Skupinové vyučovanie je prínosom najmä v tom, že vedie žiaka k poznávaniu nového, pretvára doterajšie jeho poznatky (konštruuje nové vedomosti). V skupinovom vyučovaní dochádza k sociálnemu sprostredkovaniu, porovnávaniu názorov, diskusii o zistenom a pod. U žiaka môže nastať „poznávací zlom“ – zistil, „objavil“ niečo, čo si predtým neuvedomoval, nepripisoval tomu dôležitosť, vážnosť a pod. Výsledný konštrukt je to, že žiak dospel od prekonceptu k novému poznaniu.
Nemecký pedagóg W. Matte (2002, s. 32 – 37) hovorí, že skupinová práca si vyžaduje zo strany učiteľa pozornosť, a to aj z hľadiska kvality práce.
Ide najmä o nasledovné:
- je dôležité, aby členovia skupiny chceli spolupracovať, mali záujem na dosiahnutí a splnení stanovených cieľov,
- v skupine musí byť komunikácia, pri ktorej dochádza k výmene názorov, prostredie musí byť také, aby v ňom prevládala vzájomná dôvera, akceptovanie názorov a pod.,
- veľkosť skupiny by nemala byť väčšia ako 7 žiakov, pri väčšom počte sa koordinácia práce stáva zložitejšou, ťažšie sa zabezpečuje koordinácia spolupráce,
- činnosti v skupine by mali byť správne rozdelené medzi všetkých členov,
- to isté možno vzťahovať aj na zabezpečenie dynamiky práce v skupine,
- správne rozdelené, primerané úlohy a ich riešenie majú vplyv aj na motiváciu žiakov do činnosti,
- dobre organizované skupinové vyučovanie odstraňuje, resp. významne znižuje stresové situácie žiakov, ktoré sú niekedy pozorovateľné v klasickom vyučovaní.
Tabuľka č. 2:Efektívne a neefektívne pracujúce skupiny (Upravené podľa Mazur – Roik, M., 2019)
|
Skupina |