Riaditelia základných škôl podporovali profesijný rozvoj učiteľov systematicky, no jeho vplyv na vyučovanie sa podľa zistení Štátnej školskej inšpekcie prejavoval len čiastočne.
Učitelia sa vo veľkej miere vzdelávali v témach kurikulárnej reformy, inovatívnych metód, inklúzie či digitálnych technológií, približne polovica vyučovacích hodín sa však realizovala bez prístupov podporujúcich aktivitu žiakov a rozvoj kritického myslenia.
Najlepšie výsledky dosiahli žiaci v oblasti komunikačných kompetencií, slabšie výsledky sa ukázali pri poznávacích a občianskych kompetenciách. Na vyučovaní prevažovali úlohy zamerané na zapamätanie a porozumenie, zatiaľ čo tvorivé myslenie a riešenie komplexnejších úloh sa rozvíjali len v obmedzenej miere. Žiaci mali často málo priestoru na samostatné skúmanie problémov, argumentáciu a diskusiu. Občianske kompetencie zostali najslabšie rozvíjanou oblasťou napriek tomu, že vo vzťahoch medzi žiakmi prevládali tolerancia a rešpekt. Digitálne technológie sa využívali len na približne tretine hodín a najmä na zvýšenie názornosti výučby. Menej často sa uplatňovala aj skupinová práca, sebahodnotenie a sebareflexia žiakov.
Štátna školská inšpekcia preto odporúča vytvárať viac priestoru na diskusiu, bádateľské aktivity, formatívne hodnotenie a zmysluplné využívanie digitálnych technológií.
Informácie o úrovni výchovy a vzdelávania v ZŠ na základe zistení z komplexného inšpekčného výkonu 2025/2026 nájdete v správe Stav a úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu, pedagogického riadenia a podmienok výchovy a vzdelávania v základnej škole