Cieľom článku je vysvetliť niektoré štatistické pojmy, s ktorými manažment školy pracuje pri externej, ale aj internej evaluácii školy. Chceme načrtnúť koncept klasickej testovej teórie, t. j. dať do súvisu vybrané štatistické pojmy s minimálnym použitím matematických vzorcov, s ktorými sa pracuje. Spomínaná klasická testová teória sa uplatňuje vo výsledkoch národných meraní NÚCEM (T9, EČMS) a používa sa aj pri zostavovaní každoročnej hodnotiacej správy školy. Riaditeľovi školy, ktorý štatistické analýzy rôznych inštitúcií nielen spracúva, ale aj tvorí, chceme poskytnúť širší náhľad na ich interpretáciu.
Po každom národnom testovaní deviatakov (T9) a externej časti maturitnej skúšky (EČMS) sa zainteresovaná verejnosť dožaduje zverejnenia výsledkov testovania, čo je spojené s nemalými problémami ohľadom ich interpretácie. Problematika edukometrie – oblasti pedagogiky, ktorá sa zaoberá meraním pedagogických javov – nie je jednoduchá. Vyžaduje si citlivý prístup k jednotlivým indikátorom merania a orientáciu v ich zložitých vzájomných vzťahoch. Laická verejnosť určite pozná výrok: „Štatistika je presná veda o nepresných číslach.“ So zreteľom na uvedený názor chceme čitateľovi sčasti priblížiť problematiku interpretácie výsledkov národných meraní a pri tej príležitosti sa zamyslíme aj nad štatistickým obsahom hodnotiacej správy školy
Interpretácia testového skóre
Výsledky národných meraní T9 a EČMS sa najprv vyhodnotia pre každého žiaka zvlášť tzv. testovým skóre. Testové skóre žiaka predstavuje súčet jeho bodov získaných za jednotlivé položky testu pri konkrétnom meraní. Vyhodnotenie národného merania je založené na absolútnej a relatívnej interpretácii testového skóre.
Cieľom absolútnej interpretácie je vyjadriť, do akej miery žiak zvládol dané učivo (American Psychological Association, 2001). Konkrétne sa myslí úspešnosť, ktorá sa počíta ako percentuálny podiel počtu bodov z celkového počtu bodov, ktoré žiak mohol v teste získať. Napr. žiak získal 23 bodov z možných 50, jeho úspešnosť je 46 %.
Relatívna interpretácia má za cieľ vyčísliť postavenie žiaka v rámci skupiny všetkých jeho rovesníkov, ktorí boli testovaní v danom roku (American Psychological Association, 2001). Konkrétne ide o percentil, ktorý stanovuje poradie žiaka v skupine jeho rovesníkov. Percentil vyjadruje, koľko percent žiakov dosiahlo horší výsledok ako tento žiak. Percentil žiaka vypočítame tak, že žiakov, ktorí sa zúčastnili testovania, usporiadame do poradia podľa dosiahnutej priemernej úspešnosti v teste. Ich percentuálne poradie následne vyjadríme hodnotou na stupnici od 0 do 100 (Juščáková, Z. – Ringlerová, V., 2007). Rovnako treba postupovať pri vyjadrení percentilu školy. Stáva sa, keďže ide o zaokrúhlenú priemernú hodnotu, že školy s rovnakou úspešnosťou sa v percentile (na úrovni jedného desatinného miesta) môžu líšiť.
Príklad č. 1:
Žiak danej školy vyriešil test s priemernou úspešnosťou 73 % a umiestnil sa na 92. percentile, čo sa interpretuje nasledovne: Úlohy v te