S vizuálnou gramotnosťou sa stretávame všade okolo nás. V školskom prostredí je nevyhnutné spájať gramotnosti v medzipredmetových vzťahoch nielen pri čítaní alebo v matematike, ale aj vo výtvarnej výchove. Cieľom návrhu vyučovacej hodiny je oceniť vzťah k umeniu, kultúre a škole, ale aj latentne reprodukovať poznatky o vizuálnej gramotnosti. U žiakov chceme prostredníctvom vizuálnej gramotnosti podporiť kreatívnosť, zručnosť, vnímavosť a výtvarnú komunikáciu na rozvíjanie ich vlastných nápadov a koncepcií.
Cieľom návrhu vyučovacej hodiny Nemé tváre rozprávajú je zdôvodniť vizuálnu gramotnosť a komunikáciu, kontrolovať vedomosti a vyjadrovanie, zhodnotiť a oceniť záujem žiakov o umenie. Podľa ISCED-u 1 od žiakov neočakávame naplnenie vopred vyhodnotených výsledkov. Chceme podporiť tvorivosť žiaka, aby si rozvíjal vlastné nápady a koncepcie. Časová dotácia sú tri vyučovacie hodiny a je určená pre žiakov štvrtého ročníka ZŠ. Keďže v rámci vyučovacej hodiny budeme uplatňovať princípy kooperácie, je potrebné vopred dôkladne premyslieť didaktické zákonitosti vzťahujúce sa na prácu žiakov v malých skupinách.
Vizuálna gramotnosť, história a jej vznik
Pojem vizuálna gramotnosť nemá jednoznačnú definíciu. Medzi prvých priekopníkov v definovaní dôležitosti vizuálnej gramotnosti patrí Robert Tyler Davis vyzdvihujúci okrem písania a čítania nutnosť rozvoja aj iných gramotností, aby sme sa dokázali lepšie prepojiť do zložitého sveta. Preto je nutné mať aj isté schopnosti pozorovania tvoriace vizuálnu gramotnosť. Okrem pozorovania je však potrebné svoje schopnosti aj konštruktívne využívať (Davis in Peńa, 2018). Nezávisle na Davisovi, Avgerinou a Petterson tvrdia, že vizuálnu gramotnosť sa treba naučiť, teda nie je to prirodzená schopnosť (2020).
Dôležitosť vizuálnej gramotnosti vyzdvihol najmä John Debes (1969). Vďaka nemu sa začal tento termín viac objavovať nielen v terminológii vedcov, ale aj na verejnosti. Za vizuálnu gramotnosť vyhlasuje skupinu zrakových kompetencií, ktoré človek rozvíja nielen tým, že vidí, ale aj integrovaním ďalších zmyslových zážitkov. Vizuálna gramotnosť umožňuje jedincovi interpretovať prirodzené alebo umelo vytvorené viditeľné akcie, objekty a symboly, s ktorými sa stretáva. Vďaky využívaniu týchto kompetencií môže človek komunikovať s ostatnými a je tiež schopný pochopiť majstrovské diela vizuálnej komunikácie (Debes, In: Peńa, 2018). Rovnako ako Davis i Debes považujú vizuálnu gramotnosť za kompetenciu, ktorú sa možno naučiť a zlepšovať sa v nej. Za nedostatok tejto teórie sa považuje obmedzenosť na videné, pričom sa gramotnosť nespája s predstavivosťou.
Výskumníci z Association of College & Research Libraries zadefinovali vizuálnu gramotnosť ako súbor schopností dávajúcu jedincovi možnosť nielen vyhľadávať a interpretovať, ale tiež používať, resp.