Beáta Macejková

Zmena zdravotného stavu dieťaťa je vždy spojená aj so zmenami správania v závislosti od veku dieťaťa. Strach a úzkosť u detí sťažujú komunikáciu potrebnú na zistenie faktov o vzniku a priebehu ochorenia, pričom určité ochorenia sú pre detský vek typické.

Prvým krokom pri akejkoľvek zmene zdravotného stavu dieťaťa je zhodnotenie vitálnych funkcií prvotným vyšetrením. Zistíme alebo vylúčime tak stavy bezprostredného ohrozenia života: masívne krvácanie, bezvedomie, dusenie, zlyhanie obehu.

Anatomická a fyziologická odlišnosť detí od dospelých ovplyvňuje príznaky a priebeh ochorení. Zmena zdravotného stavu dieťaťa je vždy spojená aj so zmenami správania v závislosti od veku dieťaťa. Strach a úzkosť u detí sťažujú komunikáciu potrebnú na zistenie faktov o vzniku a priebehu ochorenia, pričom určité ochorenia sú pre detský vek typické.

Anatomická a fyziologická odlišnosť detí od dospelých ovplyvňuje príznaky a priebeh ochorení. Zmena zdravotného stavu dieťaťa je vždy spojená aj so zmenami správania v závislosti od veku dieťaťa. Strach a úzkosť u detí sťažujú komunikáciu potrebnú na zistenie faktov o vzniku a priebehu ochorenia, pričom určité ochorenia sú pre detský vek typické.

Najčastejším miestom vzniku úrazov detí je domáce prostredie, kde deti trávia najviac času (36 % úrazov), športoviská (23 % úrazov), cestné komunikácie (21 % úrazov), škola a predškolské zariadenia (17 % úrazov). Chlapci majú 2-krát vyššiu úrazovosť ako dievčatá. Úrazovosť výrazne stúpa po desiatom roku života a najvyššiu mieru dosahuje medzi 13. až 15. rokom života, kedy deti vykonávajú aktivity bez dohľadu rodičov. Viac sú úrazmi postihnuté deti z miest, ako deti z vidieka a výskyt úrazov výrazne stúpa počas letných prázdnin (Rovný, I., 2009).