Záškoláctvo! Problém, ktorý vytvára vrásky na čelách učiteľom, ako aj rodičom. Pocítil niekto z Vás aspoň raz túžbu vyhnúť sa škole? Rozdiel je však v tom, že u niekoho to bolo jednorázové vybočenie, kým iní záškoláctvu prepadli a narobili nielen sebe veľa problémov.
Záškoláctvo je jedným z najaktuálnejších problémov prevažne každej základnej a strednej školy na Slovensku, preto treba klásť na riešenie tejto problematiky značný dôraz. Záškoláctvo je akousi asociálnou poruchou u detí, ktorej príčinnú súvislosť treba hľadať v problémoch školstva, rodiny a v žiakoch samotných. Záškoláctvo je jedným z negatívnych javov výchovno-vzdelávacieho procesu, s ktorým sa musia učitelia v súčasnej dobe vo svojej praxi čoraz viac popasovať. Ide o neospravedlnenú neprítomnosť, teda úmyselnú absenciu na vyučovaní bez vedomia rodičov, resp. zákonných zástupcov. Možno povedať, že je akýmsi prejavom odporu žiaka ku škole, pričom ho možno zaradiť medzi neagresívne formy porúch správania sa, rovnako ako vzdorovitosť, túlanie sa, toxikomániu a podobne. Poruchy správania, ani príčiny vzniku porúch správania nie sú jednoznačné a neexistuje jednoznačný záver, z ktorého by vyplývalo, ktorá skutočnosť vyvoláva špecifické poruchy správania. Záškoláctvo sa môže prejavovať ako jednorázová, ojedinelá akcia, alebo sa môže opakovať častejšie a vytvára sériu dlhodobej neprítomnosti žiaka v škole.
Ak žiak prepadne záškoláctvu a včas sa nepodarí zabezpečiť kroky, smerujúce k náprave, počiatočné vynechávanie školskej dochádzky môže neskôr prerásť k páchaniu trestnej činnosti.
Záškoláctvo možno rozčleniť na:
- Pravé záškoláctvo – ide o prípady, kedy žiak do školy nechodí, pričom rodičia o žiakovej absencii nevedia. Sú to predovšetkým žiaci, ktorí ráno odchádzajú z domu s tým, že idú do školy, pričom keď rodičia odídu do práce, vrátia sa domov. Sú to však aj žiaci, ktorí síce ráno odídu s tým, že idú do školy, nikdy tam však nedorazia, pretože zostanú s kamarátmi vonku, prípadne aj u nich doma. Patria sem aj žiaci, ktorí to majú ešte jednoduchšie, pretože sa nemusia tváriť, že odišli do školy a zostávajú doma, pretože ich rodičia odišli do roboty skôr, ako by mali oni odísť do školy.
- Záškoláctvo s klamaním rodiča/ov – je špecifické v tom, že dieťa dokáže svojich rodičov presvedčiť o tom, že nemôže ísť do školy, presvedčí ich napríklad o chorobe, ktorou však v skutočnosti netrpí, pričom rodičia sú oklamaní. Patria sem aj prípady, kedy rodičia tušia a možno aj vedia, že dieťa chorobu len predstiera, avšak sú príliš slabí mu oponovať, prípadne sa nad dieťaťom uľútostia, a preto s ním potichu súhlasia.
- Záškoláctvo s vedomím rodiča/ov – už z uvedeného názvu vyplýva, že ide o prípady, kedy dieťa nenavštevuje školu so súhlasom rodiča. Z praxe ide väčšinou o sociálne slabšie rodiny, kedy rodičia nechávajú deti s ich vedomím doma, pretože im deti pomáhajú v domácnosti, ako aj rodiny, kde rodičom absolútne nezáleží na tom, či ich deti dosiahnu aspoň určitý stupeň vzdelania. Ich argumentácia je asi taká, že ani oni nechodili do školy , tak z akého dôvodu by ju mali navštevovať ich deti. Najčastejším prípadom, kedy rodičia neposielajú deti do školy, je skutočnosť, resp. výhovorka, že nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby mu uhradili cestovné, ošatenie do školy, resp. stravu.
Poruchy správania, ani príčiny vzniku ich vniku nie sú jednoznačné a neexistuje jednoznačný záver, z ktorého by vyplývalo, ktorá skutočnosť vyvoláva špecifické poruchy správania, ktoré vedú k záškoláctvu.
Praxou a skúmaním týchto príčin možno dospieť k záveru, že záškoláctvo sa môže prejavovať predovšetkým v negatívnom vzťahu ku škole.
Škola je miestom všestranného rozvoja človeka a inštitúciou, ktorá sa vo výraznej miere podieľa na výchove a socializácii žiakov. Je pracovným prostredím, v ktorom žiak trávi podstatnú časť dňa a preto sa domnievam, že prvoradou prioritou je, aby bola v školskom prostredí vytvorená atmosféra bez strachu a napätia. Nezastupiteľné miesto má v tomto prípade aj triedny učiteľ, ktorý sa skutočne v niektorých školách na Slovensku musí dennodenne pasovať okrem výchovných ťažkostí a nedisciplinovanosti žiakov, aj s problematikou záškoláctva.
Nezanedbateľnou je skutočnosť, že dieťa vstupom do školy získava novú sociálnu rolu, a to rolu žiaka, s ktorou úzko súvisia povinnosti žiaka, a teda aj povinnosť zúčastňovať sa na vyučovaní.
Dieťa sa musí postupne s touto rolou zžiť, stáva sa pre ňu samozrejmosťou, pričom zároveň sa oboznamuje s princípmi vo sfére morálky, hodnôt a povinností.
Dôvodov pre vytvorenie si negatívneho vzťahu ku škole môže byť niekoľko, pričom medzi najčastejšie patrí:
- Zvýhodňovanie ostatných žiakov, tzv. nálepkovanie, keď pedagóg používa na hodnotenie žiakov, resp. na správanie sa ku žiakom, dvojaký meter.
- Neúspech žiaka v škole, ktorý sa prejavuje predovšetkým takým spôsobom, že žiak nedosahuje také školské výsledy, ako by si predstavoval. Ide predovšetkým o slabo prospievajúcich žiakov a žiakov neprospievajúcich. Riziko sa zvyšuje, ak sú za svoje výsledky a školské výkony karhaní, potrestaní, niekedy dokonca aj zosmiešňovaní.
- Porovnávanie s rovesníkmi, ku ktorému dochádza často zo strany rodičov a učiteľov. Nemožno sice tvrdiť, že by sústredenie sa na konfrontáciu s rovesníkmi nebolo určitým spôsobom nápomocné, avšak nemalo by sa stať šablonou na posudzovanie správania sa žiaka.
- Šikanovanie – ďalší faktor ovplyvňujúci vzťah žiaka ku škole. Žiaci, ktorí sú v školskom prostredí šikovaní sa obávajú nielen času stráveného v škole, ale aj cesty do školy, resp. zo školy a preto sa domnievajú, že ich jediným útočiskom je únik zo školy.
Záškoláctvo sa môže prejavovať aj v nesprávnym vplyve rodinného prostredia.
Rodina je od svojho vzniku základnou sociálnou jednotkou spoločnosti, ktorej základom je manželský zväzok ako prostriedok legitimizácie sexuálneho vzťahu partnerov a starostlivosti o deti. Rodinné vzťahy v nej majú p
