ZÁKLADNÉ A STREDNÉ ŠKOLY
Učitelia sa po okupácii v roku 1968 ocitli opäť pod silnejším drobnohľadom straníckych a štátnych orgánov, školy sa stali miestom zápasu o mysle mladých. Protesty, štrajky a pasívny odpor vystriedali čistky, zákazy a pokusy o „nápravu pomýlených názorov“. Ako vyzerala normalizácia v školských laviciach?
Len niekoľko dní po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy (Sovietsky zväz, Nemecká demokratická republika, Poľská ľudová republika, Bulharská ľudová republika a Maďarská ľudová republika) sa opäť otvorili brány škôl.
Obzvlášť napätá bola situácia počas prvých týždňov školského roka 1968/1969. Štrajky a protesty sa nevyhli ani základným a stredným školám. Formy nesúhlasu boli rôzne: od odmietania hodín ruského jazyka cez pasívny odpor voči okupácii až po otvorené štrajky na dvoch bratislavských a jednej košickej strednej škole. Postoje učiteľov mali výrazný vplyv na ich žiakov. Materiál Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ďalej len „ÚV KSS“), vypracovaný rok po začiatku okupácie, túto atmosféru vystihol vlastnými slovami: „Prieskum ukázal, že naprostá väčšina žiakov má pomýlené, nesprávne názory na základné politické otázky, a to najmä na naše vzťahy k ZSSR, na podstatu socialistickej spoločnosti, na vzťah socializmu a kapitalizmu a pod.“[1]
Z