V SPOMIENKACH NAJVYŠŠÍCH PREDSTAVITEĽOV
Životný príbeh učiteľa a osvetového pracovníka Jána Kubačku (1904 – 1981) je obrazom premenlivých dejín Slovenska v 20. storočí. Od medzivojnového idealistu, ktorý veril v silu vzdelania a národného povedomia, sa cez obdobie neslobody a vojnového odporu vypracoval na rešpektovaného predstaviteľa povojnového školstva. Jeho kariéra ukazuje, ako sa menili nielen školské inštitúcie, ale aj spoločenské očakávania voči učiteľom, ktorí sa stávali sprostredkovateľmi ideológie i kultúry.
Ján Kubačka sa narodil 6. decembra 1904 v Dolnom Kubíne. Po absolvovaní základného školského vzdelania maturoval v roku 1923 na Učiteľskom ústave v Štubnianskych Tepliciach. Krátko po skončení stredoškolského vzdelania pôsobil ako učiteľ na ľudovej škole v Zaškove (okres Dolný Kubín).[1]
Od roku 1927 spojil svoj profesijný život s ľudovou školou v Brezovej pod Bradlom. Z obce pochádzalo niekoľko významných slovenských osobností. Samotný región sa navyše líšil od zvyšku Slovenska výrazným, miestami až väčšinovým zastúpením evanjelickej populácie. Toto prostredie ho výrazne formovalo už počas medzivojnového obdobia. Kubačka vstúpil v roku 1930 do Slovenskej národnej strany (ďalej len „SNS“), ktorá sa počas 1. Československej republiky výrazne orientovala najmä na evanjelické voličstvo.[2]
Orientácia celého regiónu sa odrážala aj vo volebných výsledkoch. Na Slovensku dominantná Hlinkova slovenská ľudová strana (ďalej len „HSĽS“) bola v Brezovej pod Bradlom len jednou z mnohých strán medzivojnovej demokracie a nepomohlo jej ani spojenie so SNS do tzv. Autonomistického bloku vo voľbách roku 1935.[3] Kubačka patril skôr medzi radových členov strany, viac sa zaujímal o osvetové aktivity ako činnosť v ochotníckom divadle, Matici Slovenskej alebo Sokole.[4] Už samotné učiteľské povolanie ho predurčovalo k účasti na kultúrnom živote obce.[5] Ako evanjelik sa rôznymi spôsobmi angažoval aj v živote evanjelickej cirkvi.[6]
Ešte počas medzivojnového obdobia zohrával Ján Kubačka významnú úlohu v stavovských učiteľských organizáciách. Od roku 1929 pôsobil ako tajomník Zväzu slovenských učiteľov.[7] Pravidelne komentoval dianie v školstve. Kritizoval najmä rôzne nedostatky, napríklad nízke učiteľské platy.[8]
Na kopaniciach sa ľudáckemu