Pedagogickí zamestnanci škôl ako realizátori školskej prevencie

U žiakov základných a stredných škôl sa vyskytuje rôznorodé rizikové, resp. problémové správanie, od drobných prehreškov v správaní (ako napr. nečestné správanie, nedisciplinované správanie, porušovanie školského poriadku a pod.) až po závažné sociálno-patologické javy (páchanie trestnej činnosti, drogové a iné závislosti a pod.). Z pedagogického i preventívneho hľadiska je podstatné zistenie, že spáchaniu trestného činu väčšinou predchádza iné problémové správanie, ktoré nedosahuje závažnosť trestného činu. Z tohto dôvodu treba venovať väčšiu pozornosť prevencii a riešeniu problémového správania u žiakov základných a stredných škôl, pretože všetci maloletí či mladiství, ktorí sa dopustili tak závažného konania ako je spáchanie trestného činu, boli v minulosti žiakmi konkrétnej základnej či strednej školy. Je nevyhnutné aktívne pracovať so žiakom už pri páchaní menej závažných prehreškov, aby sa predišlo vzniku závažnejších problémov v správaní.

Škola, predovšetkým základná, má dôležitú úlohu, keďže ju navštevuje celá populácia vo veku od 6 rokov, okrem ojedinelých výnimiek. Je preto nevyhnutné v škole realizovať primárnu prevenciu a prípadné prejavy problémového správania žiakov efektívne riešiť.

Škola, ako profesionálna inštitúcia, zabezpečuje realizáciu prevencie, predovšetkým primárnej a keďže je problémové správanie u žiakov rozšírené, tak aj sekundárnej prevencie. V oblasti sekundárnej prevencie ide o komplexnú starostlivosť o žiakov s problémovým správaním, počnúc výchovnými problémami v rodine, cez porušovanie školského poriadku, končiac porušovaniami ustanovení platnej legislatívy.

Podstatou prevencie v školskom prostredí je podľa Ľ. Bizíkovej (2012) tak pôsobiť na žiakov, aby získali veku primerané základné predpoklady pre: 

  • pozitívny postoj k zdravie neohrozujúcemu životnému štýlu, 
  • zvýšenie porozumenia o dôsledkoch rizikového správania (na základe odborných objektívnych informácií), 
  • tendenciu uprednostňovať zodpovedné (informované) rozhodnutia s minimalizáciou škodlivého tlaku rovesníkov, 
  • uplatňovanie optimálnych komunikačných zručností, 
  • uprednostňovanie konštruktívneho riešenia svojich problémov,
  • identifikáciu zdrojov odborného poradenstva a podpory, 
  • negatívny vzťah k rizikovému užívaniu návykových látok, prejavom agresívneho správania a šikanovania. 

Aj M. Procházka (2019) upozorňuje, že cieľom školskej prevencie je komplexná zmena. Obsahom školskej prevencie sú aktivity, ktoré podporujú: 

  • rozvoj zdravého životného štýlu, 
  • rozvoj schopnosti pozitívneho využívania svojho voľného času, 
  • zvyšovanie sociálnych kompetencií žiakov, 
  • posilňovanie komunikačných zručností, 
  • vytváranie pozitívnej sociálnej klímy, 
  • formovanie postojov k spoločensky akceptovaným hodnotám. 

Personálne zabezpečenie prevencie v školách, čiže realizátori prevencie, zohrávajú dôležitú úlohu. Prevenciu môžu realiz