Psychické problémy a poruchy nie sú u detí vôbec zriedkavé. Ich duševné zdravie je omnoho zraniteľnejšie ako u dospelých. Rodičia mnohé zvláštne spôsoby správania u detí prehliadajú. Učitelia pri organizovaných formách interakcie ich nemusia postrehnúť. Ak aj postrehnú, musia to veľmi citlivo komunikovať s rodičmi. Téza, že deti z problémov vyrastú, že nepotrebujú psychologickú a psychiatrickú starostlivosť, nie je vždy pravdivá. Približne 15 % populácie do 18 rokov trpí psychickými odchýlkami a poruchami, ktoré významne ovplyvňujú ich spokojnosť, osobnostný vývin a ich funkčnosť v dospelosti.
SOCIOPATIA – asociálna/disociálna porucha osobnosti
V súčasnosti sa profesionálny personál škôl na čele s vedením sa ocitá v situácii, kedy sa strácajú, miznú klasické interakcie. Práca v online režime neposkytuje priestor pre vnímanie niektorých javov, ktoré môžu deťom prinášať traumu a nezvládanie emócií. Deti ostávajú doma, prestáva fungovať sociálno-spoločenská kontrola, ktorá doteraz bola prehľadná v rámci školskej interakcie dieťaťa s učiteľom a spolužiakmi. Deti sa ocitajú v uzavretých rodinách. Nie všetky rodiny sú milujúce, ohľaduplné, ústretové, podporujúce zdravý psychický vývin dieťaťa. Niekde sa môžu u dospelých prejaviť sociopatické črty, ktoré môžu byť potenciálnou traumou pre dieťa. Existujúce linky dôvery sú preplnené traumatickým prežívaním a strachom detí, ktoré sa ocitajú v spleti zvládania rôznych problémov. Anomálie sa môžu objavovať aj v takých rodinách, o ktorých okolie ani v najmenšej miere netuší, že môžu