Komplex menejcennosti je podľa A. Adlera komplex prameniaci z vedomia závislosti od druhých ľudí a spojený so snahou tuto závislosť, menejcennosť, prekonať získaním určitej sociálnej pozície, moci, sily, statusu a pod., pričom pri zlyhaní obvykle nastupuje bohatý obraz kompenzačných tendencií s najčastejším sprievodných prvkom spočívajúcim v „úniku do neurózy“.
Súčasná doba je poznamenaná výrazným životným tempom, ktoré prináša mnohé problémy. Jedným z nich je neadekvátne narastajúca úzkosť – anxieta, ktorá je prežívaná oveľa častejšie ako samotný strach. Strach predstavuje konkrétny obsah, pri ktorom jedinec je si vedomý konkrétneho podnetu, ktorý daný strach vyvoláva. Úzkosť takýto viditeľný dôvod obsahu nemá. Ten býva skrytý a navyše je veľmi subjektívny, takže učiteľ či žiak, dôvod celkom konkrétne nepozná.
Medzi strachom a úzkosťou je rozdiel v tom, že strach vymizne, keď sa jedinec presvedčí, že mu nič nehrozí. Pri úzkosti je presviedčanie zbytočné, pretože sa netýka situácie skutočnej, ale takej, ktorú vníma a cíti len sám jedinec. Ak úzkosť dlhší čas neriešime, začne sa prejavovať v celkovom našom správaní a nepochybne aj v našej komunikácii. Tým, že sa úzkosť