred požiarmi.

§ 49

Autoservis a čerpacia stanica kvapalných palív

(1) Umiestnenie a stavebnotechnické riešenie autoservisu a čerpacej stanice kvapalných palív musí zodpovedať hygienickým požiadavkám, požiadavkám požiarnej bezpečnosti a ochrany podzemných a povrchových vôd.

(2) Autoservis a čerpacia stanica kvapalných palív vrátane zariadenia na manipuláciu s nimi sa nesmie umiestňovať v ochrannom pásme vodného zdroja slúžiaceho na zásobovanie pitnou vodou. ⁴⁵⁾

(3) Manipulačná plocha čerpacej stanice kvapalných palív musí byť nepriepustná a musí byť vyspádovaná do záchytnej šachty s odtokom do kanalizácie zaolejovaných vôd.

(4) V autoservise a čerpacej stanici kvapalných palív musí byť zriadené hygienické zariadenie v súlade so slovenskou technickou normou. ⁴⁶⁾

(5) Odpadová voda z autoservisu pred vypustením do kanalizačnej siete, prípadne do vodného recipientu musí byť upravená tak, aby sa dosiahlo zloženie odpadovej vody požadované podľa osobitného predpisu. ⁴⁷⁾

(6) Svetlá výška miestností a priestorov autoservisu a čerpacej stanice kvapalných palív je daná slovenskou technickou normou. ⁴⁶⁾

(7) Vetranie v autoservise a na čerpacej stanici kvapalných palív musí byť zaistené tak, aby koncentrácia škodlivých látok v ovzduší neprekročila prípustné hodnoty z hľadiska ochrany zdravia a nebezpečenstva výbuchu. ⁴⁸⁾

§ 50

Priemyselná budova, sklad, nádrž a silo

(1) Priemyselná budova, sklad, nádrž a silo musia mať ochranné pásmo určené podľa druhu výroby, skladovaných hmôt a výrobkov a druhov unikajúcich škodlivín, prípadne dodržanú bezpečnú vzdialenosť podľa osobitného predpisu. ⁴⁹⁾

(2) Každý priestor pracoviska musí spĺňať hygienické požiadavky, požiadavky požiarnej bezpečnosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

(3) Šírka, podchodová výška a dovolené zaťaženie pracoviska a vnútorných komunikácií a vzájomný odstup medzi technologickým zariadením a medzi stavebnou konštrukciou musí umožňovať bezpečný pohyb zamestnancov, obsluhu, údržbu, opravy, prípadne aj výmenu strojov a zariadení.

(4) Schodište v priemyselnej budove a sklade musí mať prvý a posledný stupeň schodišťového ramena výrazne rozoznateľný od okolitej podlahy. ⁵⁰⁾

(5) Vnútorný povrch steny, podlahy a inej konštrukcie v prašnej prevádzke alebo v prevádzke s výskytom škodlivých látok musí byť ľahko čistiteľný.

(6) Pri skladovaní tekutej látky, ropného produktu alebo toxickej látky sa musí zabrániť ich unikaniu mimo objekt.

(7) Pracovisko bez denného osvetlenia alebo s umelo vytváranou mikroklímou sa môže zriaďovať pri dodržaní hygienických podmienok, podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pracovných podmienok.

§ 51

Budova na školstvo a vzdelávanie

(1) Budova na školstvo sa umiestňuje v tichom prostredí v dostatočnom odstupe od ciest a zdrojov hluku. Úseky využívané žiakmi musia byť maximálne 4-podlažné. Odstup fasády s učebňou od protiľahlej prekážky musí zodpovedať slovenskej technickej norme. ⁵¹⁾

(2) Stavebnotechnické a dispozično-prevádzkové riešenie budov podľa odseku 1 musí spĺňať požiadavky hygieny, bezpečnosti a ochrany zdravia, civilnej ochrany a ochrany pred požiarmi.

(3) Najmenšia svetlá výška miestností a priestorov musí byť

a) 3 000 mm v materskej škole a špeciálnej materskej škole; zníženie na svetlú výšku 2 500 mm možno pripustiť, ak sa dodrží objem vzduchu 12 m3 na jedno dieťa,

b) 3 300 mm v základnej, strednej, vyššej škole a špeciálnej škole; pri dodržaní všetkých podmienok denného osvetlenia na pracovnú plochu možno znížiť svetlú výšku na 3 000 mm, ak sa dodrží objem vzduchu 5,3 m3 na jedného žiaka,

c) 6 000 mm v telocvični s rozmermi 12 x 18 m a 12 x 24 m, 7 000 mm v telocvični s rozmermi 18 x 30 m a väčšími,

d) 2 500 mm v šatni.

(4) V budove každej školy, predškolského, školského a telovýchovného zariadenia musí byť zriadená šatňa pre žiakov. Priestory šatne musia byť osvetlené a vetrané. Odkladanie odevov pedagogických a nepedagogických zamestnancov sa musí riešiť oddelene od šatne pre žiakov.

(5) Záchod a umyváreň v škole, školskom zariadení a telovýchovnom zariadení sa zriaďujú oddelene podľa pohlavia. Musia byť umiestnené tak, aby dostupná vzdialenosť nepresiahla 60 m. Záchod pri výukovom priestore musí byť vždy priamo osvetlený a vetraný. Pre 80 chlapcov musí byť zriadená jedna záchodová kabína a pre 20 chlapcov jedno pisoárové státie. Pre 80 dievčat musí byť zriadená jedna hygienická kabína a pre 20 dievčat jedna záchodová kabína. V záchodovej predsieni, ktorá sa využíva ako umyváreň, sa umiestňuje jedno umývadlo pre každých 20 žiakov.

(6) Záchod a umyváreň pedagogických a nepedagogických zamestnancov nesmú byť prístupné zo záchoda a umyvárne žiakov. Pre 20 osôb musí byť zriadená jedna záchodová kabína a jedno umývadlo.

(7) Záchod a umyváreň predškolských zariadení musia byť prístupné zo šatne a dennej miestnosti detí. Nedelí sa podľa pohlaví a pre päť detí musí byť zriadená jedna detská misa a jedno umývadlo.

(8) Záchod a umyváreň špeciálnych škôl musia byť umiestňované a zhotovované podľa stupňa a charakteru postihnutia žiaka.

(9) Najmenšia svetlá šírka chodby v škole musí byť 3 000 mm, ak sú vyučovacie priestory umiestnené po oboch stranách chodby, a 2 200 mm, ak sú vyučovacie priestory len na jednej strane chodby. Ak slúži táto chodba ako hlavné komunikačné spojenie, musí byť široká najmenej 3 000 mm. Najmenšia svetlá šírka chodby v každom predškolskom zariadení musí byť 1 200 mm.

(10) Vo vyučovacom priestore musia byť dvere široké najmenej 900 mm. V telocvični musia mať aspoň jedny z dverí rozmery 1 800 x 2 100 mm.

(11) V predškolskom zariadení, základnej škole a v špeciálnej škole sa nesmú používať kývavé alebo turniketové dvere. Na zasklenie dverných krídel sa musí použiť bezpečnostné sklo. V predškolskom zariadení nesmie byť spodná tretina dverí zasklená.

(12) Okenný záklenok, ktorý tieni dennému svetlu pri vnikaní do interiéru, musí byť čo najmenší; okenný parapet hlavných osvetľovacích okien musí byť taký vysoký, aby spodná časť skla v okne nebola vyššie ako oko sediaceho; medziokenný stĺp, ktorý svojou šírkou nepriaznivo ovplyvňuje osvetlenie výučbového priestoru, môže byť široký najviac 400 mm.

(13) Vo vyučovacom priestore musí byť umiestnený najmenej jeden výtok pitnej vody. Ak je zavedená teplá voda, výtok v dosahu žiakov nesmie mať teplotu vyššiu ako 45 stupňov C.

(14) Na stavbu vysokej školy a vysokoškolského zariadenia platia ustanovenia odsekov 1 až 13 primerane.

§ 52

Zdravotnícke zariadenie a zariadenie sociálnych služieb

(1) Zdravotnícke zariadenie a zariadenie sociálnych služieb ⁵²⁾ sa umiestňujú v tichom prostredí v dostatočnom odstupe od cesty a od zdroja hluku.

(2) Stavebnotechnické a dispozično-prevádzkové riešenie budov podľa odseku 1 musí spĺňať požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia, civilnej ochrany a ochrany pred požiarmi.

(3) sporiadanie zdravotníckeho zariadenia a zariadenia sociálnych služieb musí byť také, aby zabezpečilo dispozičné oddelenie účelovej prevádzky zdravotnej starostlivosti, prevádzky hospodárskej časti a priestoru pre návštevy.

(4) Priestor infekčného oddelenia zdravotníckeho zariadenia musí byť bezpečne oddelený od ostatných nemocničných priestorov aj od susednej stavby.

(5) Na jazdu sanitného vozidla sa musí zabezpečiť vyhovujúce pripojenie na sieť dopravných komunikácií.

(6) Stavba zariadenia podľa odseku 1 pre deti v predškolskom veku sa musí oplotiť a nemá mať na pozemku žiadnu vodnú plochu. Platia pre ňu primerane ustanovenia stavby na školstvo.

(7) Zdravotnícke zariadenie a zariadenie sociálnych služieb určené pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie sa musia vo funkčných priestoroch riešiť a vybaviť v súlade s potrebami týchto ľudí.

§ 53

Poľnohospodárska budova a sklad, stajňa a maštaľ

(1) Poľnohospodárska budova a sklad, stajňa a maštaľ musia spĺňať hygienické a veterinárne požiadavky, požiadavky požiarnej bezpečnosti, bezpečnosti práce a technických zariadení a požiadavky na energetickú úspornosť.

(2) Pri stavbe na chov hospodárskych zvierat

a) sa musia určiť ochranné pásma, ⁵³⁾

b) podľa požadovaného stavu vnútorného prostredia sa určia tepelnotechnické vlastnosti konštrukcie na základe tepelnej bilancie stavby zahŕňajúce biologickú produkciu tepla, vodných pár a plynov,

c) v prípade, že sa nepožaduje určiť stav vnútorného prostredia, zvieratá sa musia chrániť pred priamym pôsobením vetra, zrážok a slnečného žiarenia,

d) sa musí zaistiť zdravotná neškodnosť povrchu každej stavebnej konštrukcie a technologického zariadenia, s ktorými prichádzajú zvieratá do styku.

(3) Pre stavbu pre väčší počet hospodárskych zvierat sa musí

a) vybudovať oplotenie a systém filtrov proti vneseniu nákazy,

b) zaistiť náhradný zdroj energie, ak ide o stavbu pre hydinu, prasce alebo dojnice.

(4) Sklad siláže a hnojív musí byť navrhnutý podľa druhu a počtu ustajnených zvierat a s ohľadom na umiestnenie stavby v ochrannom pásme vodného zdroja určeného na hromadné zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou a vodárenskej nádrže a jej prítokov. Konštrukcia skladov musí byť nepriepustná, musí zamedziť vnikaniu povrchových vôd, umožňovať odvod nekontaminovaných zrážkových vôd oddelene od vôd kontaminovaných a musí zamedziť vytekaniu skladovaných tekutých zložiek zo stavby.

(5) Sklad a stavba na úpravu rastlín a rastlinných produktov musí

a) svojím zhotovením zabezpečiť ochranu proti vnikaniu vtáctva a hlodavcov, ak ide o sklad zrnín, ovocia a zeleniny,

b) byť ľahko čistiteľný a dezinfikovateľný,

c) spĺňať požiadavky tepelnoizolačných vlastností obvodových stien, stropov a podláh, ak ide o sklad zemiakov, ovocia a zeleniny.

(6) Stavba na pestovanie rastlín a sklad rastlinných produktov nemusia mať izoláciu podláh proti zemnej vlhkosti alebo môžu byť zhotovené bez podlahy.

(7) Sklad minerálnych hnojív a prípravkov na ochranu rastlín musí byť zabezpečený pred účinkami zemnej vlhkosti a poveternostnými účinkami a nesmie umožňovať impulz pyrolytického rozkladu hnojív.

(8) Sklad minerálnych hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, jeho asanačná plocha, prijímacie a výdajové miesta musia byť zabezpečené proti vnikaniu zrážkových vôd a nesmú byť odkanalizované do splaškovej kanalizačnej siete.

(9) Plocha, na ktorej môže dôjsť ku kontaminácii zrážkových vôd minerálnymi hnojivami a prípravkami na ochranu rastlín, musí byť riešená ako nepriepustná a odvodnená do šachty alebo do účinného čistiaceho zariadenia.

(10) V šachte na zbieranie odpadovej vody kontaminovanej hnojivom alebo prípravkom na ochranu rastlín sa môže akumulovať len odpadová voda rovnakého charakteru.

(11) Sklad prípravkov na ochranu rastlín musí byť vybavený záchytnou bezodtokovou šachtou s objemom zodpovedajúcim najväčšiemu skladovanému obsahu alebo nepriepustnou podlahou ohraničenou nepriepustným soklom stien a zvýšeným prahom dvier.

(12) Skladovacia nadzemná nádrž skladu kvapalných minerálnych hnojív s objemom väčším ako 100 m3 musí byť vybavená indikáciou prípadných netesností tej časti nádrže, ktorú nemožno kontrolovať. Stáčacie miesto príjmu a výdaja sa musí zabezpečiť bezodtokovou šachtou na zachytenie odkvapov.

(13) Výdajná rampa skladu prípravkov na ochranu rastlín musí byť chránená pred dažďovými zrážkami a musí mať sklon do bezodtokovej šachty s kapacitou minimálne 1 m3.

§ 54

Stavba na zhromažďovanie väčšieho počtu osôb

(1) Stavba na zhromažďovanie väčšieho počtu osôb je stavba s minimálne jedným priestorom určeným na zhromaždenie najmenej 200 osôb, v ktorom na jednu osobu pripadá podlahová plocha menšia ako 4 m2.

(2) Stavba na zhromažďovanie väčšieho počtu osôb musí

a) byť situovaná a vybavená tak, aby bola v najvyššej možnej miere zaručená bezpečnosť osôb nachádzajúcich sa v tejto stavbe alebo v jej blízkosti; pre požiarne alebo iné pohotovostné vozidlo musí byť zriadená vyhovujúca prístupová komunikácia, prípadne nástupná plocha,

b) mať najmenej dva východy vedúce na voľné priestranstvo,

c) byť vybavená evakuačným výťahom okrem prípadov, kde je východ z podlažia na voľné priestranstvo vedený po rovine alebo po rampe,

d) mať stanovený maximálny limit návštevníkov.

(3) Únikovú cestu zo zhromažďovacieho priestoru upravuje osobitný predpis. ¹⁴⁾

(4) Každá časť zhromažďovacieho priestoru zvýšená alebo znížená o viac ako 500 mm, ktorá slúži na zhromažďovanie viac ako 100 osôb, musí mať samostatný východ.

(5) Úniková cesta z podzemného podlažia a z prvého nadzemného podlažia musí viesť priamo na voľné priestranstvo. Najmenej jedna úniková cesta musí byť prispôsobená pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Únikové cesty z podzemných a nadzemných podlaží musia byť vzájomne oddelené okrem prípadov, keď tieto cesty slúžia na evakuáciu z jediného zhromažďovacieho priestoru.

(6) Výškový rozdiel na únikovej ceste zo zhromažďovacích priestorov menší ako 400 mm musí byť vyrovnaný rampou so sklonom najviac 1:12.

(7) Schodište vnútri zhromažďovacieho priestoru a schodište na únikovej ceste zo zhromažďovacieho priestoru určené na únik viac ako 50 osôb musia mať sklon schodišťových ramien od 25 stupňov do 35 stupňov a ramená musia byť priame.

(8) Schodište zo zhromažďovacieho priestoru s výnimkou schodišťa v hľadisku musí mať podestu najviac po 15 schodišťových stupňoch a podesty pred a za dverami. Podesta musí byť rozšírená tak, aby otvorením dverí nedošlo k zúženiu započítateľnej šírky únikovej cesty.

(9) Na rýchlu evakuáciu zo zhromažďovacieho priestoru musí byť zaistené bezpečné opustenie miest na sedenie.

(10) Šírka stupňov miest na státie usporiadaných stupňovito musí byť najmenej 400 mm. Súbory stupňovitých alebo zvážnych miest na státie musia byť vybavené zábradlím na ochranu a oporu.

(11) Na tribúne pre stojacich divákov sa musia vždy po desiatich radoch inštalovať vodorovné zábradlia členené s ohľadom na príchod a odchod divákov.

(12) Zhromažďovací priestor vrátane únikovej cesty musí byť vybavený núdzovým osvetlením. Smer úniku musí byť zreteľne označený všade tam, kde východy na voľné priestranstvo nie sú priamo viditeľné. Dvere na únikovej ceste zo zhromažďovacieho priestoru musia byť vyhotovené podľa osobitného predpisu. ⁵⁴⁾

(13) Šikmá rampa v hľadiskách pri dĺžke najviac 3 000 mm môže mať sklon najviac 1:8 a musí mať protisklzovú úpravu.

(14) Podľa funkcie a účelu stavby musí byť vyriešené odkladanie odevov.

§ 55

Informačné, reklamné a propagačné zariadenie

(1) Informačné, reklamné a propagačné zariadenie nesmie svojím vyhotovením a umiestnením rušiť krajinný ráz, ohrozovať verejnú bezpečnosť a poriadok, brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii a na ceste, nad prípustnú mieru obťažovať okolie a obytné prostredie hlukom alebo osvetlením.

(2) Umiestnením a prevádzkou zariadenia nesmie vzniknúť na pozemnej komunikácii, verejnej ploche a verejnom priestranstve prekážka pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

(3) V ochrannom pásme vodného toku, železničnej dráhy, pozemnej komunikácie a v dosahu chránenej pamiatky, prírodného osobitne chráneného územia a pri významnom rekreačnom alebo kúpeľnom zariadení sa môže informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestniť, ak sú splnené podmienky podľa príslušných osobitných predpisov. ⁵⁵⁾

(4) Informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestnené na budove musí byť prispôsobené jej architektúre a nesmie rušiť základné členenie priečelia a jeho významné detaily.

ŠTVRTÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY NA STAVBY UŽÍVANÉ OSOBAMI S OBMEDZENOU SCHOPNOSŤOU POHYBU A ORIENTÁCIE

§ 56

Požiadavky v tejto časti tejto vyhlášky sa vzťahujú na

a) stavbu bytového domu ⁵⁶⁾ a ostatných budov na bývanie, ⁵⁷⁾

b) byt, ak ho má užívať osoba s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len "byt osobitného určenia"), ⁵⁸⁾

c) stavbu rodinného domu, ⁵⁹⁾ ak ju má užívať osoba s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len "rodinný dom osobitného určenia"),

d) stavbu nebytovej budovy ⁶⁰⁾ v časti určenej na užívanie verejnosťou,

e) stavbu, v ktorej sa predpokladá zamestnávanie osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len "stavba s chráneným pracoviskom"), ⁶¹⁾

f) inžiniersku stavbu ⁶²⁾ v časti určenej na užívanie verejnosťou.

Oddiel 1

Zabezpečenie prístupu, miestnej komunikácie a verejnej plochy

§ 57

(1) Prístup do každej stavby uvedenej v § 56 musí byť zabezpečený najmenej jedným vstupom na úrovni komunikácie pre chodcov bez vyrovnávacích stupňov; pri novostavbe musí byť takto riešený hlavný vstup. Prístup do každej stavby uvedenej v § 56 musí byť tiež vyznačený pre osobu so zrakovým postihnutím hmatovo, vo výnimočných prípadoch zvukom.

(2) Ak nemožno vstup zabezpečiť podľa odseku 1, musí byť vyrovnanie riešené rampou, schodiskovou plošinou alebo vonkajším výťahom podľa prílohy bodu 1.

§ 58

(1) Chodník a cesta pre chodcov, nadchod a podchod sa musia riešiť spôsobom podľa prílohy bodu 1 a označiť medzinárodným symbolom prístupnosti uvedeným v prílohe bode 4.

(2) Na vyznačenej pozemnej, nadzemnej a podzemnej odstavnej a parkovacej ploche pre osobné motorové vozidlá musia byť vyhradené 4% stojísk, najmenej však jedno stojisko, pre vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a musí byť umiestnené najbližšie k vchodu do príslušnej stavby. Vyhradené stojisko musí spĺňať požiadavky podľa prílohy bodu 3.1. a musí byť označené medzinárodným symbolom prístupnosti uvedeným v prílohe bode 4.

(3) Priestor na umiestnenie verejného telefónneho automatu musí spĺňať požiadavky podľa prílohy bodu 3.2. tak, aby umožňoval prístup najmenej k jednému verejnému telefónnemu automatu osobe používajúcej mechanický alebo elektrický invalidný vozík (ďalej len "vozík"). Pri skupinovom osadení verejných telefónnych automatov musí byť umiestnený najmenej jeden prístroj pre osobu so sluchovým postihnutím označený medzinárodným symbolom hluchoty uvedeným v prílohe bode 5.

(4) Prístup k poštovej schránke a bankomatu musí byť zabezpečený podľa odseku 1 a prílohy bodu 3.3.

(5) Prístup na verejnú plochu, nekryté športové ihrisko, do sadu a parku musí byť zabezpečený podľa prílohy bodu 1.

(6) Komunikácia, verejná plocha, nekryté športové ihrisko, sad a park, ktoré spĺňajú podmienky tejto vyhlášky, sa označia medzinárodným symbolom prístupnosti uvedeným v prílohe bode 4.

Oddiel 2

Riešenie bytového domu a ostatných budov na bývanie, bytu osobitného určenia, rodinného domu osobitného určenia a stavby s chráneným pracoviskom

§ 59

Vnútorné komunikácie a vybavenie

(1) Prístup do priestorov stavby uvedenej v § 56 písm. a) až c) a e) užívaných osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie musí byť zabezpečený podľa prílohy bodu 1.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na viacpodlažnú stavbu bez výťahu, v ktorej musí byť bezbariérovou vnútornou komunikáciou sprístupnené vstupné podlažie.

§ 60

Byt osobitného určenia a obytné časti

(1) Riešenie bytu uvedeného v § 56 písm. b) a riešenie obytnej časti inej budovy na bývanie musí umožňovať pohyb osobe na vozíku v každom priestore určenom na užívanie osobou s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa prílohy bodu 2.

(2) Požiadavke uvedenej v odseku 1 musí vyhovovať stavebnotechnické riešenie

a) obytných miestností vrátane prevádzkových miestností určených na stravovanie,

b) šírok a usporiadania bytových a ďalších vnútorných komunikácií,

c) rozmerov príslušenstva,

d) veľkosti a vybavenia hygienického zariadenia,

e) zabudovaného bytového zariadenia.

§ 61

Spoločný priestor bytového domu a inej budovy na bývanie a rodinného domu osobitného určenia

(1) Práčovňa, sušiareň, žehliareň, pivnica, prípadne iný priestor v bytovom dome a inej budove na bývanie, ktorý nie je viacpodlažnou stavbou bez výťahu, a v rodinnom dome osobitného určenia musia byť prístupné osobe s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a zároveň musia umožniť užívanie tejto osobe podľa prílohy bodu 2.4.5.

(2) Garáž umiestnená v stavbe uvedenej v § 56 písm. a) až c) alebo v priamej nadväznosti na ňu sa musí sprístupniť podľa § 57 a prílohy bodu 1.

§ 62

Chránené pracovisko v prevádzkovom priestore stavby

(1) Usporiadanie chráneného pracoviska v prevádzkovom priestore stavby musí osobe na vozíku umožniť činnosti podľa prílohy bodov 2.4.1. a 2.4.6.

(2) Požiadavky podľa odseku 1 musí z prevádzkového hľadiska spĺňať

a) plocha prevádzkovej miestnosti,

b) usporiadanie prevádzkového zariadenia,

c) komunikačná plocha v prevádzkarni vrátane únikovej cesty,

d) inštalácia strojového zariadenia,

e) prístup a možnosti ovládania strojového zariadenia,

f) signalizačné zariadenie,

g) skladovací priestor,

h) zdravotechnické zariadenie podľa prílohy bodu 2.3.,

i) prípadne ďalšie požiadavky vyplývajúce z charakteru prevádzky.

Oddiel 3

Riešenie nebytovej budovy a inžinierskej stavby v časti určenej na užívanie verejnosťou

§ 63

Vnútorné komunikácie a vybavenie

(1) Prístup do nebytovej budovy a inžinierskej stavby v časti určenej na užívanie verejnosťou (ďalej len "stavba určená na užívanie verejnosťou") musí byť zabezpečený podľa § 59.

(2) Pri dvojpodlažnej stavbe určenej na užívanie verejnosťou, ktorá nie je vybavená rampou, a pri viacpodlažnej stavbe sa prístup zabezpečí najmenej jedným osobným, prípadne upraveným nákladným výťahom alebo schodiskovou plošinou. Pri stavbe s výťahom sa prístup k výťahu zabezpečí na každom podlaží.

§ 64

Ďalší priestor

(1) V stavbe určenej na užívanie verejnosťou musí byť najmenej jedna záchodová kabína pre osobu na vozíku podľa prílohy bodu 2.3. Pri väčšom počte záchodových kabín pre verejnosť na každých začatých desať záchodových kabín musí byť ďalšia jedna kabína pre osobu na vozíku. Ak je záchod pre osobu na vozíku prístupný priamo z verejného priestoru - chodby alebo haly, nemusí byť oddelene pre ženy a mužov.

(2) Stavba v častiach určených na užívanie verejnosťou sa musí riešiť s parametrami umožňujúcimi prístup osobe na vozíku podľa prílohy.

(3) V hľadisku budovy pre kultúru a verejnú zábavu musí byť vyhradené 1% z kapacity sedadiel, najmenej dve miesta, na umiestnenie osoby na vozíku podľa prílohy bodu 2.4.2.

(4) V hľadisku športovej haly, na tribúne a štadióne musí byť najmenej 5% miest vyhradených osobám na vozíku; musia spĺňať požiadavky prílohy bodu 2.4.2.

(5) Na plavárni, kúpalisku a v kúpeľoch musí byť pre osobu na vozíku zabezpečený prístup do bazénu.

(6) V hoteli alebo v inom ubytovacom zariadení na krátkodobý pobyt musí 2% izieb, najmenej však jedna, zodpovedať podmienkam ustanoveným v § 60 vrátane svetelného signalizačného osvetlenia a signalizácie vzniku požiaru alebo vyhlásenia požiarneho poplachu zodpovedajúceho svojím vyhotovením vnímaniu osoby s obmedzenou schopnosťou orientácie.

(7) Priestory a zariadenia uvedené v odsekoch 1 až 6 sa označia medzinárodným symbolom prístupnosti a medzinárodným symbolom hluchoty ustanovenými v prílohe bodoch 4. a 5. a na vhodnom mieste sa umiestni orientačná tabuľa s označením prístupu k nim.

PIATA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 65

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 192/1994 Z.z. o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu.

§ 66

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. decembra 2002.

Vyhláška č. 34/2020 Z.z. nadobudla účinnosť 1. marcom 2020.

László Miklós v.r.

PRÍL.

VŠEOBECNÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY ZABEZPEČUJÚCE UŽÍVANIE NA STAVBY UŽÍVANÉ OSOBAMI S OBMEDZENOU SCHOPNOSŤOU POHYBU A ORIENTÁCIE

1. Komunikácia

1.1. Úprava povrchu

1.1.1. Povrch chodníka, schodiska a rampy musí byť upravený proti šmyku.

1.1.2. Priechod musí mať zníženie obrubníka výrazne vyznačené odlišnou farbou, štruktúrou a povahou povrchu najmenej so šírkou 400 mm.

1.1.3. Povrch s hmatovými vlastnosťami signálneho a varovného pásu musí byť farebne kontrastný voči okoliu a nemôže sa použiť na iný účel.

1.2. Výškový rozdiel

1.2.1. Výškový rozdiel pri priechode a vodorovnej vnútornej komunikácii musí byť znížený na 20 mm.

1.2.2. Sklon šikmej roviny musí spĺňať požiadavky na rampu podľa bodu 1.3.

1.3. Schodisko a rampa vrátane schodiska a rampy v podchode

1.3.1. Schodiskové rameno a rampa musia byť po oboch stranách vybavené držadlom vo výške 900 mm. Odporúča sa vybudovať držadlo aj vo výške 750 mm.

1.3.2. Držadlo musí presahovať začiatok a koniec schodiskového ramena alebo rampy najmenej o 150 mm.

1.3.3. Tvar držadla musí umožňovať pevné uchopenie rukou.

1.3.4. Ak sú schodiskové ramená jediným prístupom, musia byť priame.

1.3.5. Nástupná hrana schodiskového stupňa nemôže prečnievať cez podstupnicu.

1.3.6. Schodisko so stupňami bez podstupníc sa nemôže navrhovať.

1.3.7. Prvý a posledný stupeň každého schodiskového ramena, ako aj začiatok a koniec rampy, musia byť výrazne farebne a povrchovou úpravou rozoznateľné od okolia, napríklad reliéfnou dlažbou.

1.3.8. Schodisko a rampa vysunuté do priestoru musia byť upravené tak, aby sa zabránilo možnosti vstupu zrakovo postihnutej osoby do priestoru s nižšou výškou ako 2 200 mm.

1.3.9. Rampa musí byť široká najmenej 1 300 mm a jej pozdĺžny sklon môže byť najviac 1:12.

1.3.10. Ak rampa nie je dlhšia ako 3 000 mm, môže mať výnimočne sklon najviac 1:8; to neplatí pri dome s bytom osobitného určenia a zariadení sociálnych služieb určenom na užívanie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

1.3.11. Rampa musí mať po oboch stranách vodiacu tyč vo výške 300 mm.

1.3.12. Rampa dlhšia ako 9 000 mm musí byť prerušená odpočívadlom s dĺžkou najmenej 2 000 mm.

1.3.13. Prechod rampy na chodník musí byť plynulý.

1.4. Chodník

1.4.1. Chodník musí byť široký najmenej 1 300 mm a môže mať pozdĺžny sklon najviac 1:12 a priečny sklon najviac 1:50. Plocha chodníka okrem priechodu pre chodcov musí byť zvýšená oproti ploche vozovky minimálne o 50 mm alebo okraj pešej komunikácie pri vozovke musí byť vyznačený varovným pásom širokým 400 mm.

1.4.2. Na úseku dlhšom ako 200 m musí byť vybudované odpočívadlo s pozdĺžnym a priečnym sklonom najviac 1:50.

1.4.3. Komunikácia pre peších musí byť zabezpečená dôsledne dodržanou vodiacou líniou pre zrakovo postihnutú osobu. Prirodzenou vodiacou líniou je styková línia steny domu s rovinou chodníka, obrubník pešej komunikácie na rozhraní s trávnikom alebo rozhranie dvoch výrazne hmatovo odlišných štruktúr. Obrubník chodníka pri vozovke sa nepovažuje za vodiacu líniu.

1.4.4. V mieste, kde nie je prirodzená vodiaca línia a prechodová vzdialenosť medzi dvoma orientačnými bodmi je väčšia ako 8 000 mm, musí sa vytvoriť umelá vodiaca línia pásom špeciálnej dlažby v exteriéri širokým 400 mm a v interiéri 300 mm s povrchovou štruktúrou pozdĺžneho charakteru. Línia má byť priama, s odstupom od prekážok 800 mm až 1 000 mm na obe strany od vodiacej línie. Odbočenie vodiacej línie a zmena jej smeru sa pripúšťa lomom, najvhodnejšie v 90 stupňovom uhle; oblúk sa neodporúča. V mieste odbočenia umelej vodiacej línie sa musí umiestniť prerušenie v exteriéri s dĺžkou 400 mm a v interiéri s dĺžkou 300 mm. Do vodiacich línií nemôžu zasahovať žiadne prekážky trvalého alebo prechodného charakteru.

1.4.5. Každá prekážka trvalého aj dočasného charakteru, ktorá sa nachádza na pešej komunikácii, sa musí vyznačiť tak, aby bola hmatovo vnímateľná pre nevidiacu alebo slabozrakú osobu. Preto musí byť prekážka pevne vyznačená pri zemi do výšky 100 mm obrubou a vo výške 1 100 mm pevným, hmatným a v porovnaní s okolím kontrastným označením. Nad chodníkom, v priestore od 450 mm do 2 200 mm, nemôže byť umiestnený žiadny predmet ani konštrukcia, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť zrakovo postihnutej osoby. Pevná časť a technické vybavenie stavby a inej konštrukcie nevyznačené v pôdoryse môžu byť umiestnené na stavbe vo výške od 450 mm do 2 200 mm len v prípade, ak nevystupujú z obrysu stien do priestoru komunikácie pre peších na viac ako 200 mm. Pevná časť a technické vybavenie stavby a inej konštrukcie, ktorých pôdorys je na zemi vyznačený ako prekážka identifikovateľná slepeckou palicou, môžu vyčnievať do priestoru pešej komunikácie najviac na vzdialenosť 300 mm. Prekážka na komunikácii pre peších musí byť umiestnená tak, aby sa zachoval priechodzí koridor široký 1 300 mm alebo v odôvodnených prípadoch len 900 mm.

1.4.6. Na označenie vstupu do dôležitej nebytovej budovy v časti určenej na užívanie verejnosťou sa na pešej komunikácii priečne umiestnia signálne pásy s odlišnou štruktúrou povrchu, napríklad pologuľový výstupok s výškou 3 - 5 mm a s priemerom 20 - 25 mm, v šírke najmenej 800 mm.

1.4.7. Na chodníku určenom tiež pre cyklistov na rozhraní medzi pásom pre chodcov a pásom pre cyklistov sa umiestni hmatný pás široký 300 mm až 400 mm. Jeho vlastnosti sa musia zhodovať s vlastnosťami varovného pásu.

1.4.8. Zábradlie na komunikáciách, ktoré je súčasťou vybavenia komunikácie a ktoré má pre nevidiaceho vodiacu funkciu, musí zodpovedať požiadavkám na zábranu označujúcu prekážku podľa bodu 2.4.8.

1.5. Priechod a nástupište

1.5.1. Šírka priechodu musí byť najmenej 1 300 mm. Každý priechod musí zabezpečovať plynulý prechod z pešej plochy na komunikáciu so sklonom maximálne 1:8, so zvislým prevýšením najviac 20 mm. Miesto prechodu cez vozovku sa na pešej komunikácii po celej jej šírke označí signálnym pásom s odlišnou štruktúrou povrchu so šírkou najmenej 800 mm. Po celej dĺžke zníženého obrubníka smerom do chodníka sa umiestni varovný pás so šírkou 400 mm. Ostrovček, ktorý delí komunikáciu, musí byť vnímateľný zvyškom zraku, nášľapom a slepeckou palicou. V mieste priechodu vedeného šikmo, prechodu dlhšieho ako 8 000 mm a priechodu vedeného v oblúku sa v rámci vodorovného dopravného značenia musí umiestniť vodiaci pás široký najmenej 400 mm, ktorý musí bezpodmienečne nadväzovať na varovný a signálny pás na chodníku. Na inom priechode sa vodiaci pás neumiestňuje.

1.5.2. Priechod, kde je častejšia frekvencia občanov so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie, musí byť vybavený samoobslužným svetelným signalizačným zariadením s upravenou dĺžkou intervalu.

1.5.3. Priechod vybavený priechodovou signalizáciou musí byť vybavený aj zvukovou signalizáciou. Ovládanie signalizačného zariadenia musí byť umiestnené vo výške 900 mm až 1 200 mm.

1.5.4. Nástupište hromadnej dopravy musí byť označené farebne kontrastným varovným pásom s charakteristickou povrchovou štruktúrou, napríklad ihlanovitými výstupkami vysokými 3 - 5 mm. Varovný pás musí byť vnímateľný zvyškom zraku, nášľapom a slepeckou palicou. Umiestnenie varovného pásu pri hrane nástupišťa závisí od druhu dopravného prostriedku, pričom

a) na nástupišti autobusovej a električkovej dopravy varovný pás so šírkou 400 mm je vo vzdialenosti 500 mm od hrany nástupišťa. Vo vzdialenosti 500 mm pred stĺpikom označujúcim začiatok zástavky musí byť umiestnený po celej šírke nástupišťa signálny pás so šírkou najmenej 800 mm,

b) na nástupišti železničnej dopravy varovný pás so šírkou 400 mm je vo vzdialenosti 800 mm od hrany nástupišťa.

1.6. Vstup do stavby

1.6.1. Pred vstupom do stavby musí byť vodorovná plocha najmenej 1 500 mm x 1 500 mm, ak sa dvere otvárajú smerom dnu alebo sú posuvné. Pri otváraní dverí smerom von musí byť táto plocha široká najmenej 1 500 mm a dlhá 1 500 mm + šírka dverného krídla. Turniketové a kyvné dvere sa nemôžu navrhovať, ak nie je iná možnosť vstupu do stavby.

1.6.2. Vstupné dvere musia umožňovať otvorenie najmenej na šírku 900 mm. Môžu byť zasklené až od výšky 400 mm alebo musia byť zasklené nerozbitným sklom, napríklad tvrdeným s drôtenou vložkou.

1.6.3. Zámka dverí musí byť umiestnená vo výške najviac 1 000 mm; kľučka alebo držadlo vo výške najviac 1 100 mm.

1.6.4. Horná hrana zvončekového panelu nemôže byť umiestnená vyššie ako 1 400 mm.

1.6.5. Vstup musí byť osvetlený tak, aby nevznikol náhly a veľký kontrast medzi vonkajším a vnútorným osvetlením.

1.6.6. Nebytová budova v časti určenej na užívanie verejnosťou musí mať označený vstup podľa bodu 1.4.6.

1.7. Výťah

1.7.1. Pred vstupnými dverami výťahu musí byť voľný priestor najmenej 1 400 mm x 1 400 mm.

1.7.2. Vstupné dvere výťahu a výťahovej kabíny musia mať šírku najmenej 800 mm.

1.7.3. Šírka výťahovej kabíny musí byť najmenej 1 100 mm. Hĺbka výťahovej kabíny musí byť najmenej 1 400 mm.

1.7.4. Kabína výťahu musí byť vybavená

a) telefónnym alebo signálnym zariadením umiestneným najviac 1 200 mm nad podlahou,

b) sklopným malým sedadlom umiestneným v blízkosti ovládacieho panela,

c) ovládacím zariadením vo výške spodnej hrany najviac 1 200 mm nad podlahou umiestneným najvhodnejšie v strednej polohe kabíny (medzi vstupom a zadnou stenou výťahovej kabíny),

d) v nebytovej budove pre verejnosť aj akustickým informačným systémom oznamujúcim číslo podlažia, v ktorom výťah zastaví.

1.7.5. Podlaha kabíny musí byť rovná, nesmie byť textilná a musí mať protišmykovú úpravu.

1.7.6. Kabína výťahu musí mať na vnútornom obvode držadlá vo výške 750 mm a 900 mm.

1.7.7. Kabína výťahu nesmie mať dvere otvárateľné ručne.

1.7.8. Ovládacie zariadenie musí byť čitateľné aj hmatom. Odporúča sa vpravo od tlačidiel ovládacieho panelu umiestniť hmatateľné symboly a vľavo umiestniť označenie v Braillovom slepeckom písme. Hmatateľné označenie sa nemôže umiestniť na tlačidle ovládacieho panelu. Ovládač pre vstupné podlažie musí byť na ovládacom paneli v kabíne výťahu výrazne vizuálne a hmatovo odlíšený od ovládačov pre ostatné podlažia.

1.7.9. Chodbový privolávač výťahu musí byť umiestnený vo výške 900 mm až 1 200 mm. Musí mať aj hmatateľné označenie vrátane hmatateľného označenia čísla podlažia.

1.7.10. Po zastavení výťahu môže byť výškový rozdiel medzi podlahou výťahovej kabíny a podlahou chodby najviac 20 mm.

1.7.11. Príjazd privolanej kabíny musí oznamovať zvukový signál.

1.7.12. V nebytovej budove v časti určenej na užívanie verejnosťou musí byť chod eskalátora s určením jeho polohy a smeru chodu signalizovaný akustickým zariadením, ktoré pomocou diaľkového ovládania spúšťa nevidiaci alebo slabozraký užívateľ. Hrebeň eskalátora na vstupe a na výstupe z pásu pohyblivých schodov musí byť vyhotovený v kontrastnej žltej farbe.

2. Vnútorný priestor

2.1. Okno

2.1.1. Parapet v obytnej miestnosti určenej na užívanie osobou na vozíku nemôže byť vyššie ako 700 mm nad podlahou.

2.1.2. Okno v obytnej miestnosti musí byť otváracie. V žiadnom prípade nemôže byť v obytnej miestnosti výklopné okno, ktoré sa pri otváraní otáča okolo vodorovnej osi a po vyklopení zasahuje do miestnosti mimo okenného parapetu.

2.1.3. Otvárací a ovládací mechanizmus okna musí byť vzdialený od podlahy najmenej 900 mm a najviac 1 200 mm. V okennom otvore musí byť z vonkajšej strany ochranná tyč vo výške 1 100 mm nad úrovňou podlahy.

2.1.4. Okno a presklená stena s parapetom nižším ako 500 mm musia mať spodnú časť do výšky 400 mm chránenú ochranným plechom, mriežkou alebo iným podobným spôsobom. Vo výške 1 400 mm až 1 600 mm musia mať výrazný pás so šírkou najmenej 50 mm alebo pruh zo značiek s rozmermi 50 mm x 50 mm, vzdialenými od seba najviac 150 mm, zreteľne viditeľný oproti pozadiu. Vo výške 1 100 mm nad úrovňou podlahy musia byť zabezpečené ochrannou tyčou.

2.2. Dvere

2.2.1. Dvere vo vnútornom priestore musia mať svetlú šírku najmenej 800 mm. V dome s bytmi osobitného určenia a v inej stavbe na bývanie určenej na užívanie osobou na vozíku musia mať dvere šírku najmenej 900 mm a musia byť vybavené z obidvoch strán šikmými držadlami. Turniketové a kyvné dvere sa nemôžu navrhovať ako jediný možný prístup. Otváracie a ovládacie zariadenie dverí sa musí umiestniť podľa bodov 1.6.4. a 1.6.5.

2.2.2. Prah môže byť vysoký najviac 20 mm. Môže byť oblý alebo so zaoblenými hranami.

2.2.3. Sklenené alebo presklené dvere, ktorých zasklenie zasahuje nižšie ako 800 mm nad podlahu, musia byť vo výške 1 400 mm až 1 600 mm označené výrazným pásom širokým najmenej 50 mm alebo pruhom zo značiek s rozmermi 50 mm x 50 mm vzdialenými od seba najviac 150 mm, zreteľne viditeľnými oproti pozadiu. Spodná časť dverí musí byť upravená podobne ako presklená stena podľa bodu 2.1.4.

2.2.4. Farba dverí musí kontrastovať s farbou stien.

2.2.5. Dvere v nebytovej budove v časti určenej pre verejnosť musia byť označené arabským číslovaním. Dvere do hygienického zariadenia musia byť označené aj písmenami. Výška číslic alebo písmen je 100 mm; majú výrazne kontrastné a reliéfne vyhotovenie s hrúbkou 10 mm, pričom výška reliéfu je 3 mm až 5 mm. Číslice a písmená sú umiestnené vo výške 1 400 mm až 1 600 mm nad podlahou, najvhodnejšie vedľa dverí alebo na ich zárubni.

2.2.6. V prípade kríženia komunikačných osí chodieb musia byť v mieste najbližšom oproti vstupu umiestnené najmenšie a najväčšie čísla miestností so smerovým označením vyhotovené podľa bodu 2.2.5. a zároveň musia byť vyhovujúco osvetlené.

2.3. Zdravotechnické zariadenie

2.3.1. Záchodová kabína navrhovaná pre osobu na vozíku musí mať najmenšie pôdorysné rozmery 1 400 mm x 1 800 mm; v novonavrhovanej budove 1 600 mm x 1 800 mm. Záchodová misa musí byť jednostranne osadená najmenej 270 mm od bočnej steny; z druhej strany musí byť vedľa záchodovej misy 800 mm široká manipulačná plocha so zabezpečeným voľným príjazdom pre vozík. Je vhodné zabezpečiť takúto plochu po oboch stranách záchodovej misy. Dvere záchodovej kabíny musia spĺňať požiadavky podľa bodu 2.3.4.

2.3.2. Výška hornej hrany záchodovej misy meraná od podlahy musí byť 500 mm. Po oboch stranách záchodovej misy musia byť sklopné opierky držadla vo vzájomnej vzdialenosti 600 mm a vo výške 780 mm nad podlahou. Splachovacie zariadenie musí byť umiestnené v dosahu zo záchodovej misy vo výške najviac 1 200 mm nad podlahou. V dosahu musí byť umiestnený tiež toaletný papier.

2.3.3. V záchodovej kabíne musí byť umiestnené umývadlo podľa bodu 2.3.5. a vešiak na odevy vo výške najviac 1 200 mm. Na voľnej stene musí byť osadené zrkadlo a sklopná odkladacia plocha.

2.3.4. Dvere do zdravotechnického zariadenia pre osobu na vozíku sa musia otvárať smerom von a musia byť umiestnené oproti manipulačnej ploche. Z vnútornej strany dverí musí byť umiestnené vodorovné držadlo. Zámok dverí musí byť odistiteľný aj z vonkajšej strany.

2.3.5. Umývadlo pre osobu na vozíku musí mať hornú hranu osadenú vo výške 870 mm až 900 mm nad podlahou. Umývadlo musí mať pákovú vodovodnú batériu osadenú vo výške najviac 1 200 mm nad podlahou. Vedľa umývadla musí byť osadené držadlo.

2.3.6. Vaňa pre osobu na vozíku musí mať najmenší rozmer 1 600 mm x 700 mm. Jej horná hrana musí byť osadená vo výške 520 mm až 550 mm. Vaňu je vhodné predĺžiť o plochu 450 mm až 500 mm, ktorá je potrebná na presadnutie z vozíka. Páková vodovodná batéria musí byť umiestnená na pozdĺžnej strane vane. Vo výške 100 mm až 150 mm od hornej hrany vane musia byť umiestnené držadlá.

2.3.7. Sprchovací box alebo sprchovací kút pre osobu na vozíku musí mať pôdorysné rozmery najmenej 1 400 mm x 1 400 mm. Musí byť vybavený sklopným sedadlom umožňujúcim bočný alebo čelný prístup. Ručná sprcha s pákovým ovládaním a držadlá musia byť umiestnené v dosahu zo sedadla. Výškový rozdiel podlahy a dna sprchovacieho boxu alebo kúta môže byť najviac 20 mm. Na voľnej stene musí byť osadené zrkadlo a sklopná odkladacia plocha.

2.4. Manipulačný priestor a plocha

2.4.1. Manipulačný manévrovací priestor je voľná plocha na účely manévrovania vozíka vo voľnom priestore, medzi stenami miestností a medzi zariaďovacími predmetmi. Týmto priestorom je kruh s priemerom 1 500 mm. Východiskom na určenie tohto priemeru je základný rozmer potrebný na otočenie vozíka o 360 stupňov.

2.4.2. Miesto pre vozík v hľadisku musí mať pôdorysné rozmery najmenej 1 000 mm x 1 200 mm a musí byť na rovnej podlahe.

2.4.3. Na vyhradenom mieste nebytovej budovy v časti určenej na užívanie verejnosťou musí byť určené miesto vybavené indukčnou slučkou pre sluchovo postihnutú osobu. Miesto musí byť označené medzinárodným symbolom hluchoty. Halový priestor nebytovej budovy určenej pre verejnosť musí byť vybavené aj vodiacimi líniami podľa bodu 1.4.4.

2.4.4. Šírka stojiska v garáži a na parkovisku musí byť najmenej 3 500 mm.

2.4.5. Zodpovedajúca výška na umiestnenie vybavenia a manipulačného zariadenia v byte je 600 mm až 1 400 mm.

2.4.6. Výška na umiestnenie vybavenia a manipulačného zariadenia pri stavbe s pracoviskom je 600 mm až 1 200 mm.

2.4.7. Chodba, ktorá vedie k priestoru určenému pre verejnosť, sa musí navrhovať na možný prejazd vozíka a jednej osoby.

Najmenšia šírka chodby je

a) 1 500 mm pri stretnutí sa idúcej osoby s vozíkom,

b) 1 800 mm pri stretnutí sa dvoch vozíkov.

2.4.8. Prekážka na vnútornej komunikácii musí byť zabezpečená vo výške 1 100 mm ochranou zábradlím alebo oplotením a podstavcom vysokým najmenej 100 mm tvoriacim zarážku pri poklepávaní slepeckou palicou.

2.5. Informačné zariadenie

2.5.1. Základné informačné zariadenie pre pohyb verejnosti v nebytovej budove v časti určenej na užívanie verejnosťou musí mať kontrastné a vyhovujúco osvetlené nápisy s výškou písma najmenej 50 mm umiestnené vo výške 1 200 mm až 2 000 mm nad podlahou.

2.5.2. Základné informačné zariadenie musí byť doplnené alternatívnym riešením poskytovania informácií nevidiacej osobe (napríklad informátorom, akustickým alebo taktilným systémom, telefónnou informačnou službou) a optickým systémom pre sluchovo postihnutú osobu.

3. Verejná plocha

3.1. Parkovisko a odstavná plocha

3.1.1. Šírka stojiska na odstavnej ploche pre vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie musí byť najmenej 3 500 mm a môže mať sklon najviac 1:20.

3.1.2. Miesto na parkovisku určenom pre autá osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie musí byť s verejnou pešou plochou spojené zošikmeným obrubníkom širokým najmenej 1 000 mm, so sklonom najviac 1:8.

3.2. Verejný telefónny automat

3.2.1. Priestor na umiestnenie verejného telefónneho automatu musí mať pôdorysné rozmery najmenej 1 100 mm x 1 400 mm a musí byť vybavený sklopným malým sedadlom vo výške najmenej 500 mm. Telefónna kabína s telefónnym automatom musí mať vstupné dvere široké najmenej 800 mm, ktoré sa otvárajú smerom von.

3.2.2. Výška na umiestnenie manipulačného zariadenia telefónneho automatu je 600 mm až 1 200 mm. Odporúčaná výška je 1 000 mm.

3.2.3. Prístup k verejným telefónnym automatom nemôže obmedzovať žiadna prekážka.

3.3. Poštová schránka a bankomat

Poštová schránka a bankomat musí mať otvor na vkladanie vo výške 1 100 mm až 1 200 mm.

4. Medzinárodný symbol prístupnosti

Medzinárodný symbol prístupnosti je štvorec modrej farby, na ktorom je vyobrazená bielou čiarou štylizovaná postava hľadiaca vpravo a sediaca na vozíku pre invalidov.

5. Medzinárodný symbol hluchoty

Medzinárodný symbol hluchoty je štvorec modrej farby, na ktorom je vyobrazená bielou čiarou štylizovaná ušnica, ktorá prerušuje diagonálu vedenú z horného pravého rohu štvorca.

1) Zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu.

2) Napríklad zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 40/2002 Z.z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 242/1993 Z.z., ktorým sa ustanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd.

3) Napríklad zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 234/2001 Z.z. o zaradení odpadov do Zeleného zoznamu odpadov, Žltého zoznamu odpadov a Červeného zoznamu odpadov a o vzoroch dokladov požadovaných pri preprave odpadov.

4) Napríklad zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 130/1998 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z.z. v znení zákona č. 470/2000 Z.z., zákon č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z.z., zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi, zákon č. 49/2002 Z.z., zákon č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon).

4a) Napríklad § 36 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, § 65 a 68 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 43, 79, 80 a 86 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5) Napríklad zákon č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 276/2001 Z.z., vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 77/1996 Z.z. o uskladňovaní výbušnín, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 300/1997 Z.z. o zabezpečení požiarnej ochrany pri skladovaní uvädnutého krmu, sena, slamy a iných suchých rastlín, dreva a tuhého paliva.

6) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov.

7) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov.

8) STN 73 6056.

9) STN 75 5115.

10) § 3 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 242/1993 Z.z., ktorým sa ustanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd.

11) STN 75 6081, STN 75 6402, STN 75 5115.

12) Napríklad vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 510/2001 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko.

13) § 2 a 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

14) Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 288/2000 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na požiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb.

15) Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 12/2001 Z.z. o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany.

16) STN 73 0580 -1, STN 73 0580 -2, STN 36 0450, STN 36 0452.

17) STN 73 4301.

18) STN 73 0580-1, STN 73 0580-2, STN 73 0580-3, STN 73 0580-4, STN 36 0450, STN 36 0452.

19) STN 73 4130.

20) Napríklad STN 73 6101, STN 73 6110.

21) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 40/2002 Z.z.

22) STN EN ISO 717 -1 (73 0531), STN EN ISO 717 - 2 (73 0531).

23) Napríklad STN 73 0035, STN 73 1001.

24) STN EN ISO 717-1, STN EN ISO 717-2.

25) Napríklad STN 73 0544, STN 73 0540, STN 73 0542.

26) Napríklad STN 92 0201-3.

27) STN 73 4130.

28) STN 74 3305, STN 73 8106.

29) STN 74 6930.

30) Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 84/1997 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické podmienky a požiadavky požiarnej bezpečnosti pri inštalácii a prevádzkovaní palivových spotrebičov, elektrotepelných spotrebičov a zariadení ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komínov a dymovodov.

31) Napríklad STN 73 4201, STN 73 4210, STN EN 1443.

32) Napríklad STN 74 4505, STN EN ISO 717-1, STN 73 0540, STN 73 0580-1.

33) STN 74 4505, STN 74 4507.

34) Napríklad STN 27 4001, STN 27 4009-1, STN 27 4009-2, STN 17 4009-5, STN 27 4009-6, STN ISO 4190- 6, STN ISO 4190-1, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 571/2001 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na výťahy.

35) STN 27 4009-6, STN 27 4001.

36) STN 27 4300.

37) STN 73 0873.

38) Napríklad STN 73 0580-1, STN 73 0580-2, STN 36 0450, STN 36 0452.

39) STN 73 0540, STN 73 0542.

40) Vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach.

41) Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 505/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú najnižšie hygienické požiadavky na byty v bytových domoch, hygienické požiadavky na ubytovacie zariadenia a náležitosti prevádzkového poriadku ubytovacích zariadení.

42) STN 73 4301.

43) STN 73 4305.

44) STN 73 4301 - príloha D.

45) § 28 zákona č. 184/2002 Z.z.

46) STN 73 6059.

47) Zákon č. 184/2002 Z.z.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 242/1993 Z.z.

48) Vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 19/1987 Zb., ktorou sa ustanovujú požiadavky na ochranu pred výbuchmi horľavých plynov a pár.

49) Napríklad vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 77/1996 Z.z. o uskladňovaní výbušnín.

50) Vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 59/1982 Zb., ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení v znení neskorších predpisov.

51) STN 92 0201-4.

52) Napríklad zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

53) Zákon č. 337/1998 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

54) Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 285/2001 Z.z., ktorou sa určujú vlastnosti požiarnych uzáverov, podmienky ich prevádzkovania a zabezpečenia ich pravidelnej kontroly.

55) Napríklad zákon č. 49/2002 Z.z., zákon č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

56) § 43b ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z.z.

57) § 43b ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z.z.

58) § 2 ods. 2 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami.

59) § 43b ods. 1 písm. b) a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z.z.

60) § 43c zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z.z.

61) § 106 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení zákona č. 292/1999 Z.z.

62) § 43a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z.z.

Související dokumenty

Súvisiace články

Riadenie a financovanie materských škôl (2.)