V ostatných číslach odborného časopisu Didaktika a Manažmentu školy v praxi sme sa zaoberali hĺbkovým vyučovaním, príspevkom zameraným na sociálne a emocionálne učenie nadväzujeme na skutočne inovatívne trendy v edukácii. Nazdávame sa, že pre príspevok s názvom „Sociálne a emocionálne učenie - jeho podstata a prínos pre život“ sú ako úvod mimoriadne vhodné často citované myšlienky svetoznámych autorov C. Rogersa: „Sme vzdelaní, ale zlí“ a E. Fromma: „Rozumom sme v dvadsiatom prvom storočí, ale naše srdce je v dobe kamennej“. Hneď však zdôrazníme, že tieto myšlienky majú, žiaľ, celosvetovú platnosť a nevzťahujú sa k tej alebo onej krajine. Náčrt, prečo tomu tak je, ponúka aj tento príspevok.
Úvahami o tom, že edukácia by mala byť iná, by sme zaplnili aj niekoľko čísiel nášho časopisu. Otázne je, či by vystihli zložitosť problematiky. Za tento stav nie je zodpovedná len edukácia v školách. V edukácii sa ešte stále nedostatočne využívajú rôzne inovatívne metódy a formy práce so žiakmi, aj obsah vzdelávania a jeho koncipovanie sú čoraz náročnejšie, čo súvisí s rapídnym rastom vedecko-technických poznatkov. Jednoduché nie je ani financovanie školstva, záujem o učiteľstvo. Podiel na nedostatkoch majú aj často neujasnené a nesystémové reformy školstva a pod.
Vráťme sa však k podstate príspevku, ktorý načrtávame v úvode. V edukácii sa preferovali a ešte aj preferujú predovšetkým vedomosti. Stále sme svedkami, že dominantné postavenie v edukácii má IQ (inteligenčný kvocient), namiesto EQ (emocionálna inteligencia), resp. menej dbáme na ich vzájomné dopĺňanie či prelínanie v edukácii. Sme presvedčení, že nemusíme osobitne zdôrazňovať, že práve EQ je tou stránkou, ktorá nás môže viesť k tomu, aby sme boli lepší, ako sme v súčasnosti.
Psychologička Šuranová (2018) dokonca hovorí:
„V našej spoločnosti sa vyzdvihuje význam IQ a formálneho vzdelania a všeobecne sa považujú za najdôležitejšie predpoklady toho, aby sa ľuďom v živote darilo. Pravdou však je, že za úspechom a spokojnosťou v živote stojí najmä emocionálna inteligencia (EQ). Ak má človek vysoké IQ, ale v emocionálnej oblasti zlyháva, v súkromí aj v práci mu to spôsobuje značné problémy. Ako príklad môžeme uviesť študenta, ktorý je nadpriemerne inteligentný, ale je veľký trémista a svoje vedomosti preto nedokáže na skúške využiť. Naopak, študent s priemerným IQ a vysokým EQ dokáže lepšie zaobchádzať s trémou, improvizovať a svojím vystupovaním vyvažuje nižšie IQ.“
Sú to mimoriadne vážne slová, ktorým musíme venovať serióznu pozornosť a v zmysle načrtnutého aj pristupovať k zmenám v edukácii.
Realita je taká, že doterajšia edukácia sa zameriava predovšetkým na tzv. tvrdé zručnosti (hard skills) – súbor vedomostí a zručností (v matematike, gramatike, geografii atď.), ktoré žiak získava v edukačnom procese – ktoré sa dajú merať a hodnotiť známkami, percentami. Doposiaľ sme sa menej zaoberali a menej sme doceňovali tzv. mäkké zručnosti (soft skills), napr. úroveň komunikácie žiaka, kreativita, prispôsobenie sa danej situácii, záujem o spoluprácu s inými atď. Tieto zručnosti sú ťažie merateľné, ale pre život nevyhnutné, ba mnohí odborníci zastávajú názor, že pre život sú významnejšie
Máte predplatné? Prihláste sa
Zaregistrujte sa a aktivujte si 10-dňový skúšobný prístup zdarma
Vďaka registrácii môžete využívať aj vybraný obsah:
- čítať platené články na portáli
- vyskúšať funkciu záložky Moja kancelária
- prelistovať si archív časopisov
- pozrieť si termíny v kalendári
- prezerať predpisy
Chcem sa zaregistrovať
Chcete vedieť viac o predplatnom?