„Zlé veci nie sú to najhoršie, čo sa nám môže stať. Tá najhoršia vec, ktorá sa nám môže stať, je NIČ.“ (Richard Bach)
Emócie sú úzko spojené s konfliktom a tiež s uspokojovaním našich potrieb. Každý z nás má právo na prežívanie svojich emócií tak, ako ich cíti. Ak niekto začne hodnotiť naše emócie a nie sme to my sami, môže to vyvolať v nás vnútorný konflikt. Začneme pochybovať o sebe a hodnotiť, či sú naše emócie správne. Emócie sú však prirodzené a v našom živote plnia dôležitú ochrannú, motivačnú a informačnú úlohu. Ako teda pracovať s emóciami v konflikte?
Emócie a pocity
Všetko, čo sa odohráva v nás, je reakciou na vonkajšie podnety. Nie je deň bez úsmevu, hnevu, sklamania, radosti, očakávania, znechutenia, vášne, lásky, hanby, smútku, chamtivosti, žiarlivosti, prekvapenia či zvedavosti. Naše emócie nás sprevádzajú každý deň, každú sekundu nášho života. To, čo cítime, sa navonok prejaví emóciou, ktorou vnímame sami na sebe, alebo ju na nás vidia iní. Emócie sú reakciou na osoby, prostredie, situácie, nebezpečenstvo, prekážku, úspech, konflikt. Nedá sa nič necítiť. Môžeme potlačiť pozitívne alebo negatívne emócie, aby naša konečná reakcia nebola prehnaná, avšak úplne vylúčiť ich nemôžeme. Emócie aktivizujú naše správanie, ktoré sa následne môže prejaviť útekom, strnutím, príp. únikom.
Emócie sú psychologické procesy, ktoré sa prejavujú:
- fyziologickými zmenami, napr. zrýchlený tlkot srdca, potenia sa, zmena v dýchaní, vyschnutie v hrdle ...,
- zmenami pozornosti, koncentrácie a vnímania, napr. „nevidí a nepočuje“,
- motorickými prejavmi, napr. gestikulácia, mimika, celkový neverbálny prejav.
Emócie aktivizujú ľudské správanie, čím pripravujú organizmus na dôležité správanie.
Na jednotlivé správanie môže jednotlivec reagovať rôznymi emóciami s rôznou i