Reálie generačnej priepasti v školstve

Vydáno:

V príspevku opíšeme kľúčové rozdiely, ktoré tvoria priepasť nepochopenia medzi generáciami učiteľov a žiakov. Ak chceme efektívne pracovať s cieľovou skupinou žiakov narodených v 21. storočí, musíme pochopiť prostredie, v ktorom tieto deti vyrastajú a realitu, ktorú žijú. Iba tak sa nám podarí premostiť tzv. generačnú priepasť, ktorá nám v tom bráni. Nemôžeme očakávať, že metódy, ktoré fungovali počas posledného storočia, resp. počas posledných 50-tich rokov, budú fungovať rovnako efektívne aj dnes. Pedagógovia míňajú energiu, žiaci strácajú drahocenný čas a Slovensko konkurencieschopnosť oproti krajinám, kde je školstvo progresívne a prispôsobené dobe.

 

Generačná priepasť

?V čom skutočne spočíva generačná priepasť medzi dnešnými učiteľmi a žiakmi?

Väčšina z nás pozná generačnú priepasť ako rozdiel medzi jednotlivými generáciami bez toho, aby sme vedeli hlbšie pomenovať príčiny týchto rozdielov. Ak by sme mali zostručniť Mannheimovu teóriu o generáciách (1952), ide o to, že každú generáciu spájajú spoločne prežité udalosti a spoločná skúsenosť, s ktorou sa spájajú aj ich roky narodenia. V tomto prípade nehovoríme o generáciách ako o pokoleniach, ale skôr o „kohortách“ ľudí narodených v istom časovom rozmedzí, vychovávaných danou dobou so všeobecne charakteristickými črtami.

Za posledné polstoročie môžeme hovoriť o 4 generáciách:

  1. Baby-boomers (1946 ‒ 1964),
  2. Generácia X (1965 ‒ 1983),
  3. Generácia Y ‒ Mileniáli (1984 ‒ 1995),
  4. Generácia Z ‒ iGenerácia (1996 ‒ 2010).

Pozn.: Neexistujú presne určené hraničné roky medzi jednotlivými generáciami. Niekto sa môže narodiť v rozmedzí troch rokov od spomínaných údajov a stále sa môže cítiť ako súčasť tej predošlej alebo nasledujúcej generácie.

 

Generácie učiteľov

Pri riešení generačnej priepasti v otázke digitálnej gramotnosti Inštitút pre verejné otázky (ďalej „IVO“) identifikoval ako spoločné udalosti Baby-boomers generácie (pomenovanej podľa povojnového vzrastu pôrodnosti) okupáciu Česko-Slovenska, ale aj vyrastanie pri televízore, pri rozhlase. Túto generáciu považujeme dnes už za „starú školu“, ktorá vyrastala pod taktovkou režimu a potrebovala sa