Príspevok je venovaný vymedzeniu kvality školy, procesu sebahodnotenia s dôrazom na zmenu v škole, školskom zariadení. Pre tieto účely treba čitateľom prezentovať aj definície, ktoré sú východiskom pre ich ďalšiu aplikáciu v školskom prostredí.
Albert (2006) vychádza z toho, že škola poskytuje službu žiakom a sprostredkovane aj ich rodičom a budúcim zamestnávateľom, príp. školám vyššieho typu. Za výsledok tejto služby považuje vzdelanie. Špecifikom služby je, že významným podielom sa na jej výsledku podieľa nielen poskytovateľ, ale aj zákazník, t. j. žiak. Bez jeho aktívnej účasti sa služba nedá vykonávať. Ide teda o rozdiel v porovnaní s inými službami, pretože aktivita zákazníka je tu očakávaná a žiadúca. Podľa Chválu a Starého (2009) sa pojem kvalita v školstve vyskytuje v týchto významoch:
- ako všeobecný výraz pre pozitívne alebo negatívne označenie miery (úrovne) nejakého stavu(napr. kvalita vyučovania matematiky je vysoká/nízka)
- pre vyjadrenie stavu, ktorý je optimálny, žiadúci, ideálny, teda pozitívny.
Kvalita školy nie je absolútnou hodnotou. Nie je možné ju vyjadriť len pomocou určitých charakteristík, ktoré sú merateľné (Janík, Knecht, Najvar a kol., 2010). V tomto kontexte za najproblematickejšiu časť jej merania sú považované kritériá kvality. Odhliadnuc od všeobecne záväzných kritérií vonkajšieho hodnotenia škôl (ŠŠI a NÚCEM) neexistuje iná dohoda o kritériách. Nie je zhoda ani na tom, ktoré kritériá sú dôležité, ktoré menej, ktoré kvalitu viac či menej vystihujú. V súčasnosti je otázne aj to, do akej miery kvalita školy a vzdelávania rozhoduje o kvalite žiaka, o kvalite jeho výstupov, či o jeho učení sa. V dnešnej spoločnosti, kde na žiaka pôsobí oveľa viac vonkajších vplyvov, kde má mnoho možností, ako a kde sa učiť, nie je škola jediným zdrojom informácií a nie je teda jasný ani vplyv týchto iných vplyvov na jeho výsledky.
Kvalitu školy vo všeobecnej rovine vymedzujú Průcha, Walterová a Mareš (2009) ako žiadúcu alebo optimálnu úroveň jej fungovania a jej produktov. Viacero autorov (Rötling, Spilková, Pol, Dilton) odlišnými slovami uvádza, že koncept kvality by mal vo svojej podstate obsiahnuť tri oblasti:
- vstupy a podmienky školy ako zamýšľané, plánované kurikulum – materiálne, finančné, personálne podmienky, sociálny a regionálny kontext a ďalšie,
- proces vzdelávania a fungovania školy ako realizované (implementované) kurikulum– kultúra, spôsob riadenia, kooperácia, klíma triedy a školy, kvalita edukačných procesov, kvalita učenia sa a ďalšie a to vrátane skrytého kurikula,
- výsledky vzdelávania ako dosiahnuté kurikulum – krátkodobé (vzdelávacie ciele, kompetencie) aj dlhodobé (tie, ktoré nie je možné v krátkodobom horizonte počas školskej dochádzky nejako relevantne uchopiť, napr. profesijný a osobný úspech).
Odlišne je koncept kvality uchopený u autorov MacBeatha, Schratza, Meureta a Jacobsena (2006), ktorí medzi základné oblasti zaraďujú:
- výstupy (študijné výsledky, osobný a sociálny rast, orientácia žiakov),
- procesy na úrovni triedy (čas a prostriedky učenia, kvalita učenia a vyučovania, podpora učebných problémov),
- procesy na úrovni školy