Príspevok sa venuje práci s mládežou zo sociálne znevýhodneného prostredia. Rozoberáme vhodné motivačné nástroje využiteľné pre prácu so žiakmi z vylúčených komunít s víziou ich motivácie pokračovať v ďalšom vzdelávaní. Poukážeme na možnosti prepojenia formálneho a neformálneho vzdelávania, ich vzájomnú nadväznosť. Opíšeme konkrétny príklad z praxe pri zakladaní občianskeho združenia ako nástroja udržania mladých ľudí v školskom prostredí. Venujeme sa aj ďalším podporným mechanizmom umožňujúcim zotrvať v procese výchovy a vzdelávania.
Žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiak zo sociálne vylúčenej komunity
Na základe školského zákona je žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej „žiak zo SZP“) definovaný ako: „Dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti.“ (§ 2 písmeno p) zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní)
Inú definíciu žiaka zo SZP prinášajú autori Popovičová a Džuka (2008), ktorí navrhujú používať termín sociálne znevýhodňujúce prostredie. Podľa nich táto formulácia dôkladnejšie vystihuje dynamický aspekt situácie, pričom sa zdôrazňuje sociálna stránka, ktorá ovplyvňuje ťažkosti a nerovnaký prístup žiakov k vzdelávaniu.
Do kategórie žiak zo SZP patria deti žijúce v rodinách, ktoré neplnia svoju základnú funkciu (socializačno-výchovnú, emocionálnu a ekonomickú).
Ide o rodiny, kde je prítomná agresia a násilné správanie, omamné látky, nemravné správanie, a tiež o rodiny žijúce na hranici chudoby. Podľa zákona do tejto kategórie patria aj žiaci z rodín, kde je aspoň jeden z rodičov dlhodobo nezamestnaný, na trhu práce je znevýhodnený, nemá ukončené základné vzdelanie. Sociálne znevýhodnené prostredie sa vyznačuje nevyhovujúcimi životnými podmienkami sprevádzané slabou hygienou, chýbajúcim miestom na učenie, spanie, zlou infraštruktúrou (voda, elektrina, kanalizácia), životom v segregovanej komunite alebo sociálne vylúčenej komunite. Posledným z ôsmych prvkov SZP je vyučovací jazyk školy iný ako jazyk, ktorým dieťa hovorí doma.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR narába s pojmom sociálne vylúčené spoločenstvo. Je to skupina ocitajúca sa na okraji spoločnosti, ktorú charakterizujú určite sociálne alebo etnické prvky. Častá je dlhodobá nezamestnanosť, nízka vzdelanostná úroveň, nepriaznivé ekonomické a zdravotné podmienky, výskyt sociálno-patologických javov. Táto skupina obýva vymedzené časti lokalít so zhoršeným prístupom k občianskej vybavenosti, ktoré umožňujú ekonom