Jednou zo základných úloh škôl a školských zariadení je naplniť výchovno-vzdelávacie potreby detí a žiakov, a to zabezpečením podmienok, organizácie a realizácie výchovno-vzdelávacieho procesu spôsobom, ktorý primerane zodpovedá potrebám telesného, psychického a sociálneho vývinu detí a žiakov podľa školského zákona. V príspevku sa venujeme právnym možnostiam riešenia šikany, povinnostiam štatutárnych orgánov škôl a školských zariadení, právam žiakov a ich zákonných zástupcov a v neposlednom rade právam a povinnostiam pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a nepedagogických zamestnancov v súvislosti so šikanou.
Definícia šikany a cieľové skupiny
Šikana je považovaná za negatívny a patologický jav. Pri definovaní pojmu sa možno inšpirovať definíciou v odbornom stanovisku Slovenského národného strediska pre ľudské práva, podľa ktorej „šikana predstavuje jednu z foriem zneužitia práva. Šikanu možno chápať ako opakované, zdravie ohrozujúce, prípadne aj poškodzujúce konanie. Ide o pravidelné prejavy agresívneho, zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho správania, ktorého následkom môže byť zásah do ľudskej dôstojnosti. Prevažne je spojené s psychickými a verbálnymi útokmi na šikanovanú osobu, spočívajúcimi v konaní šikanujúcej osoby“. [1] Šikana sa vyznačuje dlhodobosťou, zároveň ide o konanie, ktoré je ťažko preukázateľné a odhaliteľné. So šikanou môžu byť spojené aj fyzické útoky, spravidla má však negatívny dosah na psychiku a dôstojnosť šikanovaného.
Okrem šikany medzi žiakmi môže byť šikana aj na úrovni pracovnoprávnych vzťahov, kde môže byť pedagogický zamestnanec šikanovaný kolegami. Prejaviť sa môže aj na vertikálnej úrovni medzi zamestnancom a nadriadeným (pričom šikanovaný nemusí byť iba hierarchicky nižšie), medzi pedagogickým zamestnancom a študentom. Šikanovaným môže byť študent aj učiteľ. Pri šikane ako právne nedefinovanom pojme, nie je vylúčená dualita s inými právnymi inštitútmi.
To, že bude niečo riešené ako šikana podľa interných pravidiel školy, školského zariadenia, nevylu