V SPOMIENKACH NAJVYŠŠÍCH PREDSTAVITEĽOV
Nebyť druhej svetovej vojny, Juraj Krajčovič by zrejme celý svoj život zasvätil pedagogickej práci. Činnosti, ktorá za pomerne krátky čas umožnila technické vzdelávanie odborníkov, akých Slovensko po roku 1918 zúfalo potrebovalo. V rokoch 1939 – 1945 sa však ukázalo, že nebol len šikovným učiteľom, ale bol aj postavou, ktorá sa v kľúčovom okamihu, účasťou v Slovenskom národnom povstaní, postavila na správnu stranu dejín. Verný hodnotám demokracie, zaplatil napokon cenu najvyššiu.
Juraj Krajčovič sa narodil 24. marca 1898 v Bošáci. Gymnázium absolvoval v Trenčíne, odkiaľ pokračoval na Vysokú školu banícku v Příbrami, na ktorej študoval v rokoch 1919 – 1923. Mladá Československá republika existovala len niekoľko rokov a Slovensko naliehavo potrebovalo technicky vzdelaných odborníkov, ktorí by napomohli jeho rozvoju. Svojím dielom chcel prispieť aj Krajčovič. Dňa 20. augusta 1920 uverejnil v novinách výzvu Slovenským abiturientom,[1] aby „sa čím väčším počtom venovali na banícke štúdia, poneváč pomerne dosť značný banícky a hutnícky priemysel na Slovensku potrebuje rozvoju“.[2]
Po ukončení štúdia pôsobil v baníckej praxi. Nie je úplne zrejmé, kde presne pracoval; indíciou môže byť zmienka o inžinierovi Jurajovi Krajčovičovi ako členovi osvetového spolku Slovenský spolok gen. M. R. Štefánika pri plzenskom podniku Škoda. Táto informácia pochádza z roku 1930, čo zodpovedá iným časovým údajom o jeho živote.[3]
Od roku 1932 pôsobil ako učiteľ na Vyššej priemyselnej škole v Košiciach. Rýchlo sa etabloval a jeho prácu vedenie školy hodnotilo veľmi pozitívne. Už v prvom školskom roku konštatovalo: „Profesor Krajčovič je veľmi pilný a svedomitý vo vykonávaní všetkých svojich povinností. Svoje práce si svedomite hľadí a na prednášky sa riadne pripravuje.