Príspevok je zameraný na pracovnú spokojnosť a syndróm vyhorenia u akademických pracovníkov. Cieľom je zistiť, aký vplyv má pracovná spokojnosť na mieru syndrómu vyhorenia u akademických pracovníkov. K hlavným výsledkom patrí zistenie, že najmä sociálne prostredie pracoviska, konkrétne spokojnosť s kolektívom a vedením v práci, môže slúžiť ako protektívny faktor voči syndrómu vyhorenia na akademickej pôde. Veríme, že hoci čerpáme z prostredia pohľadov vysokoškolských učiteľov, príspevok bude podnetný aj pre učiteľov základných a stredných škôl. Umožní poznanie postojov vysokoškolských učiteľov, z ktorého napokon zistíme, že problémy učiteľstva z hľadiska opisovanej témy sú približne rovnaké u všetkých učiteľov.
Faktory pracovnej spokojnosti
Pracovná spokojnosť je zložitý a bohato štruktúrovaný jav, ktorý je potrebné akceptovať v dvoch sémantických odlišnostiach (Štikar a kol., 2003):
- spokojnosť v práci, ktorá je obsahovo širším pojmom a zahŕňa komponenty, ktoré sa vzťahujú k osobnosti pracovníka, k bezprostredným (napr. fyzikálnym) a všeobecnejším (vyplývajúcim napríklad z fungovania organizácie) podmienkam,
- spokojnosť s prácou, čo je obsahovo užší pojem a je spojený s výkonom konkrétnej činnosti, s jej psychickými a fyzickým nárokmi, špecifickým pracovným režimom, spoločenským ohodnotením a pod.
K faktorom spokojnosti v práci patrí (Výrost, Slaměník, 1998):
- Vykonávaná práca – vzťah vykonávanej práce a pracovnej spokojnosti je zložitý – jednak tu hrá rolu spoločenské ocenenie a prestíž profesie a jednak konkrétne prostredie, v ktorom sa vykonáva. Nemenej dôležité je subjektívne hodnotenie profesie a miera identifikácie pracovníka s profesiou. Možno konštatovať, že zaujímavá a rozmanitá práca pozitívne ovplyvňuje spokojnosť.
- Podmienky práce – fyzikálne podmienky (osvetlenie, hluk, teplota, vlhkosť vzduchu, prašnosť atď.) ovplyvňujú celkovú pohodu na pracovisku a vytvárajú jeho štandard, pričom ich význam rastie najmä v prípadoch, ak sú nepriaznivé a vytvárajú nepohodu.
- Mzda – finančné ohodnotenie pôsobí ako silný faktor nespokojnosti v prípade, že je vnímaný nepriaznivo. Pre niektorých je dominantnou veličinou a môže byť súčasťou ich osobnej prestíže.
- Pracovný postup – znalosť možnosti kariérneho postupu vo veľkej miere ovplyvňuje pracovnú motiváciu, na pracovnú spokojnosť má však diferencovaný vplyv. Postup na základe pracovných výsledkov je cenený viac, ako postup na základe odpracovaných rokov.
- Pracovná skupina – prostredie pracovnej skupiny je veľmi intenzívne prežívané pre jeho vplyv na svojich členov. Skupina plní viaceré funkcie (poradnú, korekčnú, facilitačnú a pod.), umožňuje jedincovi uspokojenie mnohých spoločenských potrieb a vytvára kvalitu spoločenskej klímy. Všetky tieto prejavy môžu na jednotlivca pôsobiť ústretovo alebo odmietavo. Nespokojnosť