Prieskum agentúry SCIO pre KCCKB ukázal, že bezpečnostné návyky Slovákov zaostávajú za technológiami. Takmer 6 z 10 rodičov deti online nijako nechráni, naopak pozitívom je opatrnosť ľudí voči informáciám zo sociálnych sietí.
Slováci majú doma v priemere viac než tri pripojené zariadenia a používanie umelej inteligencie deklaruje vyše polovica respondentov. Základné bezpečnostné návyky však za technológiami zaostávajú. Pre každý účet používa iné heslo len 20,2 % ľudí a viacfaktorové overenie iba 27,5 %. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti (KCCKB) realizovala agentúra SCIO.
Jedno heslo na viacero účtov
Rovnaké heslo aspoň na niektorých účtoch používa 67,8 % opýtaných, na väčšine alebo na všetkých účtoch takmer štvrtina (26,6 %). Prekvapivo najhoršie sú na tom mladí: unikátne heslá má len 16,3 % ľudí vo veku 18 až 29 rokov, kým medzi ľuďmi nad 60 rokov je to 24,5 %. Správcu hesiel používa 27,1 % ľudí a dáta pravidelne zálohuje 29,6 %.
Ľudia o hrozbách počuli, no do každodenných návykov sa to zatiaľ nepretavilo. Jedno uniknuté heslo dnes útočníkovi obvykle otvorí množstvo služieb, ako sú e-mail, sociálne siete aj bankovníctvo.
Umelú inteligenciu používa polovica ľudí, pätina nevie akú
Systémy umelej inteligencie používa 56,5 % respondentov, jazykové modely ako ChatGPT, Claude či Gemini osobne 34,4 %. Medzi ľuďmi do 30 rokov je to takmer 70 %, medzi študentmi takmer 90 %. Každý piaty používateľ (20,2 %) však nevie povedať, aký typ AI vlastne používa. „Nástroje AI sú užitočné, no ľudia im často zverujú citlivé údaje bez toho, aby vedeli, kde končia,“ dodáva Marek Zeman, generálny riaditeľ Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti.
Deti v online priestore bez ochrany
Až 58,7 % rodičov nepoužíva žiadnu formu rodičovskej kontroly. Tí, ktorí ju používajú, najčastejšie obmedzujú čas pri zariadení (69,5 %) a blokujú nevhodný obsah (53,7 %).
Voči sociálnym sieťam sme ostražití
Pozitívnym zistením je opatrnosť pri informáciách zo sociálnych sietí. Aspoň niekedy si ich overuje 82,8 % ľudí, vždy alebo väčšinou 60,1 %. Väčšina je opatrná aj pri obsahu od známych: správy poslané do četu či e-mailom overuje 70,8 % opýtaných. Na podozrivé odkazy v správach podľa vlastných slov neklikne 54,3 % ľudí.
„Za pozitívne možno považovať, že väčšina respondentov deklaruje určitú mieru obozretnosti pri prijímaní informácií zo sociálnych sietí. Pri interpretácii týchto výsledkov však treba pamätať na to, že prieskum zachytáva subjektívne hodnotenie vlastného správania, nie jeho objektívne overenie. Inými slovami, to, že ľudia tvrdia, že si informácie overujú, ešte automaticky neznamená, že ich dokážu aj správne vyhodnotiť,“ vysvetľuje Martin Klus, hlavný analytik SCIO.
Štyri kroky, ktoré zvládne každý
KCCKB odporúča začať štyrmi jednoduchými krokmi:
- Pre každý účet majte iné heslo. Používajte správcu hesiel, ktorý si heslá pamätá za vás.
- Zapnite dvojfaktorové overenie aspoň pri e-maile, bankovníctve a sociálnych sieťach.
- Nechať zapnuté automatické aktualizácie v mobile, počítači aj smart zariadeniach.
- Rodičom odporúčame nastaviť rodičovskú kontrolu priamo v zariadení dieťaťa a hlavne sa s ním o rizikách rozprávať.
O prieskume
Prieskum realizovala agentúra SCIO, s.r.o., člen ESOMAR, metódou online dotazovania (CAWI) od 28. augusta do 3. septembra 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 020 respondentov. Z analýzy boli vyradení ľudia pracujúci v médiách, výskume verejnej mienky a IT; výsledky vychádzajú z odpovedí 857 respondentov.