Príspevok má za úlohu zdieľať výstupy zo stretnutia fokusovej skupiny s názvom „Hlas detí“, ktoré sa uskutočnilo dňa 6. júna 2022. Tím odborných zamestnancov z projektového centra Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (ďalej len „VÚDPaP“) realizoval stretnutie so žiakmi žiackych školských rád (od 1. 9. 2022 školských parlamentov) pod záštitou Slovenského inštitútu mládeže IUVENTA). Článok zdôrazňuje význam hlasu detí a mladých dospelých v škole. Podčiarkuje dôležitosť zapájania žiakov do rozhodovacích procesov manažmentu školy v pozícii rovnocenných partnerov, expertov na ich vlastné „školstvo a študentstvo“.
Hlavným cieľom stretnutia fokusovej skupiny s názvom „Hlas detí v projekte“ bolo dať hlas všetkým zúčastneným žiakom základných a stredných škôl, aby vyjadrili svoje vízie modelu školy, kde sa cítia dobre. Sumarizované vyjadrenia žiakov, ktoré sú adresované pedagógom, slúžia aj ako prostriedok advokácie ich názorov a prežívania na základe ich priamej skúsenosti so školstvom. Diskusie, v ktorých sa žiaci aktívne podieľajú na rozhodovacích procesoch a dokážu otvorene reflektovať o svojich potrebách a pocitoch, vytvárajú priestor pre bezpečné a dôverné prostredie, čím výrazne zlepšujú školskú, resp. triednu klímu. Zároveň nás podobné diskusie dokážu navigovať na ceste k efektívne zvoleným prístupom zameraným na dieťa, ktoré je pre nás rovnocenným komunikačným partnerom v dialógu.
V roku 2009 robila IUVENTA výskum o tom, ako deti poznajú svoje práva. Zistilo sa, že väčšina z nich nevedela o tom, že hlas detí musí byť podľa zákona na Slovensku vypočutý vo všetkých veciach, ktoré sa ich týkajú. Túto vedomosť malo len 21 % detí. Ukázalo sa, že typy rozhodnutí, do ktorých sú zapájaní aj žiaci, sa týkajú najčastejšie mimoškolských alebo mimoobsahových oblastí, napr. výlety, stužkové, akcia na škole, kultúrne podujatia. O obsahu vzdelávania, rozvrhu, usporiadaní školy, stratégiách alebo hodnotách školy deti väčšinou vôbec nerozhodujú (Kriglerová, 2019).
Žiaci trávia v školskom prostredí markantnú časť svojho života. Vnímame ich ako najlepších expertov na svoje vlastné prežívanie „školstva” či „študentstva”. Zaslúžia si stať sa rovnocennými partnermi v dialógu, zaslúžia si byť aktívnymi účastníkmi rozhodovacích procesov týkajúcich sa manažmentu svojej triedy či školy. Všetky rozhodnutia, ktoré vzniknú na pôde školy, ich priamo ovplyvňujú. Škola by mala byť pre nich aj miestom podpory