Vychádzajúc zo Sokratovho príkazu „spoznaj sám seba“ upozorňujeme na to, prečo je dôležité zamýšľať sa nad vlastnými presvedčeniami. Donedávna sa problematika kritického a morálneho myslenia skúmala oddelene. Časom vedci prišli na to, že čisté kritické myslenie sa začalo používať na racionalizáciu vlastných predsudkov a presvedčení – logika, ktorá devalvovala emócie. Na druhej strane „mať len dobré srdce“ je veľmi náchylné na manipuláciu. Aby sme dosiahli želané kvality v edukačnom procese, nemôžeme vynechať rozvoj intelektuálnej empatie. Pomocou nej sa edukanti učia pozorne počúvať, analyzovať rôzne perspektívy a klásť otázky. Predpokladáme, že zručnosti zdokonaľované v triede si prenesú aj do osobného a profesijného života.

Intelektuálna empatia a kritické myslenie

Intelektuálna empatia zahŕňa východiskový bod na rozhovory o tom, ako môže vzdelávanie podporiť reflexívnejšie a empatickejšie myslenie. Významná súčasná práca, v ktorej sa výraz „intelektuálna empatia“ objavuje, je práca R. W. Paula (2000, s. 163) o intelektuálnych cnostiach (schopnosti, ktoré sú životne dôležité na kognitívny aj morálny vývoj a bez ktorých je intelektuálny rozvoj obmedzený a deformovaný). Intelektuálna empatia zahŕňa schopnosť „imaginatívne sa postaviť na miesto druhých, aby sme im skutočne porozumeli“ (Paul, R. W., 2000, s. 169). Je to rozhodujúci prvok pri zvažovaní rôznych perspektív, pri kritickom čítaní a hodnotení zdrojov, ktoré sa nemusia zhodovať s už existujúcimi názormi, so schopnosťami, ktoré sú životne dôležité na skutočné bádanie a demokratický dialóg.

Intelektuálna empatia si vyžaduje vedomie našej egocentrickej tendencie stotožňovať pravdu s našimi bezprostrednými vnímaniami alebo dlhotrvajúcimi myšlienkami a presvedčením.

Táto črta koreluje so schopn