Každý deň sa stretávame s rôznymi emóciami, ktoré ovplyvňujú naše rozhodnutia. To, či im dokážeme podľahnúť, alebo ich korigujeme, určuje sila našej intelektuálnej odvahy. Intelektuálna odvaha je cnosť, ktorá sa prejavuje ako vedomie potreby čeliť a spravodlivo riešiť myšlienky, ku ktorým máme silné negatívne emócie a relevantné argumenty s racionálnymi odôvodneniami. Silný spravodlivý mysliteľ neprijíma informácie pasívne, ale ich do hĺbky skúma, sám určuje, čo má preňho zmysel. Pri tejto cnosti evidujeme minimálne dve spoločnosťou tolerované odchýlky: (1) Keď si človek intelektuálnu odvahu zamieňa s egocentrickou sociálnou zvyklosťou kritizovať všetko a všetkých bez relevantných argumentov a bez ohľadu na dôsledky, (2) Keď intelektuálna odvaha je sankciovaná. Intelektuálna odvaha je jednou z cností kritického spravodlivého mysliteľa, ktorá by mala byť podporená v edukácii.
Rozumný človek podľa Aristotela (preklad diela z roku 2021; Aristoteles, 2021, in Kosturková, M., 2022) disponuje cnosťou – zámerne zvoleným stavom, ktorý udržuje stred. Tento stred existuje medzi dvoma krajnosťami, z ktorých jedna je v nadbytku a druhá v nedostatku. Intelektuálna odvaha stojí medzi dvoma neresťami; medzi nedostatkom, ktorý sa vyznačuje napr. zbabelosťou a medzi prebytkom, ktorý sa prejavuje ako unáhlenosť bez reflexie dopadu na vlastné konanie. Odkaz Aristotela znie jasne, a to, že máme dávať prednosť stredu a nikdy nie nadbytku či nedostatku. Stredom je to, čo určuje správny úsudok, pričom je zreteľne zdôraznený pojem spravodlivosť. Intelektuálna odvaha v problematike kritického a morálneho myslenia je veľmi dôležitá vzhľadom na informačnú explóziu a intelektuálny tlak z každej strany. Nemôžeme si dovoliť byť pasívnymi príjemcami informácií, pretože v súčasnej spoločnosti aj najbystrejšie mysle sa môžu veľmi rýchlo stať obeťami manipulácie.
C. R. Rate et al. (2007) odvahu definovali ako:
- úmyselnú aktivitu,
- vykonanú po dôkladnom uvážení,
- zahrňujúcu objektívne a podstatné riziko pre aktéra,
- s primeranou motiváciou dosiahnuť ušľachtilý a dobrý cieľ.
Definícia zahŕňa prosociálne aspekty a štyri nosné piliere: zámer, uvažovanie, osobné riziko, prosociálnu motiváciu. Intelektuálnu odvahu prejavujeme vtedy, keď sme ochotní utrpieť potenciálnu stratu alebo ujmu v záujme nejakého dobra – keď súdime, že sa oplatí podstúpiť určité riziko (Intellectual Virtues Academy, 2022).
Odborníci uvádzajú minimálne šesť druhov odváh:
- Fyzická odvaha – rozvoj fyzickej sily, odolnosti a uvedomelosti (statočnosť s rizikom ublíženia si na zdraví).
- Sociálna odvaha – riziko spoločenských rozpakov alebo vylúčenia, neobľúbenosti alebo odmietnutia.