Narcizmus, patologická sebaláska, samoľúbosť, sebaobdiv predstavuje stav charakterizovaný nadmerným záujmom o vlastnú osobu. V psychoanalýze Z. Freudom je vysvetľovaný ako kontinuálny stav, pri ktorom ego sa stáva vlastnou túžbou po „vlastnej slasti“; podľa E. Fromma ide o obranné mechanizmy proti strate sebaúcty; v súčasnej psychológii ide o druh psychopatie jedinca, ktorý vníma len seba a svoje záujmy.
Názov narcistickej poruchy pochádza z gréckej mytológie. Narcis, syna riečneho boha a víly bol nesmierne očarujúci, múdry, šikovný, no pohŕdal všetkými ľuďmi okolo seba. Za povšimnutie mu stáli len tí, ktorí mu boli ochotní prejavovať nesmierny obdiv. Jedného dňa zazrel na vodnej hladine svoj vlastný obraz a osudovo sa doň zaľúbil. Nevnímal lásku víly Echo. Kým ona opakovala každé jeho slovo a pohyb, on videl iba svoju dokonalosť. Napokon v opojení prežívania vlastnej nádhery zomrel opustený a sám.
Kým bájnemu Narcisovi sa stačilo pokochať odrazom vlastnej krásy na vodnej hladine, narcisti v súčasnom reálnom živote vnímajú ako zrkadlo svoje okolie. Zúfalo potrebujú, aby ich druhí neprestajne utvrdzovali o vlastnej dokonalosti a bezvýhradne ich obdivovali.
Jedinci trpiaci narcistickou poruchou osobnosti majú zníženú empatiu, ťažko dokážu prejaviť súcit, ak tak teatrálne, nezvažujú a nezamýšľajú sa nad dôsledkami svojho správania na ostatných. Idú za svojím cieľom získať obdiv, potvrdiť svoju výnimočnosť a nadradenosť.
Všetci ostatní sú v ich očiach menej schopní a menejcenní. Jedinec s narcistickou por