Občania každého veku by mali byť schopní prispievať svojimi postojmi a názormi k riešeniu problémov ovplyvňujúcich prostredie, v ktorom žijú. Je to prejav demokracie vyskytujúcej sa v spoločnosti na všetkých úrovniach, od parlamentnej až po miestnu komunitu, akou je obec či škola. Reálna občianska participácia mladých ľudí sa rozvíja spolu s uznaním oprávnenosti nárokov a uspokojením ich potrieb a záujmov. Žiaci stredných škôl majú možnosť demokraticky ovplyvňovať dianie v škole a participovať na ňom, prostredníctvom žiackych školských rád existujúcich na gymnáziách a stredných odborných školách.
(dokončenie z predchádzajúceho čísla)
Legislatívne im to umožňuje zákon č. 596/2003 Z. z o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V ustanovení § 25 a 26 Žiacka školská rada umožňuje vyjadrovať sa k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania, spolupodieľať sa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku a zastupovať žiakov vo vzťahu k vedeniu školy. Úspešné napĺňanie poslania žiackej školskej rady sa odráža v spokojnosti žiakov s činnosťou školy a ich samosprávneho orgánu. Žiacka školská rada tak reprezentuje záujmy žiakov a zastupuje ich nielen vo vzťahu k vedeniu školy, ale a navonok.
Názory riaditeľov škôl na činnosť žiackych samosprávnych orgánov
Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, konkrétne § 26, charakterizuje a špecifikuje funkciu a právomoci žiackej školskej rady, ktorá ak je na škole zriadená, reprezentuje žiakov strednej školy a zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy.
Prvá otázka pre riaditeľov SŠ zisťovala, do akej miery súhlasia, resp. nesúhlasia so znením uvedeného zákona. Väčšina oslovených riaditeľov (245; 70,8 %) uviedla, že so znením zákona súhlasia a nemajú žiadne návrhy na jeho zmenu, 65 riaditeľov (18,8 %) na túto otázku neodpovedalo, 34 riaditeľov (9,8 %) vyjadrilo nesúhlas a predložilo určité návrhy na jeho spresnenie a dvaja (0,6%) uviedli možnosť neviem.
Z tých, ktorí vyjadrili nesúhlas s uvedeným zákonom:
- presnejšiu a jasnejšiu formuláciu navrhlo 14,7 % riaditeľov,
- návrh, že každá trieda by mala mať svojho zástupcu v žiackej školskej rade (počet členov by nemal byť ohraničený v zákone) uviedlo 23,5 % riaditeľov,
- potrebu dopracovania koordinátorov žiackych školských rád (znížiť úväzok učenia, pr