Príspevok spracováva vybrané odporúčania ako aplikovať prvky hnutia pozitívnej psychológie do edukačného procesu v škole s cieľom prípravy žiakov na život. Didaktická práca učiteľa v intenciách hnutia pozitívnej psychológie je v reálnej učiteľskej praxi dôležitá viac ako inokedy, či už zvýšeným výskytom nežiaducich foriem správania, neustálym tlakom na výkon žiakov, prítomnosťou prevahy transmisívneho vyučovacieho štýlu a pod. Pozitívny prístup k edukácii predstavuje prepojenie psychológie, pedagogiky, didaktiky, ale aj teórie výchovy.
Pedagogicko-didaktická transformácia práce učiteľa sa pomaly posúva od direktívneho, transmisívneho prístupu k žiakom k aktivizujúcemu, podnecujúcemu a motivujúcemu vyučovaniu. Existencia alternatívnych prístupov k tradičnému edukačnému prístupu sa len pomaly implementuje do prostredia škôl. Mnoho učiteľov vo svojej didaktickej práci aplikuje len vybrané prvky alternatívnych prístupov, nových filozofií, ktoré sa snažia o aktivizujúce vyučovanie a maximálnu aktivitu a zapojenie žiakov do školských procesov.
Jednou z možností ako zatraktívniť a zefektívniť život všetkých aktérov edukačného procesu predstavuje hnutie pozitívnej psychológie. V súčasnej dobe vedci, ktorí sa zaoberajú pozitívnou psychológiou, vedecky študujú:
- rôzne emocionálne, intelektuálne a sociálne oblasti mladého ľudského žitia,
- vplyv na spokojné prežívanie v súlade s túžbou po poznávaní, po láske, po múdrosti, po pravde, po šťastí, po úspechu, po určovaní a dosahovaní osobných životných cieľov.
Na základe uvedených zámerov možno považovať pozitívnu psychológiu za prospešnú predovšetkým pre mladú generáciu, ktorá chce dospieť k emocionálnej spokojnosti v plnohodnotnom živote (Valjentová, 2020).
Pozitívna psychológia pristupuje vedecky k skúmaniu ľudského myslenia, prežívania emócií a správania, zdôrazňuje silné stránky, miesto zamerania na tie slabé a budovanie toho dobrého v živote, miesto naprávanie toho zlého.
Cieľom pozitívnej psychológie je, aby sme dokázali život bežných ľudí pozdvihnúť na vyššiu kvalitu, miesto toho, aby sme tých, čo trpia dostali iba na,,normálnu úroveň“ (Peterson, 2004). Vedecké a odborné hnutia pozitívnej psychológie vzniklo ako reakcia na skutočnosť všeobecného uprednostňovania negatívnych javov života a problémových oblastí psychiky. Seligman (2014) charakterizuje prvotné a nosné ciele pozitívnej psychológie v zmysle porozumieť psychickej spokojnosti človeka v živote, utlmiť preferovanie skúmania negatívnych javov života, vyváženie predmetu výskumov o kladné stránky života, aby život nebol len obyčajné prežívanie, ale kvalitné žitie.
Vo svojich výskumných šetreniach apeloval na diagnostiku a zabezpečenie podporných optimálnych existenčných podmienok pre aktívnu zmysluplnú psychickú pohodu. Východiskom je aplikovanie kladných prvkov do všetkých sfér života spoločnosti ľudí, nielen jednotlivca.
Kladné pocity ako radosť, humor, optimizmus, podpora silných stránok osobnosti, záujem o činnosť ako takú identifikuje úspech a rozvíja ľudskú potencionalitu a rozmanitosť, sebarealizáciu, pozitívne sociálne vzťahy, spoločnosť charakterizovanú lás