Pregraduálna príprava budúcich učiteľov je postavená prevažne teoreticky. Začínajúci učiteľ prichádza do praxe zväčša bez nadobudnutých prenositeľných zručností potrebných pre výkon tohto povolania. Spätná väzba od študentov absolvujúcich priebežnú a súvislú pedagogickú prax poukazuje na nedostatky najmä v spôsobilostiach, ktoré potrebujú uplatniť vo vzťahu k žiakovi a práci s kurikulárnymi dokumentmi. Problém možno sčasti odstrániť aplikáciou navrhnutých kompetencií v profesijnom štandarde začínajúceho učiteľa do vysokoškolskej edukácie. Cieľom príspevku je teoreticky vymedziť kompetencie učiteľa v troch dimenziách Návrhu profesijného štandardu a identifikovať, v ktorých predmetoch spoločensko-vedného základu a pedagogicko-psychologickej pregraduálnej prípravy možno kompetencie rozvíjať.
Kvalitná pregraduálna príprava budúcich učiteľov je predpokladom a podmienkou odbornej dimenzie profesionality. Jednou z najdiskutovanejších tém v oblasti manažovania vyučovacieho procesu sú odborno-didaktické kompetencie, ktoré sa stali jadrom Návrhu profesijného štandardu učiteľa.V záujme zvyšovania kvality pregraduálnej prípravy na vysokej škole považujeme za dôležité zaoberať sa aktuálnymi trendmi systému kvality vzdelávania. Ide o veľmi náročný proces, ktorý je podmienený mnohými faktormi. Jednou z úloh vysokej školy je pripraviť absolventov v súlade s Národným kvalifikačným rámcom Slovenskej republiky (ďalej len „NKR SR“), ktorý nadväzuje na Európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie (ďalej len „EKR“). Aktuálne trendy sa orientujú na dosiahnutie európskej dimenzie vo vysokoškolskej príprave študentov. Celý proces zmien začína Sorbonskou deklaráciou v roku 1998 o harmonizácii Európskeho vysokoškolského systému. Jednou z priorít, ako skvalitniť pregraduálnu prípravu študentov učiteľstva, bola špecifikácia profesijných (odborno-didaktických) kompetencií učiteľa, ktorá patrí medzi rozhodujúce faktory tejto profesie.
V roku 2005 bola schválená Metodika tvorby profesijných štandardov (Pavlov, I., Petrová, G., Šnídlová, M., 2015). M. Černotová et al. (2006) poukazovali o. i. na to, že chýba riadenie a meranie kvality pregraduálneho a kontinuálneho vzdelávania. Registrujeme veľmi málo dôkazov o tom, ako sa podpora jednotlivých oblastí implementovala do konkrétneho edukačného procesu. Odborná verejnosť mala možnosť celý proces vývoja profesijných štandardov sledovať prostredníctvom časopisu Pedagogické rozhľady a publikácií, napr. M. Černotová et al. (2006), B. Kasáčová et al. (2006); G. Porubská, M. Šnídlová a M. Valica (2008); I. Pavlov (2009); I. Pavlov a M. Šnídlová (2013); I. Pavlov, G. Petrová a M. Šnídlová (2015) a i.
Dimenzie návrhu profesijného štandardu začínajúceho učiteľa
Návrh profesijného štandardu začínajúceho učiteľa sme použili ako štruktúru spôsobilostí, ktoré by mali byť rozvíjané v rámci pregraduálnej prípravy (I. Pavlov a M. Šnídlová, 2013; G. Porubská, M. Šnídlová, M. Valica, 2008). Úlohou vysokej školy je budúcich učiteľov pripraviť z hľadiska ve
Máte predplatné? Prihláste sa
Zaregistrujte sa a aktivujte si 10-dňový skúšobný prístup zdarma
Vďaka registrácii môžete využívať aj vybraný obsah:
- čítať platené články na portáli
- vyskúšať funkciu záložky Moja kancelária
- prelistovať si archív časopisov
- pozrieť si termíny v kalendári
- prezerať predpisy
Chcem sa zaregistrovať
Chcete vedieť viac o predplatnom?