Vizuálna gramotnosť si v 21. storočí získava čoraz väčšiu pozornosť spoločnosti. Ľudia sa s vizuálnym materiálom stretávajú vo väčšej miere ako minulé generácie. Keďže vizuálne správy majú na nás rovnaký (ak nie je väčší) vplyv ako správy verbálne či písomné, a tak ako každý druh informácie aj tie vizuálne môžu byť klamlivé, je dôležité, aby si ľudia rozvíjali kritické myslenie aj v tejto oblasti. Tak ako sa deti musia naučiť čítať a písať tlačený či písaný text, treba ich viesť aj k „čítaniu“ a tvorbe obrazov. Cieľom príspevku je oboznámiť čitateľa s pojmom vizuálna gramotnosť a jej úlohou. Článok poukazuje na relevantnosť, dôležitosť a zmysel rozvíjania vizuálnej gramotnosti u detí mladšieho školského veku.
Koncept porozumenia a relevancia vizuálnej gramotnosti
Gramotnosť sa považuje za dôležitý aspekt vo vývoji celej spoločnosti, pretože byť funkčne gramotným je základom všetkých foriem úspechov v škole aj v živote. Gramotnosť je sociálny konštrukt, komplexná myšlienka, ktorá má pre rôzne kultúrne skupiny v rôznom čase rôzne významy. Je to pojem relatívny a zároveň dynamický. Vo všeobecnosti sa pod týmto termínom rozumie schopnosť čítať a písať prózu a iné tlačené texty, no zároveň je to aj integrovaný komplex jazykových a myšlienkových procesov a zručností, ktoré zahŕňajú celý rad návykov, postojov, záujmov a znalostí, ktoré slúžia na rôzne účely, kontexty (DSE/CEOV, 1994, s. 329).
Podľa UNESCO (1997), niektorí výskumní pracovníci v oblasti gramotnosti koncept chápania pojmu gramotnosť pretvorili. Už nemôže byť definovaná ako schopnosť čítať, písať alebo počítať, ani sa nemôže považovať za samotný cieľ. Rýchle zmeny vo vede a technológiách naznačujú, že „ľudia musia byť schopní neustále sa prispôsobovať vývoju vedy, techniky a tlakom sociálnej integrácie, participácie a demokratizácie.“ Svet je viac vizuálny než predtým – porozumenie obrazom je rovnako dôležité ako porozumenie slovám, a preto od ľudí vyžaduje viac zručností (Rintaningrum, 2009).
Baker (2015) tvrdí, že fráza „obrázok má hodnotu tisíc slov“ naznačuje, že komplexný nápad môže byť sprostredkovaný jediným obrazom, a podľa Toledo Museum of Art znalosť tieto obrazy čítať nám dáva výhody v práci aj v živote. Podľa slov Burmarka (2002) archeológovia, ktorí odkrývajú hieroglyfy, môžu potvrdiť, že použitie obrazov na vytváranie a interpretáciu správ odlíšilo ľudí od iných živých organizmov od začiatku civilizácie.
Pojem vizuálna gramotnosť sa však neobjavil vo vzdelávacej literatúre až do roku 1969. Je to multidisciplinárny koncept, ktorý sa vyvinul na základe myšlienky Johna L. Debesa. Tento termín sa chápe buď ako schopnosť alebo ako skúsenosť – môže byť vymedzený napr. ako schopnosť porozumieť („čítať“) a používať („vytvárať“) obrazy, myslieť a učiť sa v termínoch obrazov, ale je definovaný aj ako súbor skúseností, ktorými disponuje jedinec, aby porozumel vizuálnemu obrazu a dokázal ho používať na zámernú komunikáciu s inými ľuďmi (Čáp, Mareš, 2001).
Problematika vizuálnej gramotnosti sa stáva stále aktuálnejšou a objavuje sa v prácach súčasných autorov, napr. B. Šupšáková, M. Fulková, Ch. Phillips, M. Wigan, N. Mirzoeff, Mitchell atď. Podľa slov Debesa vizuálne kompetencie umožňujú jednotlivcom komunikovať s ostatnými, čím sa vytvára jasné spojenie medzi vizuálnou gramotnosťou a jazykovým vzdelávaním. V posledných štyroch desaťročiach vedci a odborníci z rôzn