S funkciou sociálneho pedagóga sa v školskom zákone, v literatúre, aj v tomto časopise stretol takmer každý. Cieľom tohto príspevku je poukázať na cesty a možnosti, ktoré môže riaditeľ školy a zriaďovateľ využiť na zlepšenie sociálnej klímy v škole a na podporu detí, ktorým hrozí, že „vypadnú“ zo systému. Na úvod tiež treba povedať, že funkciu sociálneho pedagóga môže vykonávať podľa platných noriem aj sociálny pracovník, čo môže dať jeho pozícii iný rozmer.
Vznik školskej sociálnej práce sa datuje od školského roku 1906/1907 v USA ako reakcia na potrebu podpory detí a študentov. Školskí sociálni pracovníci, vtedy „visiting teachers“, navštevovali deti a rodiny a pomáhali im riešiť ich problémy súvisiace so školou. Počas desaťročí sa školská sociálna práca vyprofilovala na samostatnú časť sociálnej práce, ktorá má za cieľ spájať dieťa, rodinu, školské prostredie a komunitu. Odborníci označujú školského sociálneho pracovníka ako prostredníka medzi školou, rodinou a komunitou. Ten pomáha deťom s ich osobnými problémami, pôsobí ako preventista sociálno-patologických javov, koordinuje intervenciu v prípade potreby a podporuje deti a študentov.
Školská sociálna práca na Slovensku nemá dlhú históriu. V 90-tych rokoch boli prvé pokusy realizovať niektoré aktivity školskej sociálnej práce na jednom z bratislavských gymnázií. Vznik oficiálneho miesta školského sociálneho pracovníka sa však datuje až od školského roku 2006/2007, keď prví školskí pracovníci prišli na základné školy v Považskej Bystrici a Trnave, čo je presne 100 rokov od jej vzniku v USA. Praktické etablovanie do školského systému na Slovensku je zložité1. V roku 2009 s príchodom nových zákonov do školstva sa pre označenie tohto odborného zamestnanca používa termín sociálny pedagóg. Nič to však nemení na obsahu práce, naopak vedeniu školy to dáva možnosť „našiť“ kompetencie odborného zamestnanca na potreby školy.
V slovenských školách sa nachádza množstvo detí, ktoré potrebujú pomoc a podporu. Doba a životný štýl so sebou priniesol rôzne vedľajšie účinky, nároky a vplyvy na deti sa zvyšujú, v spoločnosti rastie nezamestnanosť, mení sa spoločenské postavenie, dochádza k migrácii na regionálnej aj medzinárodnej úrovni, mení sa štruktúra rodinných vzťahov. Toto všetko si vyžaduje, aby dieťa reagovalo na zmeny a prispôsobilo sa im. Školské prostredie sa vždy viazalo na pedagogiku.
Škola v súčasnom svete už nie je len o vzdelávaní a výchove v klasickom slova zmysle, ale aj zdokonaľovaní schopnosti reagovať na zmeny v spoločnosti, v živote, v rodine a vzťahoc