Prvý výskum zameraný na to, ako sa deti do piatich rokov hrajú s hračkami využívajúcimi umelú inteligenciu, poukázal na otázky súvisiace s ich vplyvom na emocionálny vývin detí.
Tím z Univerzity v Cambridge sledoval interakciu detí s plyšovou hračkou vybavenou hlasovým chatbotom a zistil, že hračka mala problém primerane reagovať na detskú komunikáciu aj emócie. Keď deti prejavili náklonnosť alebo smútok, odpovede často nezachytávali ich emocionálny stav a presmerovali rozhovor iným smerom.
Výskumníci upozorňujú, že malé deti sa učia zvládať emócie najmä prostredníctvom vzťahov a citlivej reakcie dospelých na ich prežívanie. Ak AI hračka nepríjemné emócie prehliada alebo ich rýchlo odvádza k zábave, môže dieťaťu sprostredkovať nevhodné vzorce práce s emóciami. Odborníci preto zdôrazňujú potrebu venovať pozornosť nielen fyzickej, ale aj psychickej bezpečnosti AI hračiek. V súčasnosti totiž neexistujú štandardy, ktoré by hodnotili, ako takéto produkty reagujú na detský smútok, hnev či iné emócie.
Preto je pri využívaní AI hračiek dôležitá obozretnosť. Sociálne a emocionálne zručnosti sa formujú predovšetkým v medziľudských vzťahoch.