Prvá pomoc

Deťom do dvoch rokov veku lekári neodporúčajú cestovať do exotických oblastí. Treba si dať aj záležať na výbave dovolenkovej lekárničky.

Miesto uštipnutia kliešťom nie je vo väčšine prípadov bolestivé. Infikované kliešte môžu uštipnutím preniesť ochorenie na človeka. Preto je dôležité snažiť sa vyhnúť uštipnutiu kliešťom. A ak sa tak stane, treba ho čo najskôr odstrániť.

Prvým krokom pri akejkoľvek zmene zdravotného stavu dieťaťa je zhodnotenie vitálnych funkcií prvotným vyšetrením. Zistíme alebo vylúčime tak stavy bezprostredného ohrozenia života: masívne krvácanie, bezvedomie, dusenie, zlyhanie obehu.

Zlomeniny lebky patria medzi závažné poranenia, pri ktorých predpokladáme poranenie mozgu. Zlomeniny môžeme nahmatať ako preliačinu (preliačené časti lebky sa vtlačia do mozgu). Pri každej rane na hlave musíme myslieť na poranenie mozgu. Ak je pacient pri vedomí vyšetríme postihnutého v tej polohe v akej sa nachádza a prípadné krvácanie ošetríme sterilným prekrytím.

Pôsobením mechanickej sily dochádza k vyvrtnutiu alebo k vykĺbeniu. Vyvrtnutie vzniká pôsobením menšej sily. Dochádza pri ňom k dočasnému vysunutiu kĺbnej hlavice z kĺbnej jamky, kĺb sa sám vráti do prirodzenej polohy. Jeho prejavom je silná bolesť a opuch v oblasti kĺbu. Vykĺbenie vzniká pri väčších silách, kĺbna hlavica opúšťa jamku natrvalo – musí sa operačne reponovať. Je viditeľné patologicke postavenie kĺbu.

Anatomická a fyziologická odlišnosť detí od dospelých ovplyvňuje príznaky a priebeh ochorení. Zmena zdravotného stavu dieťaťa je vždy spojená aj so zmenami správania v závislosti od veku dieťaťa. Strach a úzkosť u detí sťažujú komunikáciu potrebnú na zistenie faktov o vzniku a priebehu ochorenia, pričom určité ochorenia sú pre detský vek typické.

Zlomenina je stav, pri ktorom došlo k porušení kontinuity kosti. Môže byť spojená s poranením ciev a následným krvácaním nervových tkanív (hlavne pri úrazoch chrbtice) a vždy s poruchou funkcie a silnou bolesťou v mieste zlomeniny.

Medzi základné životné funkcie patrí vedomie, dýchanie a krvný obeh. Bez ich prítomnosti dochádza bez okamžitej prvej pomoci k úmrtiu postihnutého. S takýmito prípadmi sa môžeme stretnúť nielen pri úrazoch na pracovisku a v školách, ale aj pri stále rastúcich počtoch civilizačných ochorení (infarkt myokardu, NCMP a pod.) a ochoreniach spôsobených pracovnou činnosťou.

Popáleniny sú častým poškodením zdravia nielen v domácnosti, ale k ich výskytu dochádza aj v školách v rámci vyučovania, alebo pri nepozornosti detí v rámci hier. Vznikajú pôsobením tepla, elektrického prúdu, ožiarením alebo pôsobením chemikálii (kyselín, zásad). Môžu viesť k poškodeniu až strate kožného krytu. V najťažších prípadoch postihuje aj hlbšie tkanivové štruktúry (svaly, šľachy) a pri veľkom rozsahu popálenín vždy ide o život ohrozujúci stav, keďže rozsiahle popáleniny vyvolávajú rozsiahlu odpoveď organizmu vedúcu až k rozvoju popáleninovému šoku. Rýchlosť prvej pomoci má veľký vplyv (v prvých dvoch stupňoch popálenín) na výsledné hojenie a čo najmenšie následky v období rekonvalescencie.

S rozvíjajúcou sa elektrifikáciou rôznych činností, prístupom k zobrazovacím technikám využívaným aj v školách a príslovečnej zvedavosti detí, rastie nebezpečenstvo ich úrazu elektrickým prúdom. Vzrastá tak riziko úrazmi elektrickým prúdom nielen v domácnostiach, kde sú deti najrizikovejšou skupinou, ale aj v školách. 

V tejto časti série článkov o prvej pomoci sa budeme venovať intoxikáciám, ktoré sa so stále rozmáhajúcim priemyslom, dopravou a stále širším použitím chemikálií (aj v školách) a liekov stávajú častou príčinou poškodenia zdravia. Spravidla ide o neúmyselné intoxikácie, čo je najčastejším prípadom intoxikácii u najmenších detí, ktoré spoznávajú svoje okolie tým že všetko ochutnávajú a skúšajú (v školách hlavne v chemických laboratóriách, učebniach chémie, mladšie deti sa môžu priotráviť čistiacimi prostriedkami, ktoré nie sú dostatočne zabezpečené, prípadne u starších žiakov sa môžeme stretnúť hlavne s intoxikáciou alkoholom počas exkurzií a výletov), ale žiaľ stretávame sa aj s úmyselnými intoxikáciami. Preto je dôležité vedieť poskytnúť prvú pomoc a zaistiť čo najväčšiu šancu na prežitie postihnutého.

Deti, škola, hra, fantázia, hravosť. Všetko sú to slová, ktoré si spájame s deťmi. Je tu však ešte jedno slovo – nebezpečenstvo. Môžeme hovoriť o rôznych formách a podobách nebezpečenstva, ktoré na deti číhajú doma, v škole, pri voľnočasových aktivitách. Na mladú generáciu v súčasnosti pôsobí stále viac faktorov, ktorým sme prinajmenšom v takom množstve nemuseli čeliť my.

Anatomická a fyziologická odlišnosť detí od dospelých ovplyvňuje príznaky a priebeh ochorení. Zmena zdravotného stavu dieťaťa je vždy spojená aj so zmenami správania v závislosti od veku dieťaťa. Strach a úzkosť u detí sťažujú komunikáciu potrebnú na zistenie faktov o vzniku a priebehu ochorenia, pričom určité ochorenia sú pre detský vek typické.

Najčastejším miestom vzniku úrazov detí je domáce prostredie, kde deti trávia najviac času (36 % úrazov), športoviská (23 % úrazov), cestné komunikácie (21 % úrazov), škola a predškolské zariadenia (17 % úrazov). Chlapci majú 2-krát vyššiu úrazovosť ako dievčatá. Úrazovosť výrazne stúpa po desiatom roku života a najvyššiu mieru dosahuje medzi 13. až 15. rokom života, kedy deti vykonávajú aktivity bez dohľadu rodičov. Viac sú úrazmi postihnuté deti z miest, ako deti z vidieka a výskyt úrazov výrazne stúpa počas letných prázdnin (Rovný, I., 2009).