Legislatívny a metodický článok reaguje na dlhoročný legislatívny zmätok, ktorý panuje v praxi úpravy dochádzky žiakov z rôznych dôvodov počas povinnej školskej dochádzky. Autori si dali záležať, aby tému spracovali aj z hľadiska historického vývoja problematiky v legislatíve, čím chcú poukázať na význam jednotlivých ustanovení a rôznych druhov úprav dochádzky žiakov. Téma je rozdelená do štyroch okruhov od dočasného nevzdelávania sa, cez individuálne vzdelávanie, individuálny vzdelávací program až po individuálny učebný plán. Druhá časť článku kontinuálne nadväzuje na prvú časť a objasňuje ďašie dve oblasti individuálneho vzdelávacieho programu a učebného plánu.
(Dokončenie z predchádzajúceho čísla).
Individuálny vzdelávací program
Individuálny vzdelávací program je základným nástrojom integrácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do bežnej školy. K spontánnej integrácii pristupovali školy od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia; formalizovala ju až novela školského zákona obsiahnutá v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Novela priniesla aj potrebu vypracúvania individuálnych výchovno-vzdelávacích programov.
Zákon č. 245/2008 Z. z., žiaľ, vcelku kvalitné vymedzenie postupov pri školskej integrácii z predchádzajúceho predpisu neprebral. Ustanovenia týkajúce sa integrácie sú v texte rozmiestnené nesystematicky, a preto sú značne neprehľadné. Výchovno-vzdelávacie programy rozdeľuje školský zákon podľa toho, či ide o programy škôl (vtedy sa nazývajú vzdelávacími), alebo školských zariadení (vtedy ide o výchovné programy). Preto ak zabezpečujeme integráciu dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v škole, hovoríme o jeho individuálnom vzdelávacom programe. Zákon spočiatku tento program nijako nedefinoval, určoval iba, kedy ho použiť. Zámerom bola skutočná individualizácia výuky, jej prispôsobenie individuálnym osobitostiam žiaka. Svedčí o tom aj fakt, že sa individuálny vzdelávací program netýkal výlučne žiakov integrovaných v bežných školách; bolo a stále je možné ho aplikovať aj v špeciálnych školách.
Pre žiakov bežných škôl platí (§ 7 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z.): „Ak škola vzdeláva deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvára pre ne podmienky v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu alebo prostredníctvom vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.“
Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje [§ 94 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 245/2008 Z. z.]: „...v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; ak je to potrebné, takéto dieťa alebo žiak je vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so zariadením prevencie a poradenstva; zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť.“
Žiakov v špeciálnych školách/triedach sa týka ustanovenie § 94 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z.: „Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu alebo žiakovi špeciálnej triedy alebo špeciálnej školy znemožňuje, aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu podľa odseku 2 (pozn.: tam sú vymenované vzdelávacie programy pre skupiny žiakov so zdravotným znevýhodnením), dieťa alebo žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.“
Napriek tomu sa v rokoch 2016 až 2017 Štátny pedagogický ústav snažil zaviesť vzdelávacie programy určené pre školy vzdelávajúce deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ako povinné pre všetky deti s príslušnou diagnózou a ministerstvo školstva tieto programy schválilo. Ak boli žiaci so špeciálnymi potrebami integrovaní v bežnej škole, potom mal byť ich „individuálny vzdelávací program“ totožný s niektorým zo vzdelávacích programov škôl pre žiakov so zdravotným znevýhodnením (podľa zoznamu v § 94 ods. 2 školského zákona). V prípade žiakov s intelektovým nadaním sa individuálny vzdelávací program nemal odlišovať od vzdelávacieho programu školy, ktorú navštevujú, a pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (ak neboli zdravotne znevýhodnení) sa individuálny vzdelávací program nemal vytvárať vôbec. Rozpor so zákonom muselo ministerstvo školstva riešiť v r. 2018 a 2019 dodatkami k vzdelávacím programom z dielne ŠPÚ.
Pokiaľ ide o individuálny vzdelávací program, vo vyhláške MŠVVaŠ SR č. 223/2022 Z. z. o základnej škole je iba zmienka o tom, že ak je žiak vzdelávaný podľa takéhoto programu, jeho kópia sa poskytne zákonnému zástupcovi (§ 7 ods. 1). Vo vyhláške o materskej škole, ani vo vyhláške o strednej škole sa o individuálnom vzdelávacom programe nepíše nič. Iba vyhláška MŠ SR č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách mu venuje viac pozornosti. Pri tvorbe a aplikácii individuálneho vzdelávacieho programu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sú vzdelávaní v bežných školách alebo formou „individuálneho vzdelávania“ (homeschoolingu), sa preto musíme riadiť iba tým, čo je napísané v školskom zákone.
Posledná novela včlenila do zákona § 7a zákona č. 245/2008 Z. z., ktorý individuálny vzdelávací program stručne vymedzuje:
(1.) Podľa individuálneho vzdelávacieho programu sa s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia môže vzdelávať
- dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú, aby sa vzdelávali podľa školského vzdelávacieho programu školy, ktorú navštevuje, a ani podľa vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, alebo
- žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie v základnej škole.
(2.) Individuálny vzdelávací program pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie vypracuje pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odborným zamestnancom školy a po konzultácii so zákonným zástupcom.
(3.) Individuálny vzdelávací program obsahuje úpravy jednotlivých častí školského vzdelávacieho programu podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka, najmä úpravu obsahu, metód, foriem alebo spôsobu hodnotenia a spolupráce s odbornými zamestnancami.
Školský zákon nie je príliš konzistentný. Podľa staršieho (stále platného) ustanovenia vypracúva individuálny vzdelávací program škola v spolupráci s poradenským zariadením, podľa nového paragrafu ho vypracúva riaditeľom povedený pedagóg v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom a ďalšími zamestnancami školy. Právo rodiča oboznámiť sa s individuálnym vzdelávacím programom svojho dieťaťa (staršie ustanovenie) je zjavne najlepšie zabezpečené, ak sa program už pri tvorbe s rodičom konzultuje (znenie nového paragrafu). Nová vyhláška potom stanoví, že kópia individuálneho vzdelávacieho programu je zákonnému zástupcovi dieťaťa poskytnutá. V realite musí program vypracovať škola. Poverený je najčastejšie triedny učiteľ, ale na druhom stupni či na strednej škole je potrebná účasť aj ďalších učiteľov, vždy v spolupráci s odborným zamestnancom/zamestnancami školy. Pracovníci poradenského zariadenia, ktorí dieťa vyšetrovali, majú dať k podobe individuálneho vzdelávacieho programu dostatočne jasné odporúčania a majú byť k dispozícii, ak škola potrebuje tvorbu individuálneho vzdelávacieho programu prekonzultovať. V najlepšom záujme dieťaťa sa pedagogickí i odborní zamestnanci musia riadiť predovšetkým vlastným rozumom. Zákon nedáva konkrétny návod, iba rámec, v ktorom sa pohybujú.
Výhodou individuálneho vzdelávacieho programu oproti individuálnemu vzdelávaniu či individuálnemu učebnému plánu je, že o ňom nerozhoduje riaditeľ v správnom konaní (podľa zákona č. 596/2003 Z. z.).
Žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je škola na základe odporúčania poradenského zariadenia povinná takýto program vypracovať a postupovať podľa neho.
Individuálny vzdelávací program nemusí byť obsiahly dokument, je potrebné, aby opísal úpravy jednotlivých častí školského vzdelávacieho programu – musí v ňom byť uvedené, v čom sa od školského programu líši. A líšiť sa môže úpravou ktorejkoľvek časti školského vzdelávacieho programu, napr. aj úpravou učebného plánu (rozvrhu). Pre niektorých žiakov s konkrétnymi poruchami môže byť užitočné zaviesť niektorý z tzv. špecifických vyučovacích predmetov, pre nadaných žiakov predmety, ktoré v školskom vzdelávacom programe nie sú. Úprava obsahu môže zahŕňať redukciu učiva v niektorých predmetoch (vzhľadom na konkrétny typ zdravotného znevýhodnenia), aj jeho rozšírenie (vzhľadom na nadanie dieťaťa). Preto možno časovú dotáciu niektorých predmetov zvýšiť, iných znížiť. Niekedy treba konkrétne predmety nahradiť inými, napr. telesnú výchovu dieťaťa s telesným postihnutím či hudobnú výchovu nepočujúceho dieťaťa, alebo ich z rozvrhu vzhľadom na špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa celkom vypustiť. Nie je pritom treba, aby riaditeľ oslobodzoval žiaka od vyučovania konkrétneho predmetu podľa § 31 ods. 4 školského zákona [a § 5 ods. 3 písm. d), resp. § 5 ods. 4 písm. d) zákona č. 596/2003 Z. z.]. Tento postup sa uplatňuje iba vtedy, keď treba na vymedzený čas oslobodiť od daného predmetu žiaka, ktorý inak postupuje podľa školského vzdelávacieho programu spolu s ostatnými spolužiakmi.
Individuálne upravený učebný plán ako súčasť individuálneho vzdelávacieho programu nemá nič spoločné s tzv. „individuálnym učebným plánom,“ o ktorom bola reč v predchádzajúcej časti článku. V rámci individuálneho vzdelávacieho programu možno pristúpiť aj k tomu, aby žiak niektoré hodiny neabsolvoval v škole. Organizácia dochádzky do školy patrí k formám vzdelávania, a tie podľa zákona možno v individuálnom vzdelávacom programe upraviť. Napríklad pre deti s ADHD či s niektorou poruchou patriacou do autistického spektra môže byť niekoľkohodinový pobyt v škole neprimeranou záťažou, pre ich optimálny vývin však nie je žiaduce, aby do školy nechodili vôbec (aplikácia individuálneho vzdelávania alebo vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu neprichádza do úvahy).
Individuálny vzdelávací program je opatrením umožňujúcim dôslednú individualizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa. Ak o to na základe odporúčania poradenského zariadenia požiada zákonný zástupca dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, nemôže škola (resp. jej riaditeľ) vypracovanie a aplikáciu individuálneho vzdelávacieho programu odmietnuť. Individuálny vzdelávací program vychádza zo školského vzdelávacieho programu a obsahuje jeho modifikácie. Tie sa môžu týkať učebného plánu, obsahu, metód a organizačných foriem vzdelávania (vrátane úpravy dochádzky do školy), spôsobov hodnotenia dieťaťa i potrebnej spolupráce s odbornými zamestnancami. Individuálny vzdelávací program pripravuje škola (triedny učiteľ v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, prípadne ďalšími učiteľmi a odbornými zamestnancami) na základe odporúčaní školského poradenského zariadenia, ktoré je pri jeho príprave povinné poskytnúť súčinnosť, vždy po konzultácii a so súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa.
Oslobodenie od vyučovania niektorého predmetu
Aj žiak, ktorému neboli diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, môže byť oslobodený od vyučovania niektorého predmetu alebo jeho časti. Túto úpravu prebral školský zákon zo starších predpisov (z vyhlášky č. 143/1984 Zb. o základnej škole, zákonom toto oslobodenie až do r. 2008 upravené nebolo). V súčasnosti vyzerá takto (§ 31 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z.): „Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka a odporučenia praktického lekára pre deti a dorast alebo odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie môže riaditeľ základnej školy zo zdravotných dôvodov alebo z iných závažných dôvodov rozhodnúť o oslobodení alebo čiastočnom oslobodení žiaka od vyučovania niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť; v rozhodnutí určí náhradný spôsob vzdelávania žiaka v čase vyučovania tohto predmetu.“
O oslobodení rozhoduje riaditeľ základnej školy podľa § 5 ods. 3 písm. d) a riaditeľ strednej školy podľa § 5 ods. 4 písm. d) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
Hoci je ustanovenie formulované tak, že ho možno využiť pre oslobodenie žiaka od hociktorého predmetu, využíva sa prakticky iba na oslobodenie od telesnej a športovej výchovy, a to v prípade, že ide o dlhodobejší, no nie trvalý zdravotný problém (na základe ktorého by bolo možné dieťa označiť za žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami). Najčastejšie ide o následky úrazu či vážny zdravotný stav s potrebou dlhodobého liečenia (napríklad choroby srdca). Niekedy je azda na mieste aj oslobodenie od časti predmetu: dieťa môže robiť niektoré pohybové cvičenia, iné má zakázané (§ 7 ods. 4 vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 223/2022 Z. z.).
Možno si predstaviť situáciu, keď inak zdravé dieťa s poranením oboch očí bude dočasne oslobodené nielen od vyučovania telocviku, ale aj výtvarnej výchovy. Avšak predstava, že riaditeľ na základe odporúčania poradenského zariadenia oslobodí napríklad dyskalkulika od vyučovania matematiky, patrí do žánru sci-fi. Ak ide o dieťa s poruchami učenia, prípadné úľavy vrátane modifikácie učebného plánu sa riešia prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu.
Možnosť oslobodiť žiada od vyučovania niektorého predmetu alebo jeho časti je určená všetkým deťom, ktoré sa vzdelávajú podľa školského vzdelávacieho programu. Využíva sa predovšetkým na oslobodenie od vyučovania telesnej a športovej výchovy zo zdravotných dôvodov, a to na dobu maximálne jedného školského roku (s možnosťou opakovania v ďalších školských rokoch, ak dôvody oslobodenia nepominuli).
Záver
Školský zákon z roku 2008 bol tvorený prirýchlo a nebol dobre napísaný. Jeho autorom však nemožno uprieť dobrý úmysel zvýšiť autonómiu škôl prostredníctvom tvorby školských vzdelávacích programov, ako aj individuálnych vzdelávacích programov umožňujúcich individualizáciu vzdelávania žiakov v súlade s ich výchovno-vzdelávacími potrebami. Od samého začiatku však mätie, že v zákone sú niektoré ustanovenia prebrané zo staršej legislatívy popri nových (modernejších), ktoré vychádzajú z iných princípov, a vzájomne nie sú zosúladené.
Zákon č. 245/2008 Z. z. bol v priebehu štrnástich rokov tridsaťpäťkrát novelizovaný, čo k 31. 8. 2022 prinieslo štyridsaťtri časových verzií a v rámci poslednej novely nás ešte od septembra 2022 do septembra 2024 tri ďalšie zmeny čakajú. A nemožno vylúčiť ďalšie novelizácie s ďalšími časovými verziami. Treba konštatovať, že v mnohých novelách sa prejavila snaha čiastočnú autonómiu, ktorú školy v r. 2008 získali, čo najviac obmedziť a presadiť etatistický pohľad na riadenie školstva. Aj vďaka takémuto prístupu ku školskej legislatíve je dnes zákon temer nečitateľný a orientovať sa v ňom je skutočne neľahké. Okrem nesúladu „starých“ a „nových“ zákonných opatrení (a tých ešte novších prichádzajúcich s novelizáciami každých niekoľko mesiacov) je problémom aj nevhodne zvolená terminológia. Konkrétnym príkladom sú kontexty použitia prídavného mena „individuálny“.
Zákon pozná individuálny prístup, individuálne vzdelávanie, individuálny učebný plán a individuálny vzdelávací program. V prvom prípade (individuálny prístup) ide iba o deklaráciu – znamená prijatie faktu, že každé dieťa (žiak) je iné a podľa toho k nemu treba pristupovať. Individuálny tu znamená vychádzajúci z individuálnych osobitostí jednotlivých žiakov. Zohľadnenie individuálnych charakteristík dieťaťa vo výchovno-vzdelávacom procese umožňuje predovšetkým využitie individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý je určený pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. „Individuálny“ tu znamená odrážajúci osobitosti konkrétneho dieťaťa, rešpektujúci individuálne rozdiely medzi deťmi. Pre každého žiaka, pre ktorého sa individuálny program vytvára, môže byť zostavený rôzne, aj keď ide o deti s tou istou diagnózou. Individuálny vzdelávací program umožňuje modifikovať obsah, metódy a formy vzdelávania, ako aj spôsoby hodnotenia žiaka.
Iným prípadom je individuálny vzdelávací program pre žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie. „Individuálny“ tu znamená, že sa uplatňuje pri individuálnom (nie skupinovom) vzdelávaní. Modifikovaná je len organizačná forma; obsah je záväzný, rovnaký ako pri vzdelávaní v škole, spôsob hodnotenia je vymedzený zákonom. Iba v prípade, že je individuálne vzdelávanie povolené žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pripravuje sa mu taký individuálny vzdelávací program, aký sme charakterizovali v predchádzajúcom odstavci.
Individuálne vzdelávanie je osobitnou formou plnenia školskej dochádzky, pri ktorej žiak nedochádza do školy. Individuálne tu znamená, že sa neuskutočňuje v školskej triede. Zväčša ide o tzv. domáce vzdelávanie (homeschooling), označuje sa tak ale aj vzdelávanie žiaka umiestneného vo väzbe.
Individuálny učebný plán nemá nič spoločné s učebným plánom, ako ho poznáme zo štátnych, školských či individuálnych vzdelávacích programov. Nejde o stanovenie rozvrhu a časovej dotácie jednotlivých predmetov. Pri individuálnom učebnom pláne ide o umožnenie samostatného štúdia (bez dochádzky, alebo s obmedzenou dochádzkou do školy) a následnými komisionálnymi skúškami. Obsah a rozsah vzdelávania sa oproti školskému vzdelávaciemu programu nemení.
Rozhodovanie o povolení individuálneho vzdelávania, individuálneho učebného plánu, o oslobodení od vyučovania niektorého predmetu vníma zákon ako správne konanie – orgánom štátnej správy je v týchto prípadoch riaditeľ školy. Oproti tomu vypracovanie individuálneho vzdelávacieho programu a jeho aplikácia nie je výkonom štátnej správy, ale realizáciou vzdelávania. Riaditeľ ho schvaľuje; jeho zodpovednosť tu vyplýva z pozície vedúceho pedagogického zamestnanca, nie štátneho orgánu postupujúceho podľa zákona č. 596/2003 Z. z. Povinnosť vypracovať žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe odporúčania poradenského zariadenia individuálny vzdelávací program vyplýva škole zo zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon).
Tab.: Rozdiely medzi troma „individuálnymi“ opatreniami školského zákona
| Individuálne vzdelávanie (§ 24) | Individuálny učebný plán (§ 26) | Individuálny vzdelávací program (§ 7a) | |
| Komu slúži (dôvod povolenia/vypracovania) | Domáce vzdelávanie:
|
|
|
| Modifikácie vzdelávacieho procesu |
|
|
Vychádza sa zo školského vzdelávacieho programu. Podľa potrieb konkrétneho žiaka sa môžu upraviť:
|
| Zákonný proces |
(1) Žiadosť rodiča (v prípade zdravotných dôvodov doložená odporúčaním lekára alebo poradenského zariadenia; v prípade zdravého dieťaťa treba doložiť náležitosti podľa § 24 ods. 5 školského zákona). (2) Rozhodnutie riaditeľa (spolu s rozhodnutím o oslobodení od dochádzky do školy podľa zákona č. 596/2003 Z. z.). |
(1) Žiadosť rodiča (so zdôvodnením). (2) Rozhodnutie riaditeľa (spolu s rozhodnutím o oslobodení od dochádzky do školy podľa zákona č. 596/2003 Z. z.). (3) Dohodnutie podmienok a organizácie s rodičmi, vypracovanie plánu školou, jeho schválenie riaditeľom. |
(1) Odporúčanie poradenského zariadenia. (2) Žiadosť rodiča, jeho informovaný súhlas. (3) Vypracovanie IVP školou po konzultácii s rodičom. (4) Schválenie vedúcim zamestnancom a realizácia pedagogickými, prípadne odbornými zamestnancami školy. |