29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon)

(1) Základné školy, učilištia a stredné školy sú súčasťou česko-slovenskej výchovno-vzdelávacej sústavy; v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene a majú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak.

(2) Vo veciach výchovy a vzdelávania sú priamo riadené Ministerstvom školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej republiky v Slovenskej republike (ďalej len "ministerstvo školstva").

(1) Sústavu základných a stredných škôl tvorí základná škola, základná škola s materskou školou, učilište, stredné odborné učilište, gymnázium, stredná odborná škola a špeciálne školy.

(2) Školy uvedené v odseku 1 okrem základných škôl, základných škôl s materskou školou, špeciálnych základných škôl, praktických škôl, odborných učilíšť, učilíšť a gymnázií sa môžu na návrh zriaďovateľa spájať splynutím do združenej strednej školy. Združená stredná škola sa zriaďuje podľa siete škôl a školských zariadení.

(3) Ministerstvo školstva ustanoví vyhláškou typy a názvy jednotlivých druhov škôl uvedených v odseku 1.

(1) Výchova a vzdelávanie sa uskutočňujú v štátnom jazyku. ¹⁾ Občanom českej, maďarskej, nemeckej, poľskej a ukrajinskej (rusínskej) národnosti sa v rozsahu primeranom záujmom ich národného rozvoja zabezpečuje právo na vzdelávanie v ich jazyku.

(2) Žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, to jest žiakom s mentálnym, sluchovým, zrakovým alebo telesným postihnutím, žiakom zdravotne oslabeným a chorým, žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou, žiakom s autizmom, žiakom s vývinovými poruchami učenia alebo správania, žiakom s ťažkým mentálnym postihnutím umiestneným v domovoch sociálnych služieb, žiakom s poruchami psychického alebo sociálneho vývinu a žiakom intelektovo nadaným sa poskytuje vzdelanie zodpovedajúce ich individuálnym schopnostiam špeciálnymi formami a metódami zodpovedajúcimi ich postihnutiu alebo intelektovému nadaniu.

(3) Nepočujúcim a nevidomým sa zabezpečuje právo na vzdelanie v ich jazyku s použitím posunkovej reči ^1a) alebo Braillovho písma.

(1) Výchova a vzdelávanie od 5. ročníka základnej školy a na stredných školách sa môže uskutočňovať aj v cudzom jazyku na základe súhlasu ministerstva školstva.

(2) V školách alebo v triedach, v ktorých sa vyučovanie uskutočňuje v cudzom jazyku, musí byť jeho súčasťou vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra.

(3) Cudzím jazykom sa na účely tohto zákona rozumie jazyk iného štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela kultúrnu dohodu, na základe ktorej zriadila triedu alebo školu, kde druhým vyučovacím jazykom je jazyk tohto štátu.

(1) Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách; ^1b) v iných ako štátnych školách sa môže poskytnúť vzdelávanie za úhradu.

(2) Bezplatne sa zapožičiavajú školské učebnice a učebné texty na povinné vyučovacie predmety žiakom základných škôl a stredných škôl (§ 5, 7, 17a, 28 a § 57b).

(3) Spôsob používania školských učebníc a učebných textov uvedených v odseku 2 ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Školy a strediská praktického vyučovania, ktorých zriaďovateľom je orgán štátnej správy v školstve, ^1c) môžu vykonávať aj podnikateľskú činnosť. ^1d) Táto činnosť nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania.

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a žiakom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom. ^1da) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača alebo žiaka. Uchádzač alebo žiak nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, žiaka, učiteľa alebo iného zamestnanca školy podľa § 2 alebo § 33a sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

(3) Uchádzač alebo žiak, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde. ^1da)

(4) Základná škola alebo stredná škola nesmie uchádzača alebo žiaka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.

(1) Základná škola poskytuje základné vzdelanie; zabezpečuje rozumovú výchovu v zmysle vedeckého poznania a v súlade so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie a poskytuje mravnú, estetickú, pracovnú, zdravotnú, telesnú výchovu a ekologickú výchovu žiakov; umožňuje aj náboženskú výchovu a športovú prípravu. V základnej škole môže pôsobiť aj asistent učiteľa.

(2) Základná škola pripravuje žiakov pre ďalšie štúdium a prax.

(1) Základná škola má spravidla deväť ročníkov s možnosťou zriadenia nultého ročníka. Od piateho ročníka sa spravidla diferencuje podľa záujmov a schopností žiakov.

(2) Nultým ročníkom základnej školy je forma výchovy a vzdelávania detí ako integrálna súčasť základnej školy. Vyučovanie v nultom ročníku sa môže organizovať s celodenným výchovným pôsobením s akceleračnými programami a cvičeniami na rozvoj poznávacích a mimopoznávacích funkcií s čiastočným plnením učebných osnov prvého ročníka základnej školy. Nultý ročník je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosahujú školskú zrelosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne a jazykové prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia učiva 1. ročníka základnej školy za jeden školský rok.

(3) V miestach, kde nie sú podmienky na zriadenie všetkých deviatich ročníkov základnej školy, môže sa zriadiť základná škola, ktorá nemá všetky ročníky. Žiaci, ktorí skončia posledný ročník takej školy, pokračujú v plnení povinnej školskej dochádzky na základnej škole so všetkými ročníkmi.

(1) V špeciálnych školách sa zabezpečuje vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorým ich postihnutie alebo intelektové nadanie nedovoľuje vzdelávať sa v ostatných školách podľa tohto zákona. Vykonáva sa špeciálnymi formami a metódami s možnosťou využitia kompenzačných pomôcok s cieľom začleniť žiakov do pracovného procesu a života spoločnosti.

(2) Špeciálne školy sú špeciálne základné školy, špeciálne stredné školy, praktická škola a odborné učilištia.

(3) V špeciálnych základných školách môže pôsobiť aj asistent učiteľa.

(4) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva, ustanoví osobitosti organizácie a dĺžku vzdelávania v špeciálnych školách, zaraďovanie, preraďovanie a prijímanie žiakov do špeciálnych škôl, podrobnosti o ukončovaní vzdelávania v špeciálnych školách, vydávaní záverečných vysvedčení v jednotlivých typoch špeciálnych škôl, spôsob finančného a hmotného zabezpečenia žiakov špeciálnych škôl, starostlivosť o zdravie a dozor nad žiakmi v špeciálnych školách a sústavu učebných odborov v odborných učilištiach.

(1) Špeciálne základné školy poskytujú žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, okrem žiakov s mentálnym postihnutím, výchovu a vzdelávanie podľa § 5 a 6 spôsobom primeraným ich postihnutiu alebo intelektovému nadaniu; zriaďujú sa spravidla ako školy pre jeden druh postihnutia alebo nadania. Dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie, v ktorom sa neuvádza vnútorná diferenciácia špeciálnej základnej školy.

(2) V špeciálnych základných školách sa vzdelávanie uskutočňuje diferencovane podľa stupňa postihnutia alebo intelektového nadania žiaka.

(3) Pre žiakov s mentálnym postihnutím a žiakov s viacerými chybami v kombinácii s mentálnym postihnutím sa zriaďujú špeciálne základné školy; obsah vzdelávania v týchto školách je prispôsobený stupňu postihnutia žiakov a na základe týchto stupňov je špeciálna základná škola vnútorne diferencovaná.

(4) V špeciálnej základnej škole pre žiakov s mentálnym postihnutím sa vzdelávajú žiaci s takými rozumovými nedostatkami, pre ktoré sa nemôžu úspešne vzdelávať v základnej škole a ani v iných špeciálnych základných školách, a žiaci, ktorí sú schopní osvojiť si aspoň niektoré prvky vzdelania. Dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie, v ktorom sa uvádza vnútorná diferenciácia špeciálnej základnej školy.

(5) Špeciálne základné školy majú deväť ročníkov. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva, ustanoví, ktoré špeciálne základné školy majú desať alebo jedenásť ročníkov.

(1) Špeciálne stredné školy poskytujú žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sa nemôžu vzdelávať v školách podľa § 15 až 19, výchovu a vzdelávanie podľa § 7 a 8 spôsobom primeraným ich postihnutiu alebo intelektovému nadaniu. Vnútorne sa diferencujú podľa druhu postihnutia alebo intelektového nadania žiakov, na ktoré sú zamerané. V špeciálnych stredných školách a odborných učilištiach sa vykonáva aj ďalšie vzdelávanie postihnutých.

(2) Špeciálne stredné školy sa členia na tieto druhy; stredné odborné učilištia, gymnáziá a stredné odborné školy.

(3) zrušený od 1.9.2000

(4) zrušený od 1.9.2000.

(1) Praktická škola poskytuje vzdelávanie a prípravu na jednoduché pracovné činnosti žiakom s mentálnym postihnutím, ktorí skončili základnú špeciálnu školu a neboli prijatí do odborného učilišťa alebo špeciálneho učilišťa, prípadne nezvládli jeho vzdelávací obsah.

(2) Praktická škola pripravuje žiakov na život v rodine, na sebaobsluhu a praktické práce v domácnosti a zacvičuje ich na vykonávanie práce tak, aby mohli vykonávať jednoduché pracovné činnosti pod dohľadom.

(3) Príprava v praktickej škole trvá jeden rok, dva alebo tri roky. Dokladom o skončení vzdelávania v nej je záverečné vysvedčenie.

(1) Odborné učilište poskytuje odbornú prípravu v učebných odboroch s upravenými učebnými plánmi.

(2) Odborné učilište pripravuje na výkon povolaní zodpovedajúcich príslušnému učebnému odboru. Príprava trvá jeden až tri roky. Príprava na odbornom učilišti sa ukončuje úspešným vykonaním záverečnej skúšky.

(3) Odborné učilište môže tiež poskytovať prípravu na výkon jednoduchých činností žiakov, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.

(4) Do odborného učilišťa sa prijímajú žiaci s mentálnym postihnutím, ktorí skončili 9. ročník v školách podľa tohto zákona alebo povinnú školskú dochádzku.

(5) Odborné učilište sa zriaďuje podľa § 10 a vzťahujú sa naň ustanovenia § 9 ods. 3 a 4, § 11, § 11a, 12, 14, § 20 ods. 2, § 22 až 24 a § 25 ods. 1, 2, 4, 5 a 6.

(1) Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na individuálny prístup vo výchove a vzdelávaní rešpektujúci jeho schopnosti a zdravotný stav, na vyučovanie pedagógom s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou, ^4f) na výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a zdravom prostredí, na úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému a duševnému násiliu.

(2) Výkonom práv integrovaného žiaka nemôžu byť obmedzené práva ostatných účastníkov výchovno-vzdelávacieho procesu.

(3) Zákonný zástupca integrovaného žiaka pravidelne konzultuje problematiku vzdelávania integrovaného žiaka s triednym učiteľom, so školským špeciálnym pedagógom, ^4e) prípadne so zariadením špeciálnopedagogického poradenstva. ^4c)

(4) Riaditeľ základnej školy alebo strednej školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom ^4e) alebo zariadením špeciálnopedagogického poradenstva ^4c) oboznámi príslušných zamestnancov školy s dôsledkami a možným vplyvom diagnózy integrovaného žiaka na výchovno-vzdelávací proces, s individuálnym výchovno-vzdelávacím programom, upozorní na potrebu kompenzačných a iných pomôcok, ktoré bude žiak v škole používať, a zabezpečí ich dostupnosť a vhodné priestory na ich uskladnenie.

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na špeciálne školy ustanovenia tohto zákona o základnej škole a strednej škole.

(2) Vzdelanie získané v špeciálnych školách okrem vzdelania získaného v špeciálnych školách pre žiakov s mentálnym postihnutím je rovnocenné so vzdelaním získaným v základných školách a stredných školách.

(1) Základná umelecká škola poskytuje odborné umelecké vzdelanie v jednotlivých umeleckých odboroch a pripravuje na štúdium v učebných a v študijných odboroch na stredných školách umeleckého zamerania a na konzervatóriu; pripravuje aj odborne na štúdium na vysokých školách s umeleckým a umeleckopedagogickým zameraním. Základná umelecká škola neposkytuje vzdelanie podľa § 5 ods. 1 a nezabezpečuje povinnú školskú dochádzku podľa § 34.

(2) Na základných umeleckých školách sa môžu zriaďovať hudobné, výtvarné, tanečné a literárno-dramatické odbory alebo niektoré z nich. Iné ako uvedené umelecké odbory môže škola zriadiť po súhlase ministerstva školstva. Jednotlivé umelecké odbory možno členiť na oddelenia.

(3) Základná umelecká škola organizuje štúdium prevažne pre žiakov základnej školy; môže organizovať aj štúdium pre deti predškolského veku, žiakov a študentov stredných a vysokých škôl a dospelých. Prípravné štúdium je určené spravidla pre deti predškolského veku na intenzívne diagnostikovanie umeleckých schopností dieťaťa a jeho následné zaradenie do príslušného umeleckého odboru. Základné štúdium je určené pre žiakov, ktorí preukázali požadovanú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov umožňujúcu ich ďalší úspešný rozvoj v príslušnom umeleckom odbore. Štúdium pre dospelých je určené pre občanov, ktorí si chcú doplniť a rozšíriť svoje umelecké vzdelanie.

(4) Štúdium hlavného predmetu sa organizuje formou individuálneho vyučovania alebo formou skupinového vyučovania. Za skupinové vyučovanie sa považuje vyučovanie, na ktorom sa zúčastňujú minimálne dvaja žiaci.

(6) Výšku príspevkov na príslušný školský rok podľa odseku 5 písm. a) až c) ustanoví riaditeľ školy. Finančné prostriedky získané z príspevkov sú príjmom školy na účely zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu. Príspevok sa platí vopred, spravidla do 10. dňa v mesiaci, možno ho však zaplatiť na dlhšie časové obdobie. Ak sa žiak bez vážnych dôvodov nezúčastňuje na vyučovaní, zaplatený príspevok sa nevracia. Príspevok sa vráti, ak sa v škole nevyučovalo dlhšie ako štyri týždne alebo ak sa žiak nemohol z vážnych dôvodov zúčastniť na vyučovaní dlhšie ako štyri týždne.

(7) Riaditeľ školy môže na základe písomnej žiadosti žiaka alebo jeho zákonného zástupcu a po predložení rozhodnutia o dávke sociálnej pomoci podľa osobitného predpisu ^4ab) odpustiť príspevok.

(8) V súkromných základných umeleckých školách a v cirkevných základných umeleckých školách sa vzdelávanie môže poskytovať za úhradu.

(9) Podrobnosti o zriaďovaní a zrušovaní základných umeleckých škôl, organizácii štúdia, prijímaní a zaraďovaní uchádzačov do štúdia, priebehu a ukončovaní štúdia, o hodnotení a klasifikácii, komisionálnych skúškach, pedagogickej dokumentácii a súťažiach ustanoví ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

(1) Povinná školská dochádzka sa začína spravidla začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku. Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, orgán štátnej správy v školstve rozhodne o jeho zaradení do nultého ročníka základnej školy alebo o odklade začiatku povinnej školskej dochádzky ^4a) o jeden školský rok na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo po odporúčaní praktického lekára pre deti a dorast, poradenského zariadenia ^4b) alebo na návrh riaditeľa predškolského zariadenia, ak ho dieťa navštevuje, a to vždy so súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa.

(2) Pokiaľ sa u žiaka prvého ročníka základnej školy v priebehu prvého polroka školského roka prejaví nedostatočná telesná alebo duševná vyspelosť na školskú dochádzku, môže orgán štátnej správy v školstve na základe návrhu riaditeľa školy a po prerokovaní so zákonnými zástupcami dodatočne odložiť plnenie povinnej školskej dochádzky na nasledujúci rok.

(3) Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najdlhšie do konca školského roku, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 61a ods. 1). Absolvovanie nultého ročníka v základnej škole sa považuje ako prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky.

(4) U detí vzdelávateľných v špeciálnej základnej škole sa začiatok povinnej školskej dochádzky riadi posúdením školskej zrelosti a skončenie povinnej školskej dochádzky splnením podmienok povinného vzdelávania. Podmienky sa posudzovanie školskej zrelosti dieťaťa ustanoví ministerstvo školstva vyhláškou.

(2) Deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom azylantov a žiadateľov o udelenie azylu sa poskytuje výchova a vzdelávanie v základných školách a v stredných školách za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky.

(3) Pre zaradenie detí cudzincov do výchovno-vzdelávacieho procesu v základných školách a v stredných školách na odstránenie jazykových bariér sa organizujú základné a rozširujúce jazykové kurzy štátneho jazyka.

(4) Deti žiadateľov o udelenie azylu a deti azylantov zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy po zistení úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania štátneho jazyka najneskôr do troch mesiacov od podania žiadosti o udelenie azylu.

(5) Pre deti žiadateľov o udelenie azylu v azylových zariadeniach, ktorých školská dochádzka podľa zákonov Slovenskej republiky je povinná, kurzy základov slovenského jazyka odborne a finančne zabezpečuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(6) Vzdelávanie pedagogických zamestnancov detí a mládeže podľa odseku 1 odborne, organizačne, metodicky a finančne zabezpečuje ministerstvo školstva.

Zákonný zástupca dieťaťa, pestún alebo občan, prípadne ústav, ktorému bolo dieťa na základe súdneho rozhodnutia zverené do výchovy, je povinný prihlásiť školopovinné dieťa na zápis do školy a dbať o to, aby dochádzalo do školy pravidelne a včas; je tiež povinný vyjadriť sa k prihláške žiaka na strednú školu. Ak prihlási žiaka na dochádzku do školskej družiny alebo do školského klubu, je povinný dbať o to, aby aj tam dochádzal žiak pravidelne a včas.

(1) Žiakovi, ktorý pre svoj zdravotný stav nemôže dochádzať do školy, zabezpečí orgán štátnej správy v školstve takú formu vzdelávania, ktorá mu umožní dosiahnuť rovnaké vzdelanie ako pri školskej dochádzke.

(2) Žiakovi, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávanie, sa toto vzdelávanie neposkytuje až do pominutia dôvodov. Na tento účel sa vždy vyžaduje stanovisko odborného lekára pre deti a dorast.

(1) Školský rok sa začína 1. septembrom bežného roka a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka; člení sa na obdobie školského vyučovania a obdobie školských prázdnin.

(2) Ministerstvo školstva ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o organizácii školského roka.

(1) V školách sa vyučuje podľa učebných plánov a učebných osnov, ktoré vydáva ministerstvo školstva.

(2) Učebné plány a učebné osnovy všeobecnovzdelávacích predmetov pre stredné zdravotnícke školy vydáva ministerstvo školstva po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky; učebné plány a učebné osnovy odborných predmetov pre tieto školy vydáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky po dohode s ministerstvom školstva. Učebné plány a učebné osnovy pre ostatné stredné školy vydáva ministerstvo školstva po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi; učebné plány a učebné osnovy odborných predmetov pre stredné odborné školy a stredné odborné učilištia vydáva ministerstvo školstva po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.

Ústredný orgán štátnej správy v oblasti svojej pôsobnosti podľa potreby a v nadväznosti na koncepciu výchovy a vzdelávania vypracúva a predkladá ministerstvu školstva odvetvovú koncepciu prípravy mládeže na povolania, návrhy na obsah odborného vzdelávania v učebných plánoch a v učebných osnovách odborných predmetov a návrhy na zmeny v sústave študijných odborov a učebných odborov stredných odborných učilíšť a stredných odborných škôl.

(1) Pri výchove a vzdelávaní sa okrem učebníc a učebných textov uvedených v zozname učebníc vydanom ministerstvom školstva môžu používať aj iné učebnice a učebné texty.

(2) Učebnice a učebné texty všeobecnovzdelávacích predmetov pre stredné zdravotnícke školy sa vydávajú podľa zoznamu ministerstva školstva po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky; učebnice a učebné texty odborných predmetov pre tieto školy sa vydávajú podľa zoznamu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

(1) Pedagogickými zamestnancami sú učitelia včítane riaditeľov a zástupcov riaditeľov predškolských zariadení, základných škôl, základných škôl s materskou školou, základných umeleckých škôl, stredných škôl, združených stredných škôl, špeciálnych škôl, učilíšť, zariadení pre záujmové vzdelávanie, škôl v prírode, asistenti učiteľa v školách a v predškolských zariadeniach, vychovávatelia škôl, školských zariadení včítane riaditeľov a zástupcov riaditeľov školských zariadení, v ktorých sa uskutočňuje výchovno-vzdelávací proces, vychovávatelia zariadení sociálnych služieb, v ktorých sa uskutočňuje výchovno-vzdelávací proces, inštruktori telesnej výchovy, majstri a hlavní majstri odbornej výchovy, vedúci odlúčených pracovísk stredných odborných učilíšť, učilíšť, odborných učilíšť, praktických škôl, vedúci stredísk praktického vyučovania, tréneri športových škôl a športových tried, korepetítori základných umeleckých škôl, konzervatórií, zamestnanci zabezpečujúci vzdelávanie v zariadeniach pre ďalšie vzdelávanie pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení a zahraniční lektori škôl a školských zariadení.

(2) Pedagogickí zamestnanci vyučujú a vychovávajú deti a mládež alebo dospelých na základných školách, na stredných školách alebo na školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť alebo vykonávajú obdobnú činnosť podľa osobitných predpisov.

(1) Opätovne možno dohodnúť pracovný pomer okrem prípadov stanovených osobitným predpisom ⁷⁾ na určitú dobu aj s pedagogickým zamestnancom, poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý spĺňa podmienky odbornej a pedagogickej spôsobilosti stanovenej osobitným predpisom, ^5b) alebo so zamestnancom, ktorý má uzatvorený pracovný pomer na kratší týždenný pracovný čas. ⁸⁾

(2) Týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov pozostáva z času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú vyučovaciu činnosť a výchovnú činnosť, a z času, počas ktorého vykonávajú pedagogickí zamestnanci ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou. Rozsah vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

(1) Asistent učiteľa je pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva výchovno-vzdelávací proces v školách a v predškolských zariadeniach a podieľa sa na utváraní podmienok nevyhnutných na prekonávanie najmä jazykových, zdravotných a sociálnych bariér dieťaťa pri zabezpečovaní výchovno-vzdelávacieho procesu.

(2) Asistent učiteľa spĺňa požiadavku odbornej spôsobilosti a pedagogickej spôsobilosti, ak získal úplné stredné vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium.

(3) Asistent učiteľa musí splniť požiadavky podľa odseku 2 najneskôr do 31. decembra 2010.

(1) Pedagogickým zamestnancom môže byť ten, kto má odbornú a pedagogickú spôsobilosť, je občiansky bezúhonný a morálne vyspelý.

(2) Pedagogický zamestnanci vychovávajú žiakov v zmysle vedeckého poznania a v súlade so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie; sú povinní sa na svoju prácu svedomite pripravovať a ďalej sa vzdelávať.

(3) Ministerstvo školstva ustanovuje po dohode s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov.

(4) Ministerstvo školstva ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu, obsah, rozsah a formy ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov.

(1) Do výchovného a vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach môžu vstupovať školskí inšpektori Štátnej školskej inšpekcie. ^8a)

(2) Školským inšpektorom môže byť ten, kto spĺňa kvalifikačné požiadavky vysokoškolského vzdelania pre príslušný druh, typ a stupeň školy alebo školského zariadenia, má osem rokov nepretržitej pedagogickej praxe na príslušnom druhu, type a stupni školy alebo v školskom zariadení, absolvoval I. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu ^5b) a pôsobil minimálne tri roky v riadiacej funkcii v školstve alebo v pracovnom zaradení metodika alebo v pracovnom zaradení školského inšpektora, alebo absolvoval II. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu. ^5b)

(3) Školský inšpektor musí byť spôsobilý používať slovenský jazyk v úradnom styku, ^8b) ovládať jazyk príslušnej národnostnej menšiny v súvislosti s náplňou pracovnej činnosti, mať osobnostné predpoklady a morálne predpoklady (§ 51 ods. 1) a predpoklady odbornej inšpekčnej práce.

(4) Obsadzovanie funkcie školského inšpektora, ďalšie vzdelávanie a hodnotenie práce sa uskutočňujú podľa osobitného predpisu. ^8c)

Uznávanie odbornej a pedagogickej spôsobilosti občanov členských štátov Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska

Odborná a pedagogická spôsobilosť občanov členských štátov Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu, Švajčiarska sa uznáva podľa osobitného predpisu. ^8d)

(1) Vojenskými strednými školami sú vojenské gymnáziá, vojenské stredné odborné školy a vojenské stredné odborné učilištia; ustanovenia tohto zákona sa na tieto školy vzťahujú s výnimkou ustanovení § 5, 6, § 10 až 12, § 13 ods. 3, § 14, § 19 ods. 2, 3 a 5 písm. b), § 24, § 28 až 33, § 34 ods. 1 a 4, § 35, 37, § 42 ods. 1, § 46, 52, § 54 až 57, § 60 až 63, § 64 ods. 1, 4, 5, 6 a 7, § 65 až 67.

(2) Vojenské stredné školy riadi Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Pri zabezpečovaní povinnej školskej dochádzky a vo všeobecno-pedagogických veciach postupuje po dohode s ministerstvom školstva.

(3) Pôsobnosť vo veciach stredných škôl, ktorú má ministerstvo školstva alebo iné štátne orgány, vykonáva voči vojenským stredným školám Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

(4) Služobné pomery žiakov a učiteľov vojenských stredných škôl, ktorí sú vojakmi v činnej službe, sa spravujú osobitnými predpismi. ⁹⁾

(1) Stredné školy Policajného zboru a vojsk ministerstva vnútra sú školami podľa tohto zákona; jeho ustanovenia sa na ne vzťahujú s výnimkou ustanovení § 5, 6, § 9 až 14, § 16 ods. 2, § 17, § 19 ods. 2, 3 a 5 písm. b), § 24, § 28 až 33, § 34 ods. 1 a 4, § 35 až 37, § 41, § 42 ods. 1, § 44 ods. 2, § 45 ods. 2, § 46, § 52, 53, § 55 až 57, § 58 písm. b), § 60 až 69; ustanovenia § 25, 38, § 45 ods. 1 a § 51 sa na ne vzťahujú primerane.

(2) Stredné školy Policajného zboru riadi vo svojej pôsobnosti Ministerstvo vnútra Slovenskej Republiky; stredné školy vojsk ministerstva vnútra riadi Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Vo veciach všeobecne pedagogických postupuje toto ministerstvo po dohode s ministerstvom školstva.

(3) Pôsobnosť, ktorú podľa tohto zákona má ministerstvo školstva alebo iné štátne orgány, vykonáva vo veciach stredných škôl Policajného zboru vo svojej pôsobnosti Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky; vo veciach stredných škôl vojsk ministerstva vnútra vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(1) Stredné školy požiarnej ochrany sú školami podľa tohto zákona; jeho ustanovenia sa na ne vzťahujú s výnimkou ustanovení § 5, 6, 10, 11, § 12 ods. 2, 3, 4 a 5, § 13 ods. 3, § 14, 15, § 16 ods. 2, § 17, § 19 ods. 2, 3 a 5 písm. b), § 24, § 25 ods. 2 a 3, § 28 až 37, § 38 ods. 1, § 42 ods. 1, § 45 ods. 2, § 46, 52 až 54, § 56, 58, § 58 písm. b), § 60 až 63, § 64 ods. 1, 3, 4, 5, 6 a 7, § 65 až 69; ustanovenie § 51 sa na ne vzťahujú primerane.

(2) Stredné školy požiarnej ochrany v Slovenskej republike riadi Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky; vo všeobecno-pedagogických veciach postupuje toto ministerstvo po dohode s ministerstvom školstva.

(3) Pôsobnosť, ktorú má ministerstvo školstva alebo iné štátne orgány, vykonáva vo veciach stredných škôl požiarnej ochrany Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v Slovenskej republike.

(1) Stredné školy Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky sú školami podľa tohto zákona; jeho ustanovenia sa na ne vzťahujú s výnimkou ustanovení § 5, 6, § 9 až 14, § 16 ods. 2, § 17, § 19 ods. 2, 3 a 5 písm. b), § 24, 28 až 37, § 41, § 42 ods. 1, § 44 ods. 2, § 45 ods. 2, § 46, § 52 až 55, § 57, § 58 písm. b), § 60 až 69; ustanovenia § 25, 38, § 45 ods. 1 a § 51 sa na ne vzťahujú primerane.

(2) Stredné školy Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky riadi Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky; vo všeobecno-pedagogických veciach postupuje toto ministerstvo po dohode s ministerstvom školstva.

(3) Pôsobnosť vo veciach stredných škôl, ktorú má ministerstvo školstva alebo iné štátne orgány, vykonáva voči stredným školám Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

(4) Služobné pomery žiakov a učiteľov škôl Zborov nápravnej výchovy, ktorí sú v služobnom pomere príslušníkov Zborov nápravnej výchovy, sa spravujú osobitnými predpismi. ¹¹⁾

Na stredné odborné učilištia a osobitné odborné učilištia, v ktorých sa pripravujú na povolanie občania vo výkone trestu odňatia slobody, sa vzťahujú ustanovenia § 1 až 4, § 7 až 9, § 20, 22, § 25 ods. 1, § 32 ods. 2, 3 a 4, § 39, 40, § 48 až 51, § 56 ods. 2 a 3, § 58 písm. a) a § 59; ustanovenia § 10 až 13, § 21, § 25 ods. 2 a 3, § 28 a 30 sa na ne vzťahujú primerane.

(1) Na základných školách, na základných umeleckých školách, učilištiach, stredných školách a špeciálnych školách nie je povolená činnosť politických strán a politických hnutí.

(2) V základných školách, v základných umeleckých školách, učilištiach, stredných školách, špeciálnych školách a v školských zariadeniach v rámci výchovnovzdelávacej činnosti a mimo výchovno-vzdelávacej činnosti nie je povolená činnosť, ktorá smeruje alebo priamo nabáda k rasovej a etnickej nenávisti, národnostnej a náboženskej neznášanlivosti, a nie je povolené ani ovplyvňovanie sexuálnej orientácie, ktorá je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a s tradičnými hodnotami európskej kultúry, a podnecovanie ku xenofóbii.

Stupne vzdelania získané podľa doterajších predpisov zostávajú nedotknuté.

Pre občanov, ktorí nezískali základné vzdelanie, môže základná škola alebo stredná škola organizovať kurzy pre získanie základného vzdelania.

(1) Žiaci, ktorí v školskom roku 1989/1990 úspešne ukončili ôsmy ročník základnej školy a neboli prijatí na štúdium na strednej škole, do ktorej sa prihlásili, alebo si nevybrali žiadnu strednú školu, ktorú im orgán štátnej správy v školstve ponúkol v rámci voľných miest na stredných školách, pokračujú v plnení povinnej školskej dochádzky v deviatom ročníku základnej školy.

(2) Žiaci, ktorí začínajúc školským rokom 1990/1991 úspešne ukončia ôsmy ročník základnej školy a neprihlásia sa alebo nebudú prijatí do vybraných študijných alebo učebných odborov stredných škôl, pokračujú v plnení povinnej školskej dochádzky v deviatom ročníku základnej školy. Zoznam vybraných učebných a študijných odborov stredných škôl vydá po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi ministerstvo školstva.

(1) Povinná školská dochádzka žiakov, ktorí do skončenia školského roku 1997/1998 dovŕšia 15 rokov veku, sa týmto školským rokom skončí.

(2) Žiaci, ktorí úspešne skončia ôsmy ročník základnej školy v školskom roku 1997/1998 a budú prijatí do prvých ročníkov stredných škôl, splnia povinnú školskú dochádzku skončením druhého ročníka strednej školy.

(3) Žiaci, ktorí v školskom roku 1998/1999 úspešne skončia deviaty ročník základnej školy, budú pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky v prvom ročníku strednej školy.

(1) Deviate ročníky základných škôl, špeciálnych základných škôl a osobitných škôl zavedené týmto zákonom sa zriaďujú postupne podľa potreby od 1. septembra 1990.

(2) Postavenie stredných odborných učilíšť, osobitných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania zriadených podľa doterajších predpisov sa upravuje podľa § 10 a 10a, § 11a postupne, najneskôr do 30. júna 1991.

(4) Základná škola môže sa spojiť do jednej právnickej osoby s predškolským zariadením zriadeným jedným zriaďovateľom. Súčasťou tejto základnej školy je aj materská škola, ktorá sa naďalej vedie v sieti škôl a školských zariadení ako materská škola základnej školy. Na túto základnú školu prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov odo dňa spojenia.

(5) Škola, ktorá nespĺňa požiadavky podľa odseku 3 písm. a) alebo písm. b), môže sa po dohode zriaďovateľov ¹²⁾ zlúčiť so školou rovnakého druhu, ktorá tieto požiadavky spĺňa, a vytvoriť jednu právnickú osobu. Na novovzniknutú školu, ktorá vznikla zlúčením, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov odo dňa jej vzniku.

(6) Zriaďovateľ v procese uvedenom v odsekoch 4 a 5 poverí dočasným riadením riaditeľa školy, ktorý vykonáva túto funkciu, do skončenia výberového konania na funkciu riaditeľa školy.

(7) Riaditeľ základnej školy spojenej s materskou školou vymenuje zástupcu riaditeľa školy pre materskú školu, ktorý spĺňa požiadavky odbornej a pedagogickej spôsobilosti ustanovenej osobitným predpisom ¹³⁾ a pre ktorého platí požiadavka miery vyučovacej povinnosti určenej osobitným predpisom. ¹⁶⁾

(8) Na základe súhlasu zriaďovateľa alebo zriaďovateľov sa školy a školské zariadenia, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona majú spoločného riaditeľa, môžu sa spájať do jednej právnickej osoby. Zriaďovateľom spojenej školy je zriaďovateľ, na ktorom sa ostatní zriaďovatelia dohodnú. Spojenú školu riadi jeden riaditeľ. Spojená škola sa vnútorne člení na organizačné zložky, ktorými sú školy alebo školské zariadenia do tejto školy spojené. Na dokladoch o získanom vzdelaní sa uvádza len príslušný druh a typ školy alebo školského zariadenia. Spojená škola sa vedie v sieti so všetkými školami a školskými zariadeniami, ktoré boli do spojenej školy zlúčené. Pracovnoprávne vzťahy a iné právne vzťahy škôl a školských zariadení prechádzajú na spojenú školu dňom spojenia.

Základné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť s deviatimi ročníkmi zriadené podľa doterajších predpisov sú špeciálnymi základnými školami podľa tohto zákona (§ 29)

Spoločensky prospešná práca škôl sa podľa § 23 organizuje od 1. januára 1991.

(2) Označenie "osobitné odborné učilište" sa vo všetkých ustanoveniach nahrádza označením "odborné učilište".

(1) Športové triedy v základných školách a triedy s vrcholovou športovou prípravou v stredných odborných učilištiach, ktoré vznikli do 30. júna 2001, sú športové triedy podľa tohto zákona (§ 41b).

(2) Športové gymnáziá s osemročným štúdiom, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov, a nespĺňajú podmienku § 7 ods. 4, sú športovými školami do 31. augusta 2002.

(3) Majetok štátu v správe ústredného orgánu štátnej správy, ktorý užívajú strediská praktického vyučovania bez právnej subjektivity zriadené ústredným orgánom štátnej správy, prechádza k 1. júlu 2001 do správy príslušného krajského úradu.

(4) Od 1. júla 2001 práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, majetkovoprávnych vzťahov a iných vzťahov, týkajúce sa stredísk praktického vyučovania bez právnej subjektivity, ku ktorým vykonávali zriaďovateľskú funkciu ústredné orgány štátnej správy, prechádzajú na ten krajský úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádzajú a na ktorý prešla zriaďovateľská funkcia k týmto strediskám praktického vyučovania.

(5) K 1. júlu 2001 ústredné orgány štátnej správy, ktoré boli zriaďovateľmi stredných odborných učilíšť, učilíšť a stredísk praktického vyučovania podľa doterajších právnych predpisov, presunú kapitálové transfery na obstaranie a technické zhodnotenie investičného majetku stredných odborných učilíšť, učilíšť a stredísk praktického vyučovania na príslušný krajský úrad.

(6) Od 1. júla 2001 prechádzajú práva a povinnosti z ústredných orgánov štátnej správy, ktoré vyplývajú zo zmlúv uzavretých medzi ústrednými orgánmi štátnej správy a fyzickými osobami alebo inými právnickými osobami o užívaní majetku štátu slúžiaceho na potreby stredného odborného učilišťa, učilišťa alebo strediska praktického vyučovania, na príslušný krajský úrad.

(1) Pri praktickom vyučovaní žiakov stredných škôl a osobitných odborných učilíšť (§ 22) sa spravuje škola aj organizácia príslušnými učebnými plánmi a učebnými osnovami.

(2) Na právne pomery žiakov pri praktickom vyučovaní sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce, ktoré upravujú pracovný čas a čas odpočinku, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, starostlivosť o zamestnancov a pracovné podmienky žien a mladistvých (§ 83 a 84, § 87 až 89, § 90 ods. 1, § 92 ods. 1 a 2, § 93 a 94, § 99, § 132 až 140, § 148, § 150 ods. 2 a 3, § 163, § 165 až 168 Zákonníka práce).

(3) Za vytvorenie podmienok pre praktické vyučovanie žiakov stredných škôl a osobitných odborných učilíšť zodpovedajú školy, školské zariadenia a organizácie, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva.

Kde sa v pracovnoprávnych predpisoch upravuje odmieňanie a hmotné zabezpečenie žiakov a učňov pripravujúcich sa na robotnícke povolania v učebných alebo štúdijných odboroch, rozumejú sa tým aj žiaci pripravujúci sa na robotnícke povolania na stredných odborných učilištiach a osobitných odborných učilištiach; kde sa v právnych predpisoch upravuje financovanie učňovských zariadení, rozumejú sa týmito zariadeniami aj stredné odborné učilištia a osobitné odborné učilištia.