224/2022 Z.z.
VYHLÁŠKA
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
z 15. júna 2022
o strednej škole
Zmena: 221/2024 Z.z.
Zmena: 221/2024 Z.z.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo školstva") podľa § 48 ods. 1, § 62 ods. 14, § 82, § 93 a § 149 ods.
10 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon") ustanovuje:
§ 1
Delenie, spájanie a označovanie tried
(1) V strednej škole sa na povinný vyučovací predmet a voliteľný vyučovací
predmet trieda delí v súlade s rámcovým učebným plánom príslušného štátneho vzdelávacieho
programu.
(2) V konzervatóriu sa v súlade s rámcovým učebným plánom školské vyučovanie
organizuje aj individuálne.
(3) Na vyučovací predmet náboženská výchova alebo vyučovací predmet etická
výchova možno spájať žiakov rôznych tried toho istého ročníka. Ak počet žiakov v
jednej skupine klesne pod 12, možno do skupiny spájať aj žiakov z rôznych ročníkov.
(4) V jednej triede strednej školy možno spájať žiakov rovnakého ročníka, ktorí
študujú v príbuzných odboroch vzdelávania.
(5) Triedy jednotlivých ročníkov sa priebežne označujú rímskymi číslicami alebo
arabskými číslicami. Triedy jednotlivých ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím
programom sa môžu označovať latinskými názvami. Ak je v strednej škole viac tried
rovnakého ročníka, rozlišujú sa doplnkovým identifikátorom, ktorým je veľké písmeno
alebo veľké písmená. Jednotlivé ročníky sa v triednom výkaze, katalógovom liste,
triednej knihe, na vysvedčení, výučnom liste a absolventskom diplome označujú slovom.
§ 2
Organizácia školského vyučovania
(1) Školské vyučovanie sa začína najskôr o 7.00 hodine a končí sa najneskôr
o 20.00 hodine.
(2) Školské vyučovanie odborného výcviku, odbornej praxe alebo umeleckej praxe
plnoletých žiakov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania sa začína najskôr o 6.00
hodine a končí sa najneskôr o 22.00 hodine.
(3) Školské vyučovanie odborného výcviku alebo odbornej praxe žiaka, ktorý
sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, sa začína najskôr o 6.00 hodine a končí
sa najneskôr o 22.00 hodine.
(4) Poradie a dĺžka prestávok sa určujú po prerokovaní pedagogickou radou v
organizačnom poriadku strednej školy. Najskôr po druhej vyučovacej hodine nasleduje
prestávka v trvaní najmenej 15 minút.
(5) Prestávky žiakov, ktorí vykonávajú odborný výcvik alebo odbornú prax na
pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, sú rovnaké
ako prestávky zamestnancov na príslušnom pracovisku.
(6) Školské vyučovanie odborného výcviku, odbornej praxe alebo umeleckej
praxe žiaka
a) prvého ročníka v jednom vyučovacom dni trvá najviac šesť vyučovacích
hodín; ak ide o žiaka prvého ročníka nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy,
trvá najviac sedem vyučovacích hodín; ak ide o žiaka prvého ročníka, ktorý sa pripravuje
v systéme duálneho vzdelávania, trvá najviac šesť vyučovacích hodín,
b) druhého ročníka až piateho ročníka v jednom vyučovacom dni trvá najviac sedem
vyučovacích hodín; ak ide o žiaka druhého ročníka alebo tretieho ročníka nadväzujúcej
formy odborného vzdelávania a prípravy, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,
trvá najviac osem vyučovacích hodín.
(7) Do dĺžky jedného vyučovacieho dňa sa započítava aj dĺžka prestávok, ak
ide o odbornú prax na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania
alebo o odborný výcvik.
(8) Školské vyučovanie v priebehu 24 hodín trvá najviac 8 hodín, ak ide o neplnoletého
žiaka, alebo najviac 12 hodín, ak ide o plnoletého žiaka alebo o účastníka výchovy
a vzdelávania; to neplatí, ak ide o športovú prípravu a umeleckú prípravu.
§ 3
Oslobodenie žiaka od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo
ich častiach
(1) Žiaka možno oslobodiť od vzdelávania sa v povinnom vyučovacom predmete
alebo jeho časti, najmä od telesných úkonov spojených s vyučovaním niektorého vyučovacieho
predmetu na základe vyjadrenia lekára s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných
pracovných činností. Ak nejde o vyučovací predmet, prostredníctvom ktorého sa žiak
pripravuje na povolanie, skupinu povolaní alebo na odbornú činnosť, namiesto vyjadrenia
lekára s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností možno
predložiť odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie.
(2) Žiaka nemožno oslobodiť od vzdelávania sa v povinnom vyučovacom predmete
alebo jeho časti na celý školský rok alebo na jeho prevažnú časť, ak ide o povinný
vyučovací predmet určený riaditeľom strednej školy (ďalej len "riaditeľ"), ktorý
je podstatný pre prípravu na povolanie žiaka.
§ 4
Hodnotenie
(1) Informácia o tom, ktoré vyučovacie predmety sa v súlade so školským vzdelávacím
programom hodnotia, oznamuje žiakom do piatich pracovných dní od začiatku obdobia
školského vyučovania triedny učiteľ.
(2) O podstatnom zhoršení prospechu alebo správania neplnoletého žiaka alebo
o podstatnom zvýšení počtu vynechaných vyučovacích hodín v mesiaci informuje rodičov
žiaka, inú fyzickú osobu ako rodiča, ktorá má žiaka zvereného do osobnej starostlivosti
alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, alebo zástupcu zariadenia,
v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie
alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody (ďalej len
"zákonný zástupca") štvrťročne písomne triedny učiteľ.
§ 5
Iné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu
(1) Kurz na ochranu života a zdravia sa organizuje v treťom ročníku štúdia;
ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom je dĺžka štúdia dva roky, organizuje sa v druhom
ročníku štúdia. Kurz na ochranu života a zdravia sa koná v rozsahu troch vyučovacích
dní, každý vyučovací deň najmenej šesť vyučovacích hodín.
(2) Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12 zákona
okrem kurzu na ochranu života a zdravia, stredná škola zabezpečuje na
a) výlet alebo
exkurziu
1. mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického
zamestnanca na najviac 25 žiakov,
2. mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického
zamestnanca na najviac 20 žiakov,
b) kurz pohybových aktivít v prírode, ktorým je
1. plavecký výcvik, snoubordingový
výcvik alebo cyklistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov,
2.
lyžiarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 15 žiakov,
3. korčuliarsky
výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 12 žiakov,
4. výcvik splavovania, jednu
kvalifikovanú osobu na najviac 16 žiakov,
5. lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu
na najviac 4 žiakov,
6. turistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 20
žiakov,
7. iný výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov so zohľadnením
poveternostných podmienok, dĺžky a náročnosti výcviku a výstroja a vybavenia žiakov,
c) kurz pohybových aktivít v prírode s účasťou žiakov so zdravotným znevýhodnením,
ktorým je
1. plavecký výcvik, cyklistický výcvik, korčuliarsky výcvik, výcvik splavovania,
turistický výcvik alebo iný výcvik neuvedený v druhom bode alebo v treťom bode, jednu
kvalifikovanú osobu na najviac 5 takých žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka
nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka
s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka
s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu
na každého takého žiaka,
2. lyžiarsky výcvik alebo snoubordingový výcvik, jednu kvalifikovanú
osobu na najviac 8 žiakov; ak ide o žiaka slabozrakého alebo žiaka s telesným postihnutím,
jednu kvalifikovanú osobu na najviac 6 takých žiakov, alebo ak ide o žiaka nevidiaceho,
žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia,
žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú
osobu na každého takého žiaka,
3. lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac
2 žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku,
žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým
stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou
poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka,
d) ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom
1. mimo sídla strednej
školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac
25 žiakov,
2. mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na
najviac 20 žiakov.
(3) Kvalifikovanou osobou na účel kurzu pohybových aktivít v prírode podľa
odseku 2 písm. b) alebo písm. c) okrem lezeckého výcviku je
a) pedagogický zamestnanec,
ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu telesná a športová výchova,
b) pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorý absolvoval špecializačné
vzdelávanie v oblasti príslušného športu alebo inovačné vzdelávanie v oblasti príslušného
športu,
c) školský špecialista vo výchove a vzdelávaní, ktorý vykonáva činnosti v oblasti
rozvoja športových zručností žiakov a získavania základov konkrétneho druhu športu
v súlade so školským vzdelávacím programom, alebo
d) fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou na výkon odbornej činnosti tréner alebo
odbornej činnosti inštruktor športu v oblasti príslušného športu.
(4) Kvalifikovanou osobou na účel lezeckého výcviku je fyzická osoba s odbornou
spôsobilosťou na výkon odbornej činnosti tréner alebo odbornej činnosti inštruktor
športu v oblasti príslušného športu.
(5) Na kurz pohybových aktivít v prírode sa zabezpečuje vždy najmenej jeden
pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje dozor. Týmto pedagogickým zamestnancom
môže byť aj kvalifikovaná osoba podľa odseku 3 alebo odseku 4.
(6) Odsek 2 sa nevzťahuje na stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
a špeciálne triedy stredných škôl.
(7) Pri príslušnej súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12
zákona, ktorá si vyžaduje zvýšený dozor, môže riaditeľ zabezpečiť ďalšieho zamestnanca
strednej školy.
(8) Pre žiaka, ktorý sa súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods.
12 zákona nezúčastní, riaditeľ zabezpečí náhradné školské vyučovanie.
(9) Pred uskutočnením súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa odseku 1
alebo odseku 2 sa o jeho organizačnom zabezpečení vyhotoví písomný záznam, ktorý
obsahuje poučenie zúčastnených osôb o bezpečnosti a ochrane zdravia, podpis pedagogického
zamestnanca povereného riaditeľom a podpisy všetkých plnoletých zúčastnených osôb.
§ 6
Externá forma štúdia
(1) V gymnáziu a strednej odbornej škole sa výchova a vzdelávanie organizujú
externou formou štúdia v dĺžke štúdia
a) rovnakej ako dĺžka dennej formy štúdia príslušného
odboru vzdelávania pre žiakov s nižším stredným vzdelaním,
b) určenej štátnym vzdelávacím programom pre žiakov s úplným stredným všeobecným
vzdelaním, úplným stredným odborným vzdelaním alebo stredným odborným vzdelaním.
(2) V strednej športovej škole, škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu
sa výchova a vzdelávanie neorganizujú externou formou štúdia.
(3) Ak sa výchova a vzdelávanie v strednej odbornej škole organizuje externou
formou štúdia, praktické vyučovanie sa organizuje ako večerné alebo diaľkové.
(4) Ak sa denná forma štúdia kombinuje s externou formou štúdia, denná forma
štúdia trvá v jednom školskom roku jeden mesiac až päť mesiacov.
§ 7
Organizácia štúdia v konzervatóriu
(1) V hudobnom a dramatickom konzervatóriu možno poskytovať výchovu a vzdelávanie
aj žiakovi podľa § 103 ods. 9 písm. h) zákona na základe písomnej žiadosti a súhlasu
zákonného zástupcu neplnoletého žiaka, plnoletého žiaka alebo účastníka výchovy a
vzdelávania.
(2) V hudobnom a dramatickom konzervatóriu možno poskytovať výchovu a vzdelávanie
vo všetkých vyučovacích predmetoch alebo vo vybraných vyučovacích predmetoch.
(3) V hudobnom a dramatickom konzervatóriu sa možno vzdelávať aj v dvoch odboroch
vzdelávania alebo v dvoch zameraniach jedného odboru vzdelávania. V jednom ročníku
konzervatória sa možno vzdelávať len v jednom odbore vzdelávania alebo v jednom zameraní
odboru vzdelávania. Výchova a vzdelávanie v druhom odbore vzdelávania alebo v druhom
zameraní rovnakého odboru vzdelávania sa organizujú podľa individuálneho učebného
plánu.
(4) V konzervatóriu sa organizujú ako súčasť výchovy a vzdelávania divadelné,
muzikálové, operné, operetné, tanečné a baletné predstavenia, súťaže a umelecké projekty.
(5) V hudobnom a dramatickom konzervatóriu možno absolvovať počas jedného školského
roka podľa § 103 ods. 9 písm. e) zákona dva po sebe nasledujúce ročníky najviac jedenkrát
v priebehu šesťročného vzdelávacieho programu.
§ 8
Rozdielová skúška v konzervatóriu
Rozdielovou skúškou v konzervatóriu sa overuje stupeň rozvoja umeleckých schopností
a odborná teoretická pripravenosť. Rozdielovou skúškou v konzervatóriu sa zisťuje
stupeň rozvoja umeleckých schopností a odbornej teoretickej pripravenosti po prerušení
štúdia, pri prestupe z inej strednej školy alebo pri zmene študijného odboru. V tanečnom
konzervatóriu sa rozdielová skúška z odbornej teoretickej pripravenosti nevykonáva.
§ 9
Zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie
špeciálnych schopností, zručností alebo nadania
Zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie
špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, je uvedený v prílohe č. 1.
§ 10
Maturitná skúška
(1) Maturitnú skúšku možno vykonať len z predmetov uvedených v I. časti prílohy
č. 2.
(2) Maturitnú skúšku možno dobrovoľne vykonať aj z ďalších predmetov uvedených
v I. časti prílohy č. 2, ak sú súčasťou príslušného vzdelávacieho programu v odbore
vzdelávania, v ktorom sa žiak vzdelával.
(3) Ak žiakovi so zdravotným znevýhodnením neumožňuje jeho zdravotné znevýhodnenie
vykonať maturitnú skúšku bez úprav, maturitná skúška sa vykonáva podľa upravených
podmienok podľa § 16.
(4) Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej
skúšky sa vykonávajú podľa II. časti prílohy č. 2.
(5) Ústna forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonáva podľa III. časti
prílohy č. 2 a pre jednotlivé predmety podľa katalógu cieľových požiadaviek.
(6) Teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktická časť odbornej
zložky maturitnej skúšky sa vykonávajú podľa IV. časti prílohy č. 2.
§ 11
Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky
(1) Externú časť maturitnej skúšky majú predmety
a) slovenský jazyk a literatúra,
b) matematika,
c) cudzí jazyk,
d) druhý vyučovací jazyk,
e) slovenský jazyk a slovenská literatúra,
f) maďarský jazyk a literatúra a
g) ukrajinský jazyk a literatúra.
(2) Písomnú formu internej časti maturitnej skúšky majú predmety
a) slovenský
jazyk a literatúra,
b) cudzí jazyk,
c) druhý vyučovací jazyk,
d) slovenský jazyk a slovenská literatúra,
e) maďarský jazyk a literatúra a
f) ukrajinský jazyk a literatúra.
(3) Ak ide o žiaka s vývinovými poruchami učenia alebo o žiaka so sluchovým
postihnutím, z predmetu cudzí jazyk sa nevyžaduje vykonanie externej časti maturitnej
skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky.
§ 12
Skladba predmetov maturitnej skúšky v gymnáziu
(1) Maturitná skúška v gymnáziu sa skladá zo štyroch predmetov, ak odsek 5,
6 alebo odsek 7 neustanovuje inak.
(2) Predmetmi maturitnej skúšky v gymnáziu sú
a) slovenský jazyk a literatúra,
b) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
c) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných
predmetov podľa I. časti prílohy č. 2 a
d) ďalší voliteľný predmet.
(3) Predmetmi maturitnej skúšky v gymnáziu s vyučovacím jazykom národnostnej
menšiny sú
a) jazyk národnostnej menšiny a literatúra,
b) slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra,
c) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk a
d) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných
predmetov podľa I. časti prílohy č. 2.
(4) Predmetmi maturitnej skúšky v študijnom odbore gymnázium so zameraním
"matematika" sú
a) slovenský jazyk a literatúra,
b) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
c) matematika a
d) jeden voliteľný predmet.
(5) Predmetmi maturitnej skúšky v študijnom odbore gymnázium so zameraním
"matematika" s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sú
a) jazyk národnostnej menšiny
a literatúra,
b) slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra,
c) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
d) matematika a
e) jeden voliteľný predmet.
(6) Predmetmi maturitnej skúšky pre triedu gymnázia s päťročným vzdelávacím
programom bilingválneho vzdelávania sú
a) slovenský jazyk a literatúra,
b) druhý vyučovací jazyk,
c) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných
predmetov podľa I. časti prílohy č. 2 a
d) jeden až tri voliteľné predmety; jeden z predmetov je v druhom vyučovacom jazyku.
(7) Predmetmi maturitnej skúšky pre triedu gymnázia s osemročným vzdelávacím
programom bilingválneho vzdelávania sú
a) slovenský jazyk a literatúra,
b) druhý vyučovací jazyk,
c) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných
predmetov podľa I. časti prílohy č. 2 a
d) jeden až tri voliteľné predmety; jeden z predmetov je v druhom vyučovacom jazyku.
(8) Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej
skúšky z predmetov podľa odseku 6 písm. a) a b) a podľa odseku 7 písm. a) a b) sa
vykonávajú po ukončení prvého polroka štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého
polroka piateho ročníka štúdia.
(9) Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 6
písm. a) a b) a podľa odseku 7 písm. a) a b) sa vykonáva po ukončení hodnotiaceho
obdobia týchto predmetov.
(10) Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku
6 písm. c) a d) a podľa odseku 7 písm. c) a d) sa vykonáva po ukončení piateho ročníka
štúdia.
(11) Externá časť maturitnej skúšky, písomná forma internej časti maturitnej
skúšky a ústna forma internej časti maturitnej skúšky z
a) predmetu zo skupiny predmetov
cudzí jazyk podľa § 76 ods. 4 zákona sa vykonávajú na úrovni B2 Spoločného európskeho
referenčného rámca pre jazyky (ďalej len "referenčný rámec"),
b) predmetu podľa odseku 6 písm. b) alebo odseku 7 písm. b) sa vykonávajú na úrovni
C1 referenčného rámca,
c) voliteľného predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk v strednej škole s bilingválnym
vzdelávaním alebo v triede s bilingválnym vzdelávaním, v ktorých sa vzdelávanie riadi
medzinárodnou zmluvou, sa vykonávajú na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného rámca.
(12) Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov
cudzí jazyk okrem predmetu podľa odseku 11 sa vykonáva na úrovni B1 alebo úrovni
B2 referenčného rámca.
(13) Jedným z voliteľných predmetov podľa odseku 2 písm. c), d), odseku 3 písm.
d), odseku 4 písm. d) alebo odseku 5 písm. e) je vyučovací predmet, v ktorom mal
žiak súčet týždenných hodinových dotácií počas štúdia najmenej šesť vyučovacích hodín.
V súčte týždenných hodinových dotácií sa zohľadňuje aj hodinová dotácia z predmetu
rovnakého zamerania.
(14) Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu zo
skupiny predmetov cudzí jazyk sa vykonáva na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného
rámca.
§ 13
Skladba predmetov maturitnej skúšky v strednej odbornej škole, strednej športovej
škole, škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu
(1) Maturitná skúška v strednej odbornej škole, strednej športovej škole, škole
umeleckého priemyslu a konzervatóriu sa skladá zo štyroch predmetov, ak odseky 3
a 7 neustanovujú inak.
(2) Predmetmi maturitnej skúšky v strednej odbornej škole, strednej športovej
škole, škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu sú
a) slovenský jazyk a literatúra,
b) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
c) teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a
d) praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.
(3) Predmetmi maturitnej skúšky v strednej odbornej škole, strednej športovej
škole, škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu s vyučovacím jazykom národnostnej
menšiny sú
a) jazyk národnostnej menšiny a literatúra,
b) slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra,
c) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
d) teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a
e) praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.
(4) Predmetmi maturitnej skúšky v triede strednej odbornej školy s päťročným
vzdelávacím programom bilingválneho vzdelávania sú
a) slovenský jazyk a literatúra,
b) druhý vyučovací jazyk,
c) teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a
d) praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.
(5) Predmetmi maturitnej skúšky v strednej športovej škole v študijnom odbore
športové gymnázium sú
a) slovenský jazyk a literatúra,
b) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
c) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných
predmetov podľa I. časti prílohy č. 2 a
d) ďalší voliteľný predmet.
(6) Predmetmi maturitnej skúšky v strednej športovej škole s vyučovacím jazykom
národnostnej menšiny v študijnom odbore športové gymnázium sú
a) jazyk národnostnej
menšiny a literatúra,
b) slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra,
c) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk a
d) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných
predmetov podľa I. časti prílohy č. 2.
(7) Predmetmi maturitnej skúšky pre pomaturitné kvalifikačné štúdium sú
a)
teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a
b) praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.
(8) Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej
skúšky z predmetov podľa odseku 4 písm. a) a b) sa vykonáva po ukončení prvého polroka
štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia.
(9) Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 4
písm. a) a b) sa vykonáva po ukončení hodnotiaceho obdobia týchto predmetov.
(10) Externá časť maturitnej skúšky, písomná forma internej časti maturitnej
skúšky a ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov
cudzí jazyk podľa § 76 ods. 4 zákona sa vykonávajú na úrovni B2 referenčného rámca
v študijnom odbore športové gymnázium a na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného
rámca v ostatných študijných odboroch strednej odbornej školy, strednej športovej
školy, školy umeleckého priemyslu a konzervatória.
(11) Externá časť maturitnej skúšky, písomná forma internej časti maturitnej
skúšky a ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetu podľa odseku 4 písm.
b) sa vykonávajú na úrovni C1 referenčného rámca.
(12) V teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky podľa odseku 4 písm.
c) sa v druhom vyučovacom jazyku ústne overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanej téme
z určených odborných predmetov. V praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky
podľa odseku 4 písm. d) sa overujú v slovenskom jazyku schopnosti žiaka na základe
písomného riešenia úloh vo vyžrebovanej téme.
(13) V praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky podľa odseku 4
písm. d) sa overujú v slovenskom jazyku schopnosti žiaka
a) praktickou realizáciou
a predvedením komplexnej úlohy,
b) obhajobou vlastného projektu,
c) realizáciou a obhajobou experimentu,
d) obhajobou úspešnej súťažnej práce,
e) predvedením umeleckého výkonu alebo
f) kombináciou foriem podľa písmen a) až e).
(14) Predmetom maturitnej skúšky podľa odseku 2 písm. c) a d), odseku 3 písm.
d) a e) alebo odseku 4 písm. c) a d) je súbor odborných vyučovacích predmetov podľa
príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru strednej odbornej školy, strednej
športovej školy, školy umeleckého priemyslu alebo konzervatória.
(15) Predmetom maturitnej skúšky podľa odseku 7 je súbor odborných vyučovacích
predmetov podľa príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru strednej odbornej
školy.
(16) V praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa overujú zručnosti
a schopnosti žiaka v príslušnom súbore odborných vyučovacích predmetov. V teoretickej
časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa ústne overujú vedomosti žiaka v príslušnom
súbore odborných vyučovacích predmetov a môžu sa overovať aj vo vzťahu k praktickej
časti odbornej zložky maturitnej skúšky.
(17) Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu zo
skupiny predmetov cudzí jazyk sa vykonáva na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného
rámca.
(18) Jedným z voliteľných predmetov podľa odseku 5 písm. c) alebo odseku 6
písm. d) je vyučovací predmet, v ktorom mal žiak súčet týždenných hodinových dotácií
počas štúdia najmenej šesť vyučovacích hodín. V súčte týždenných hodinových dotácií
sa zohľadňuje aj hodinová dotácia z predmetov rovnakého zamerania.
§ 14
Skladba predmetov maturitnej skúšky v stredných školách a triedach, v ktorých
sa vyučuje podľa medzinárodných programov
Predmetmi maturitnej skúšky pre stredné školy a triedy, v ktorých sa vyučuje
podľa medzinárodných programov a v ktorých žiak podľa § 74 ods. 9 zákona nevykonal
maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a literatúry sú
a) slovenský jazyk a literatúra
a
b) predmety maturitnej skúšky vykonanej podľa medzinárodného programu.
§ 15
Organizácia maturitnej skúšky
(1) Interná časť maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch maturitnej skúšky
okrem jej písomnej formy sa môže konať
a) ústnou formou,
b) praktickou formou,
c) predvedením komplexnej úlohy alebo umeleckého výkonu,
d) obhajobou komplexnej odbornej práce, projektu alebo úspešnej súťažnej práce,
e) realizáciou a obhajobou experimentu alebo
f) kombináciou foriem podľa písmen a) až e).
(2) Priebeh internej časti maturitnej skúšky je verejný okrem jej písomnej
formy. Priebeh praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky je verejný, ak
to umožňujú bezpečnostné a hygienické podmienky. Ak sa praktická časť odbornej zložky
maturitnej skúšky koná na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického
vyučovania, jej priebeh môže byť na žiadosť zamestnávateľa neverejný.
(3) V jeden deň možno vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej
formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky najviac z troch predmetov.
(4) Internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti
odbornej zložky maturitnej skúšky možno vykonať v priebehu najviac piatich pracovných
dní.
(5) Maturitná skúška sa vykonáva v jazyku, v ktorom sa príslušný predmet vyučoval.
Ak si žiak bilingválneho vzdelávania zvolí vykonanie externej časti maturitnej skúšky,
vykonáva ho rovnakým spôsobom, ako žiak štúdia, ktoré sa uskutočňuje v slovenskom
jazyku. Ak sa v bilingválnom vzdelávaní vyučuje predmet súčasne v dvoch vyučovacích
jazykoch, maturitná skúška sa vykonáva v jazyku podľa školského vzdelávacieho programu.
(6) Pri ústnej forme internej časti maturitnej skúšky sa žrebuje jedno zo schválených
zadaní.
(7) Maturitné zadania jednotlivých predmetov ústnej formy internej časti maturitnej
skúšky, s uvedením zoznamu pomôcok, ktoré môže žiak používať, a témy jednotlivých
častí teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickej časti odbornej
zložky maturitnej skúšky s uvedením pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje
riaditeľ na návrh predsedu predmetovej komisie do 31. marca; návrh predkladá predseda
predmetovej komisie riaditeľovi do 15. marca. V predmete slovenský jazyk a literatúra
je súčasťou maturitných zadaní aj vzorec na výpočet klasifikačného stupňa.
(8) Témy teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickej časti
odbornej zložky maturitnej skúšky schvaľuje riaditeľ a predkladá ich do troch pracovných
dní na vyjadrenie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore, Slovenskej živnostenskej
komore, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, Slovenskej lesníckej
komore, Slovenskej banskej komore alebo inej právnickej osobe, ktorá má pôsobnosť
v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu,1) (ďalej len
"stavovská organizácia") alebo zástupcom zamestnávateľov2) (ďalej len "profesijná
organizácia"). Príslušná stavovská organizácia alebo profesijná organizácia sa k
nim vyjadrí do 20. apríla, predseda predmetovej maturitnej komisie ich schvaľuje
do 30. apríla.
(9) Pri ústnej forme internej časti maturitnej skúšky z predmetu teoretická
časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa žrebuje jedna z 25 schválených tém.
(10) Na praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa určí 1 téma až
15 tém zahŕňajúce činnosti v rámci povolania, na ktorého výkon sa žiaci pripravujú;
ak sa určí len jedna téma, overujú sa zručnosti a schopnosti v tejto téme.
(11) Forma praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa určuje na
návrh predsedu predmetovej komisie. Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky
sa vykonáva ako
a) praktická realizácia a predvedenie komplexnej úlohy,
b) obhajoba vlastného projektu,
c) realizácia a obhajoba experimentu,
d) obhajoba úspešnej súťažnej práce alebo
e) predvedenie umeleckého výkonu.
(12) Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky trvá podľa povahy študijného
odboru najviac 24 hodín, v študijnom odbore zubný technik, ortopedický technik najviac
33 hodín; v jednom vyučovacom dni najviac 8 hodín. V odboroch vzdelávania, v ktorých
to charakter maturitnej skúšky vyžaduje, môže praktická časť odbornej zložky maturitnej
skúšky trvať najviac 4 týždne.
(13) Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa môže vykonávať ako
individuálna, alebo ako skupinová.
(14) Maturitná skúška z jednotlivých predmetov okrem jej externej časti a písomnej
formy internej časti sa vykonáva pred predmetovou maturitnou komisiou. V jednom vyučovacom
dni možno pred jednou predmetovou maturitnou komisiou vyskúšať najviac 18 žiakov;
v osobitne odôvodnenom prípade po predchádzajúcom prerokovaní pedagogickou radou
najviac 24 žiakov.
(15) Čas vyčlenený pre jednotlivé časti a predmety maturitnej skúšky je uvedený
v I. časti prílohy č. 2. Ak ide o žiaka, ktorý je cudzincom, čas konania jednotlivých
častí maturitnej skúšky sa upravuje podľa VI. časti prílohy č. 2.
(16) Pri konaní maturitnej skúšky je jednou hodinou maturitnej skúšky 60 minút.
§ 16
Upravené podmienky maturitnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
(1) Podľa upravených podmienok môže maturitnú skúšku vykonať
a) žiak strednej
školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením,
b) žiak špeciálnej triedy alebo
c) žiak so zdravotným znevýhodnením vzdelávaný v triede strednej školy spolu s ostatnými
žiakmi.
(2) Upravené podmienky sa vzťahujú na
a) jednotlivé časti maturitnej skúšky
a
b) cieľové požiadavky jednotlivých maturitných predmetov.
(3) Upravenými podmienkami sú
a) predĺžený časový limit pri riešení písomných
úloh,
b) úprava alebo nahradenie niektorých úloh,
c) grafické úpravy a úpravy formátu zadania s použitím rôznych veľkostí písma, zmenenej
štruktúry textu, využitím inej možnosti záznamu odpovede alebo počúvania vstupného
textu,
d) poskytnutie testu v elektronicky prístupnej forme a možnosť vypracovať odpovede
elektronicky priamo do odpoveďového hárka alebo do samostatného dokumentu,
e) poskytnutie testu v Braillovom písme a možnosť odpovede vypracovať na počítači
alebo nadiktovať pedagogickému asistentovi,
f) prítomnosť tlmočníka posunkovej reči, pedagogického asistenta, zdravotníckeho
pracovníka, školského špeciálneho pedagóga alebo odborného zamestnanca školy alebo
g) použitie kompenzačných pomôcok.
(4) Žiaci, na ktorých sa vzťahujú upravené podmienky, sa zaraďujú do troch
kategórií podľa miery obmedzenia pri práci s úlohami.
(5) Pri zaraďovaní žiakov, na ktorých sa vzťahujú upravené podmienky, do
kategórií sa zohľadňuje, či
a) žiak je schopný vypracovať úlohu pri predĺženom čase,
b) úlohu je potrebné upraviť formálne, najmä upraviť veľkosť písma, zvýrazniť text,
zmeniť úlohu alebo transformovať úlohu do Braillovho písma alebo do elektronicky
prístupnej formy,
c) zdravotné znevýhodnenie žiaka vyžaduje pomoc tlmočníka posunkovej reči, pedagogického
asistenta, zdravotníckeho pracovníka, školského špeciálneho pedagóga alebo odborného
zamestnanca školy,
d) spôsob vykonávania maturitnej skúšky zohľadňuje spôsob vzdelávania žiaka počas
jeho štúdia.
(6) Úpravy podmienok maturitnej skúšky sú podľa druhu zdravotného znevýhodnenia
uvedené v V. časti prílohy č. 2. Ak je žiak so zdravotným znevýhodnením cudzincom,
vzťahujú sa naňho zároveň aj úpravy podmienok maturitnej skúšky uvedené v VI. časti
prílohy č. 2.
(7) Žiadosť o úpravu podmienok maturitnej skúšky je prílohou prihlášky na maturitnú
skúšku.
(8) K žiadosti o úpravu podmienok maturitnej skúšky sa prikladá
a) lekársky
posudok, v ktorom je uvedená diagnóza; lekársky posudok sa nevyžaduje, ak ide o žiaka
s vývinovými poruchami učenia, alebo
b) odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie alebo odborníka na pervazívne vývinové
poruchy, v ktorom je uvedené zdravotné znevýhodnenie žiaka a príslušné špeciálne
výchovno-vzdelávacie potreby žiaka vo vzťahu k jednotlivým častiam vykonávanej maturitnej
skúšky.
(9) K žiadosti o úpravu podmienok maturitnej skúšky možno podľa potreby priložiť
aj odporúčanie školského špeciálneho pedagóga, pedagogického asistenta alebo odborného
zamestnanca školy.
(10) Doklad podľa odseku 8 sa vzťahuje na zdravotné znevýhodnenie žiaka, ktoré
má v čase podania prihlášky na maturitnú skúšku.
(11) Žiak so sluchovým postihnutím si môže ako predmet maturitnej skúšky zvoliť
namiesto predmetu cudzí jazyk predmet matematika alebo predmet občianska náuka.
§ 17
Hodnotenie maturitnej skúšky
(1) Každá časť maturitnej skúšky sa v príslušnom predmete hodnotí osobitne.
(2) Externá časť maturitnej skúšky a jednotlivé formy internej časti maturitnej
skúšky sa hodnotia osobitne a ich hodnotenie sa uvádza na vysvedčení o maturitnej
skúške.
(3) Externá časť maturitnej skúšky sa hodnotí percentami úspešnosti. Ak externú
časť maturitnej skúšky vykoná najmenej 30 žiakov, hodnotí sa aj percentilom.
(4) Hodnotenie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky sa vyjadruje
percentami úspešnosti. Hodnotenie ústnej formy internej časti maturitnej skúšky sa
vyjadruje klasifikačným stupňom.
(5) Hodnotenie vyjadrené percentami úspešnosti a percentilom sa zaokrúhľuje
na jedno desatinné miesto.
(6) Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej
skúšky sa hodnotia podľa pokynov a kritérií vypracovaných organizáciou zriadenou
ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality
výchovy a vzdelávania.
(7) Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky možno vykonať bez ohľadu na
výsledok externej časti maturitnej skúšky a výsledok písomnej formy internej časti
maturitnej skúšky.
(8) Každá úloha v maturitnom zadaní ústnej formy internej časti maturitnej
skúšky sa hodnotí samostatne.
(9) Predmet maturitnej skúšky má v maturitnom zadaní najmenej dve úlohy vyjadrené
ich podielom na celkovom hodnotení. Celkovým hodnotením ústnej formy internej časti
maturitnej skúšky z príslušného predmetu je klasifikačný stupeň, ktorý sa vypočíta
ako vážený priemer klasifikačných stupňov z odpovedí na jednotlivé úlohy maturitného
zadania. Vážený priemer sa zaokrúhľuje na celé číslo. Vážený priemer vyjadrený číslom
s desatinnou časťou najviac 0,5 sa zaokrúhľuje na celé číslo nadol a vážený priemer
vyjadrený číslom s desatinnou časťou viac ako 0,5 sa zaokrúhľuje na celé číslo nahor.
(10) Žiak úspešne vykoná maturitnú skúšku z predmetu, ktorý má externú časť
maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, ak jeho hodnotenie
z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky
a) nie je horšie ako klasifikačný
stupeň 3 - dobrý a
1. v písomnej forme internej časti maturitnej skúšky získa úspešnosť
vyššiu ako 25% alebo
2. v externej časti maturitnej skúšky získa úspešnosť vyššiu
ako 33% alebo
b) je klasifikačný stupeň 4 - dostatočný, v písomnej forme internej časti maturitnej
skúšky získa úspešnosť vyššiu ako 25% a v externej časti maturitnej skúšky získa
úspešnosť vyššiu ako 33%.
(11) Žiak úspešne vykoná maturitnú skúšku z predmetu, ktorý má externú časť
maturitnej skúšky a nemá písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, ak jeho
hodnotenie z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky
a) nie je horšie ako klasifikačný
stupeň 3 - dobrý a v externej časti maturitnej skúšky získa úspešnosť vyššiu ako 25%
alebo
b) je klasifikačný stupeň 4 - dostatočný a v externej časti maturitnej skúšky získa
úspešnosť vyššiu ako 33%.
(12) Žiak úspešne vykoná maturitnú skúšku z predmetu, ktorý nemá externú časť
maturitnej skúšky a nemá písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, ak jeho
klasifikačný stupeň z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky nie je horší
ako 4 - dostatočný.
(13) Žiak úspešne vykoná externú časť maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu,
ak v nej získa úspešnosť vyššiu ako 33%.
(14) Žiak úspešne vykoná písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z dobrovoľného
predmetu, ak v nej získa úspešnosť vyššiu ako 25%.
§ 18
Záverečná skúška
(1) V teoretickej časti záverečnej skúšky sa overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanej
téme.
(2) V praktickej časti záverečnej skúšky sa overujú zručnosti a schopnosti
žiaka vo vyžrebovanej téme; ak sa podľa § 19 určí len jedna téma, overujú sa zručnosti
a schopnosti v tejto téme.
§ 19
Organizácia záverečnej skúšky
(1) Témy na jednotlivé časti záverečnej skúšky s uvedením učebných pomôcok,
ktoré môže žiak používať, schvaľuje riaditeľ do 31. marca.
(2) Témy na teoretickú časť záverečnej skúšky sa vypracúvajú v spolupráci učiteľa
odborných predmetov a majstra odbornej výchovy. Témy na praktickú časť záverečnej
skúšky sa vypracúvajú v spolupráci majstra odbornej výchovy, učiteľa odborných predmetov
a zamestnávateľa.
(3) Záverečná skúška sa v odboroch vzdelávania zverejnených do 30. novembra
na webovom sídle ministerstva školstva vykonáva podľa jednotných zadaní vypracovaných
a schválených stavovskou organizáciou alebo profesijnou organizáciou.
(4) Na teoretickú časť záverečnej skúšky sa určuje najmenej 25 tém.
(5) Teoretická časť záverečnej skúšky trvá najviac 15 minút. Príprava žiaka
na teoretickú časť záverečnej skúšky trvá 15 minút až 30 minút.
(6) Teoretická časť záverečnej skúšky sa organizuje tak, aby ju žiak ukončil
v jednom dni. V jednom dni možno jednou skúšobnou komisiou pre záverečnú skúšku vyskúšať
najviac 30 žiakov.
(7) Na praktickú časť záverečnej skúšky sa určuje podľa náročnosti a špecifík
odboru vzdelávania 1 téma až 15 tém zohľadňujúce činnosti, na ktorých výkon sa žiak
pripravuje.
(8) Praktická časť záverečnej skúšky trvá najviac 24 hodín. V odboroch vzdelávania,
v ktorých si to charakter záverečnej skúšky vyžaduje, môže praktická časť záverečnej
skúšky trvať najviac 4 týždne.
(9) Praktická časť záverečnej skúšky sa vykonáva ako individuálna alebo ako
skupinová. Na praktickej časti záverečnej skúšky možno používať učebné pomôcky uvedené
v zadaní.
(10) Pri konaní praktickej časti záverečnej skúšky je jednou hodinou praktickej
časti záverečnej skúšky 60 minút.
(11) Čas trvania záverečnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno
so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku primerane predĺžiť.
(12) Priebeh záverečnej skúšky je verejný. Ak sa praktická časť záverečnej
skúšky koná na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania,
priebeh záverečnej skúšky môže byť na žiadosť zamestnávateľa neverejný.
§ 20
Organizácia absolventskej skúšky
(1) Témy na jednotlivé časti absolventskej skúšky s uvedením učebných pomôcok,
ktoré môže žiak používať, schvaľuje riaditeľ do 31. marca, ak odsek 2 neustanovuje
inak.
(2) Vybrané umelecké diela absolventských výkonov sa v konzervatóriu schvaľujú
na návrh umeleckej rady do 31. januára. Témy absolventských písomných prác sa v konzervatóriu
schvaľujú na návrh umeleckej rady do 30. júna. Zadania jednotlivých zložiek súborných
skúšok z pedagogickej prípravy sa v konzervatóriu schvaľujú na návrh umeleckej rady
do 31. októbra.
(3) Teoretická skúška z odborných predmetov podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona
a komplexná skúška z odborných predmetov podľa § 79 ods. 2 písm. e) zákona sa organizujú
tak, aby ich žiak ukončil v jednom dni. V jednom dni možno jednou skúšobnou komisiou
pre absolventskú skúšku vyskúšať najviac 12 žiakov.
(4) Pred absolventskou skúškou sa žiaci päť vyučovacích dní nezúčastňujú na
školskom vyučovaní.
(5) Absolventská skúška sa vykonáva ako individuálna alebo ako skupinová.
(6) Pri konaní absolventskej skúšky je jednou hodinou absolventskej skúšky
60 minút.
(7) Čas trvania absolventskej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
možno so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku primerane predĺžiť.
(8) Priebeh absolventskej skúšky je verejný. Ak sa absolventská skúška koná
na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, priebeh
absolventskej skúšky môže byť na žiadosť zamestnávateľa neverejný.
§ 21
Hodnotenie záverečnej skúšky a absolventskej skúšky
(1) Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia prospel s
vyznamenaním, ak žiak nemá na
a) záverečnej skúške z praktickej časti záverečnej
skúšky klasifikačný stupeň horší ako 1 - výborný a z teoretickej časti záverečnej
skúšky klasifikačný stupeň horší ako 2 - chválitebný; v odbornom učilišti nemá klasifikačný
stupeň z odborného výcviku v poslednom ročníku horší ako 2 - chválitebný,
b) absolventskej skúške v študijnom odbore školy umeleckého priemyslu z praktickej
skúšky klasifikačný stupeň horší ako 1 - výborný,
c) absolventskej skúške v študijnom odbore konzervatória z absolventského výkonu
z profilových predmetov klasifikačný stupeň horší ako 1 - výborný,
d) absolventskej skúške v študijnom odbore zo skupiny zdravotnícke odbory vzdelávania
na stredných zdravotníckych školách z praktickej skúšky klasifikačný stupeň horší
ako 1 - výborný alebo
e) absolventskej skúške priemerný prospech z jednotlivých častí podľa § 79 ods. 2
zákona horší ako 1,50.
(2) Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia prospel veľmi
dobre, ak žiak nemá na
a) záverečnej skúške z praktickej časti záverečnej skúšky
klasifikačný stupeň horší ako 2 - chválitebný a z teoretickej časti záverečnej skúšky
klasifikačný stupeň horší ako 2 - chválitebný; v odbornom učilišti nemá klasifikačný
stupeň z odborného výcviku v poslednom ročníku horší ako 2 - chválitebný,
b) absolventskej skúške v študijnom odbore školy umeleckého priemyslu z praktickej
skúšky klasifikačný stupeň horší ako 2 - chválitebný,
c) absolventskej skúške v študijnom odbore konzervatória z absolventského výkonu
z profilových predmetov klasifikačný stupeň horší ako 2 - chválitebný,
d) absolventskej skúške v študijnom odbore zo skupiny zdravotnícke odbory vzdelávania
na stredných zdravotníckych školách z praktickej skúšky klasifikačný stupeň horší
ako 2 - chválitebný alebo
e) absolventskej skúške priemerný prospech z jednotlivých častí podľa § 79 ods. 2
zákona horší ako 2,00.
(3) Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia prospel, ak
žiak nemá na
a) záverečnej skúške z praktickej časti záverečnej skúšky a teoretickej
časti záverečnej skúšky klasifikačný stupeň 5 - nedostatočný,
b) absolventskej skúške z niektorej časti podľa § 79 ods. 2 zákona klasifikačný stupeň
5 - nedostatočný.
(4) Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia neprospel,
ak žiak má na
a) záverečnej skúške z niektorej časti klasifikačný stupeň 5 - nedostatočný,
b) absolventskej skúške z niektorej časti podľa § 79 ods. 2 zákona klasifikačný stupeň
5 - nedostatočný.
Maturitné komisie
§ 22
Ústredná maturitná komisia
Ústredná maturitná komisia
a) vyjadruje sa k harmonogramu maturitných skúšok,
b) vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu externej časti maturitnej skúšky,
c) vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,
d) vyjadruje sa ku skutočnostiam uvedeným v § 76 ods. 5 zákona,
e) predkladá ministerstvu školstva výročnú správu o priebehu a realizácii maturitnej
skúšky.
§ 23
Školská maturitná komisia
(1) Školskú maturitnú komisiu tvorí
a) predseda,
b) riaditeľ,
c) predsedovia predmetových maturitných komisií a
d) podpredseda, ak ide o školskú maturitnú komisiu v triedach s bilingválnym vzdelávaním.
(2) Predsedom školskej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec
navrhnutý riaditeľom, ktorý najmenej štyri roky vykonával pracovnú činnosť pedagogického
zamestnanca.
(3) Predsedu školskej maturitnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických
zamestnancov strednej školy, v ktorej sa maturitná skúška koná.
(4) Predsedom školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním
môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom,
a) ktorý úspešne vykonal
štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo
b) ktorého druhý vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.
§ 24
Predmetová maturitná komisia
(1) Maturitná skúška z jednotlivých vyučovacích predmetov sa koná pred príslušnou
predmetovou maturitnou komisiou.
(2) Odborná zložka maturitnej skúšky sa koná pred
a) predmetovou maturitnou
komisiou pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a
b) predmetovou maturitnou komisiou pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej
skúšky.
(3) Predmetovú maturitnú komisiu tvoria predseda a dvaja skúšajúci, ak odseky
4 a 5 neustanovujú inak.
(4) Predmetovú maturitnú komisiu pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej
skúšky a predmetovú maturitnú komisiu pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej
skúšky tvoria
a) predseda,
b) skúšajúci učitelia odborných vyučovacích predmetov v počte určenom riaditeľom
podľa náročnosti a špecifík príslušného odboru vzdelávania,
c) skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej
organizácie, ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje, a
d) skúšajúci majster odbornej výchovy, ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom sa vykonáva
odborný výcvik.
(5) Predmetovú maturitnú komisiu pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej
skúšky a predmetovú maturitnú komisiu pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej
skúšky žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, tvoria
a) predseda,
b) skúšajúci učitelia odborných vyučovacích predmetov v počte určenom riaditeľom
podľa náročnosti a špecifík príslušného odboru vzdelávania,
c) skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej
organizácie, ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje,
d) skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho
vzdelávania, a
e) skúšajúci majster odbornej výchovy, ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom sa vykonáva
odborný výcvik, alebo hlavný inštruktor, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na
výkon pracovnej činnosti v kategórii majster odbornej výchovy určený riaditeľom po
dohode so zamestnávateľom v systéme duálneho vzdelávania.
(6) Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie podľa odseku 3 a skúšajúcim
učiteľom odborných vyučovacích predmetov predmetovej maturitnej komisie podľa odseku
4 alebo odseku 5 je pedagogický zamestnanec príslušnej strednej školy. Skúšajúcim
alebo skúšajúcim učiteľom odborných vyučovacích predmetov môže byť aj pedagogický
zamestnanec inej strednej školy s jeho súhlasom a po dohode s riaditeľom, najmä ak
stredná škola nemá dostatočný počet skúšajúcich alebo skúšajúcich učiteľov odborných
vyučovacích predmetov.
(7) Predsedom predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec
navrhnutý riaditeľom, ktorý najmenej dva roky vykonáva pracovnú činnosť pedagogického
zamestnanca a spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho
predmetu.
(8) Predsedu predmetovej maturitnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických
zamestnancov strednej školy, v ktorej sa maturitná skúška koná.
(9) Predsedom predmetovej maturitnej komisie v triede s bilingválnym vzdelávaním
pre vyučovacie predmety, z ktorých sa koná maturitná skúška v druhom vyučovacom jazyku,
môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom, ktorý
a) spĺňa kvalifikačné
predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu a úspešne vykonal štátnu
jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka,
b) spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu
a druhý vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom alebo
c) úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý
vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.
(10) Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec,
ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie vyučovacieho predmetu, z ktorého
sa maturitná skúška koná.
(11) Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie v triede s bilingválnym
vzdelávaním pre vyučovacie predmety, z ktorých sa koná maturitná skúška v druhom
vyučovacom jazyku, môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné
predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu. Najmenej jedným skúšajúcim
tejto predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý
a) spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu
a
b) úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý
vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.
(12) Skúšajúcim zástupcom stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie
a skúšajúcim zástupcom zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho
vzdelávania, môže byť len osoba, ktorá
a) má najmenej úplné stredné odborné vzdelanie
v príslušnom odbore vzdelávania alebo v príbuznom odbore vzdelávania a
b) vykonávala najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva
odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného odboru
vzdelávania.
(13) Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky, ktorá sa koná na pracovisku
zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, sa koná pred najmenej
tromi členmi predmetovej maturitnej komisie.
§ 25
Predseda školskej maturitnej komisie a predseda predmetovej maturitnej komisie
(1) Predseda školskej maturitnej komisie
a) riadi prácu školskej maturitnej
komisie,
b) zodpovedá za priebeh konania maturitnej skúšky,
c) vykonáva dohľad nad priebehom maturitnej skúšky,
d) zodpovedá za správnosť protokolu o maturitnej skúške,
e) podpisuje vysvedčenie o maturitnej skúške,
f) vypracúva správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky, ktorú odovzdáva
príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve.
(2) Predseda predmetovej maturitnej komisie
a) riadi prácu predmetovej
maturitnej komisie,
b) zodpovedá za priebeh konania maturitnej skúšky z príslušného vyučovacieho predmetu,
c) zodpovedá za priebeh externej časti maturitnej skúšky z príslušného vyučovacieho
predmetu,
d) zodpovedá za hodnotenie externej časti maturitnej skúšky z príslušného vyučovacieho
predmetu; to neplatí, ak hodnotenie testu externej časti maturitnej skúšky zabezpečuje
organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania
a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,
e) zodpovedá za správnosť protokolu o administrácii testov externej časti maturitnej
skúšky a o písomnej forme internej časti maturitnej skúšky,
f) schvaľuje do 30. apríla maturitné zadania alebo témy ústnej formy internej časti
maturitnej skúšky z príslušného vyučovacieho predmetu a ak má pochybnosti, môže požiadať
o stanovisko Štátnu školskú inšpekciu, alebo ak ide o stredné zdravotnícke školy,
môže požiadať o stanovisko Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,
g) kontroluje hodnotenie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,
h) podieľa sa na skúšaní a hodnotení žiaka,
i) zodpovedá za hodnotenie žiaka,
j) vypracúva správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky z príslušného
vyučovacieho predmetu, ktorú odovzdáva predsedovi školskej maturitnej komisie.
(3) Predseda školskej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu
predsedu predmetovej maturitnej komisie v tej istej strednej škole.
(4) Ak predseda školskej maturitnej komisie nemôže zo závažných dôvodov vykonávať
funkciu a nie je vymenovaný nový predseda, zastúpi ho riaditeľ, zástupca riaditeľa
alebo riaditeľom poverená osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie
predsedu školskej maturitnej komisie.
(5) Ak predseda predmetovej maturitnej komisie nemôže zo závažných dôvodov
vykonávať funkciu a nie je vymenovaný nový predseda, zastúpi ho riaditeľ, zástupca
riaditeľa alebo riaditeľom poverená osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady na
výkon funkcie predsedu predmetovej maturitnej komisie.
Skúšobné komisie
§ 26
Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku
(1) Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku zabezpečuje organizáciu a priebeh
záverečnej skúšky.
(2) Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku má stálych členov a ďalších členov.
(3) Stálymi členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú
a) predseda,
b) podpredseda a
c) triedny učiteľ žiaka.
(4) Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú
a) majster
odbornej výchovy a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov alebo učiteľ
odbornej praxe a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov,
b) skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej
organizácie, ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje, a
c) skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho
vzdelávania.
(5) Predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku
a) riadi prácu skúšobnej
komisie pre záverečnú skúšku,
b) zodpovedá za pripravenosť konania záverečnej skúšky,
c) zvoláva po skončení záverečnej skúšky záverečnú poradu, na ktorej sa hodnotí priebeh
a úroveň záverečnej skúšky.
(6) Predsedom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo podpredsedom skúšobnej
komisie pre záverečnú skúšku môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné
predpoklady na vyučovanie príslušného predmetu. Predsedom skúšobnej komisie pre záverečnú
skúšku môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom.
(7) Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku nemožno vymenovať z pedagogických
zamestnancov strednej školy, v ktorej sa záverečná skúška koná.
(8) Členom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku podľa odseku 4 písm.
b) alebo písm. c) môže byť len osoba, ktorá
a) má najmenej stredné odborné vzdelanie
v príslušnom odbore vzdelávania alebo v príbuznom odbore vzdelávania a
b) vykonávala najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva
odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného odboru
vzdelávania.
(9) Praktická časť záverečnej skúšky, ktorá sa koná na pracovisku zamestnávateľa
alebo na pracovisku praktického vyučovania, sa koná pred najmenej tromi členmi skúšobnej
komisie pre záverečnú skúšku.
§ 27
Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku
(1) Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku zabezpečuje organizáciu a priebeh
absolventskej skúšky.
(2) Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku má stálych členov a ďalších
členov.
(3) Stálymi členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú v
a) strednej
odbornej škole
1. predseda,
2. podpredseda a
3. triedny učiteľ žiaka,
b) konzervatóriu
1. predseda,
2. podpredseda a
3. vedúci oddelenia,
c) škole umeleckého priemyslu
1. predseda,
2. podpredseda a
3. vedúci odboru.
(4) Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú v
a) strednej
odbornej škole
1. učiteľ odborných vyučovacích predmetov,
2. prísediaci učiteľ,
3.
skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej organizácie,
ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje, a
4. skúšajúci
zástupca alebo skúšajúci zástupcovia zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje
v systéme duálneho vzdelávania,
b) konzervatóriu a škole umeleckého priemyslu
1. učiteľ odborných vyučovacích predmetov
a
2. prísediaci učiteľ.
(5) Predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku
a) riadi prácu skúšobnej
komisie pre absolventskú skúšku,
b) zodpovedá za pripravenosť konania absolventskej skúšky,
c) zvoláva po skončení absolventskej skúšky záverečnú poradu, na ktorej sa hodnotí
priebeh a úroveň absolventskej skúšky.
(6) Predsedom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku môže byť len pedagogický
zamestnanec navrhnutý riaditeľom, ktorý najmenej štyri roky vykonával pracovnú činnosť
pedagogického zamestnanca; v strednej zdravotníckej škole sa vyžaduje, aby vykonával
aj najmenej dva roky odbornú prax v zdravotníckom povolaní.
(7) Predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nemožno vymenovať
z pedagogických zamestnancov strednej školy, v ktorej sa absolventská skúška koná.
(8) Podpredsedom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku môže byť len pedagogický
zamestnanec, ktorý najmenej štyri roky vykonával pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca.
(9) Členom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku podľa odseku 4 písm.
a) tretieho bodu alebo štvrtého bodu môže byť len osoba, ktorá
a) má najmenej vyššie
odborné vzdelanie v príslušnom odbore vzdelávania alebo v príbuznom odbore vzdelávania
a
b) vykonávala najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva
odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného odboru
vzdelávania.
§ 28
Spoločné ustanovenia o komisiách
(1) Predseda školskej maturitnej komisie, predseda predmetovej maturitnej
komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a predseda skúšobnej komisie
pre absolventskú skúšku sa vymenúvajú na obdobie jedného roka odo dňa vymenovania.
(2) Riaditeľ môže prizvať odborníka z praxe na
a) odbornú zložku maturitnej
skúšky so súhlasom predsedu predmetovej maturitnej komisie,
b) záverečnú skúšku so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo
c) absolventskú skúšku so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku.
(3) Odborník z praxe môže klásť žiakovi otázky. Odborník z praxe nie je členom
príslušnej komisie a žiaka nehodnotí.
(4) Za informovanie stavovských organizácií a profesijných organizácií o
počte predmetových maturitných komisií pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej
skúšky a predmetových maturitných komisií pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej
skúšky, o mieste a čase konania teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky
a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky zodpovedá orgán miestnej štátnej
správy v školstve.
§ 30
Kritériá na poskytnutie štipendia
(1) Kritériami na poskytnutie sociálneho štipendia sú celkové hodnotenie
žiaka na vysvedčení za predchádzajúci polrok prospel a skutočnosť, že
a) neplnoletý
žiak je na účely
1. pomoci v hmotnej núdzi členom domácnosti, ktorej sa poskytuje
pomoc v hmotnej núdzi, alebo
2. životného minima spoločne posudzovaný s inými osobami,
u ktorých jedna dvanástina príjmu zohľadňovaného na účely určenia súm životného minima
za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o sociálne
štipendium, je najviac vo výške súčtu súm životného minima spoločne posudzovaných
osôb, alebo
b) plnoletý žiak alebo účastník výchovy a vzdelávania
1. je na účely pomoci v hmotnej
núdzi členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
2. je na účely
životného minima spoločne posudzovaný s osobami, u ktorých jedna dvanástina príjmu
zohľadňovaného na účely určenia súm životného minima za kalendárny rok predchádzajúci
kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o sociálne štipendium, je najviac vo výške súčtu
súm životného minima spoločne posudzovaných osôb, alebo
3. nie je na účely životného
minima spoločne posudzovaný s inými osobami a u ktorého jedna dvanástina príjmu zohľadňovaného
na účely určenia súm životného minima za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu
roku, v ktorom sa žiada o sociálne štipendium, je najviac vo výške sumy životného
minima jednej plnoletej fyzickej osoby.
(2) Kritériami na poskytnutie mimoriadneho štipendia sú
a) celkové hodnotenie
žiaka na vysvedčení za predchádzajúci polrok prospel,
b) priemerný prospech žiaka za predchádzajúci polrok najviac 1,50 a
c) ďalšie kritériá určené strednou školou.
(3) Nezaokrúhlený priemerný prospech žiaka sa vypočíta ako priemer klasifikačných
stupňov z povinných vyučovacích predmetov uvedených na vysvedčení za polrok školského
roka predchádzajúci polroku školského roka, na ktorý sa žiadosť o priznanie sociálneho
štipendia vzťahuje.
(4) Nezaokrúhlený priemerný prospech žiaka prvého ročníka sa vypočíta podľa
klasifikačných stupňov z jednotlivých povinných vyučovacích predmetov vysvedčenia
zo základnej školy, ktorú naposledy navštevoval, za druhý polrok predchádzajúceho
školského roka.
§ 31
Poskytovanie štipendia
(1) Žiadosť o priznanie sociálneho štipendia obsahuje
a) meno, priezvisko,
dátum narodenia, rodné číslo, adresu trvalého pobytu a číslo občianskeho preukazu
žiaka,
b) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu, korešpondenčnú adresu
a telefonický kontakt zákonného zástupcu neplnoletého žiaka,
c) názov a sídlo strednej školy,
d) školský rok, na ktorý sa žiadosť o priznanie sociálneho štipendia vzťahuje,
e) číslo bankového účtu vedeného na území Slovenskej republiky, na ktorý sa bude
poskytovať štipendium; ak v žiadosti nie je uvedené, štipendium sa vypláca v hotovosti,
f) čestné vyhlásenie žiaka, alebo ak ide o neplnoletého žiaka, čestné vyhlásenie
zákonného zástupcu o pravdivosti uvedených údajov,
g) dátum podania žiadosti o priznanie sociálneho štipendia,
h) celkový prospech žiaka za predchádzajúci polrok,
i) nezaokrúhlený priemerný prospech žiaka za predchádzajúci polrok,
j) výšku poskytnutého štipendia v príslušnom školskom roku,
k) podpis žiadateľa,
l) podpis riaditeľa.
(2) Údaje podľa odseku 1 písm. g) až j) a l) vypĺňa stredná škola.
(3) Žiadosť o priznanie sociálneho štipendia príslušný zamestnanec strednej
školy prevezme, ak sú údaje vyplnené žiadateľom správne. Pri prevzatí sa na žiadosti
o priznanie sociálneho štipendia vyznačí jej prevzatie a podpis príslušného zamestnanca
strednej školy.
(4) Prílohou k žiadosti o priznanie sociálneho štipendia sú doklady o splnení
podmienok podľa § 30 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).
(5) Mimoriadne štipendium sa poskytuje na základe návrhu triedneho učiteľa
po prerokovaní pedagogickou radou školy.
(6) Sociálne štipendium sa poskytuje od prvého dňa kalendárneho mesiaca,
v ktorom bola podaná žiadosť o priznanie sociálneho štipendia.
(7) Štipendium sa vypláca v termínoch určených strednou školou. Žiakovi posledného
ročníka strednej školy sa štipendium vypláca naposledy za mesiac, v ktorom prestane
byť žiakom strednej školy.
(8) Sociálne štipendium sa poskytuje z finančných prostriedkov zo štátneho
rozpočtu. Mimoriadne štipendium sa poskytuje z finančných prostriedkov z darov poskytnutých
strednej škole.
§ 32
Výška štipendia
(1) Sociálne štipendium sa poskytuje v období školského vyučovania mesačne
vo výške
a) 50% sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu
žiaka za predchádzajúci polrok najviac 2,00,
b) 35% sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu
žiaka za predchádzajúci polrok viac ako 2,00 a najviac 2,50 alebo
c) 25% sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu
žiaka za predchádzajúci polrok viac ako 2,50.
(2) Ak žiak spĺňa kritériá podľa § 30 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a je
hodnotený z povinných vyučovacích predmetov inak ako klasifikáciou, poskytuje sa
mu v príslušnom školskom roku sociálne štipendium vo výške 35% sumy životného minima
nezaopatreného dieťaťa.
(3) Mimoriadne štipendium možno poskytnúť v období školského vyučovania
a) mesačne vo výške 100% sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom
prospechu žiaka za predchádzajúci polrok najviac 1,20 alebo
b) ročne vo výške 300% sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom
prospechu žiaka za predchádzajúci polrok najviac 1,50.
§ 33
Kritériá na poskytnutie nepeňažného plnenia
(1) Nepeňažné plnenie možno poskytnúť žiakovi denného štúdia strednej školy,
ak
a) dosiahol mimoriadne výsledky, alebo
b) vykonal výnimočný čin humánneho charakteru.
(2) Nepeňažné plnenie sa poskytuje z finančných prostriedkov z darov poskytnutých
strednej škole.
(3) Nepeňažné plnenie sa poskytuje na základe návrhu triedneho učiteľa alebo
zriaďovateľa strednej školy po predchádzajúcom prerokovaní pedagogickou radou a schválení
riaditeľom.
(4) Nepeňažné plnenie možno poskytnúť počas jedného školského roka jedenkrát
a najviac do výšky štvornásobku súčtu súm životného minima žiaka a osôb, ktoré sa
s ním spoločne posudzujú na účel životného minima.
§ 34
Prechodné ustanovenia
(1) Žiak, ktorý vykonal záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú
skúšku podľa predpisov účinných do 30. júna 2022 a bola mu povolená opravná skúška
alebo skúška v náhradnom termíne, vykoná opravnú skúšku alebo skúšku v náhradnom
termíne podľa predpisov účinných do 30. júna 2022.
(2) Sociálne štipendium sa v školskom roku 2021/2022 poskytuje do 30. júna
2022.
(3) Predseda školskej maturitnej komisie, predseda predmetovej maturitnej
komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a predseda skúšobnej komisie
pre absolventskú skúšku vymenovaní podľa predpisov účinných do 30. júna 2022 zostávajú
vo funkcii do času, na ktorý boli vymenovaní.
§ 34a
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. septembra 2025
V gymnáziu s päťročným vzdelávacím programom bilingválneho vzdelávania sa
do 31. augusta 2026 nevyžaduje vykonanie maturitnej skúšky v druhom vyučovacom jazyku,
ak ide o voliteľný predmet.
§ 35
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa
1. vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 318/2008
Z.z. o ukončovaní štúdia na stredných školách v znení vyhlášky č. 209/2011 Z.z.,
vyhlášky č. 157/2013 Z.z., vyhlášky č. 113/2015 Z.z. a vyhlášky č. 142/2018 Z.z.,
2. vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č.
65/2015 Z.z. o stredných školách v znení vyhlášky č. 241/2018 Z.z.
§ 36
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júla 2022.
Vyhláška č. 221/2024 Z.z. nadobudla účinnosť 1. septembrom 2024 okrem čl. I
§ 12 ods. 13 v bode 6 a bodu 12, ktoré nadobudli účinnosť 1. októbrom 2024.
Branislav Gröhling v.r.
PRÍL.1
ZOZNAM ŠTUDIJNÝCH ODBOROV A UČEBNÝCH ODBOROV, V KTORÝCH SA VYŽADUJE OVERENIE
ŠPECIÁLNYCH SCHOPNOSTÍ, ZRUČNOSTÍ ALEBO NADANIA
Študijné odbory a učebné odbory, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych
schopností, zručností alebo nadania, sú
a) 3348 M tvorba nábytku a interiéru, 3348
N tvorba nábytku a interiéru,
b) 5310 N zubný technik,
c) 5315 N zdravotnícky záchranár,
d) 5317 Q diplomovaný fyzioterapeut,
e) 5370 M masér, 5370 N masér,
f) 6317 M 74 obchodná akadémia - bilingválne štúdium, 6317 N 74 obchodná akadémia
- bilingválne štúdium,
g) 7649 M učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo, 7649 N učiteľstvo pre
materské školy a vychovávateľstvo,
h) 7902 J 74 gymnázium - bilingválne štúdium,
i) 9245 M ochrana osôb a majetku, 9245 N ochrana osôb a majetku,
j) študijné odbory a učebné odbory v strednej športovej škole,
k) študijné odbory v konzervatóriu,
l) študijné odbory v škole umeleckého priemyslu,
m) skupina študijných odborov 82 Umenie a umeleckoremeselná tvorba I,
n) skupina študijných odborov a skupina učebných odborov 85 Umenie a umeleckoremeselná
tvorba II.
PRÍL.2
SPÔSOB A FORMA KONANIA MATURITNEJ SKÚŠKY
I. ČASŤ
FORMY MATURITNEJ SKÚŠKY Z JEDNOTLIVÝCH PREDMETOV
I-------I-------------------------------I--------I----------------------------------------I
I Por. I Skupina predmetov/predmet I Úroveň I Časť I
I číslo I I I---------I------------------------------I
I I I I Externá I Interná a jej formy I
I I I I I---------I--------------------I
I I I I I Písomná I Ústna I
I I I I I I----------I---------I
I I I I I I príprava I odpoveď I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I 1. I VYUČOVACÍ JAZYK ALEBO I I
I I VYUČOVACÍ PREDMET I I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I a) I maďarský jazyk a literatúra I I 100' I 150' I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I b) I slovenský jazyk a literatúra I I 100' I 150' I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I c) I slovenský jazyk a slovenská I I I I I I
I I literatúra I I 100' I 90' I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I d) I ukrajinský jazyk a literatúra I I 100' I 150' I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I 2. I DRUHÝ VYUČOVACÍ JAZYK I I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I a) I anglický jazyk I C1 I 150' I 90' I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I b) I francúzsky jazyk I C1 I 150' I 90' I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I c) I nemecký jazyk I C1 I 150' I 90' I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I d) I ruský jazyk I C1 I 150' I 90' I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I e) I španielsky jazyk I C1 I 150' I 90' I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I f) I taliansky jazyk I C1 I 150' I 90' I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I 3. I CUDZÍ JAZYK I I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I a) I anglický jazyk I C1 I 150' I 90' I 20' I 20' I
I I I--------I---------I---------I----------I---------I
I I I B2 I 120' I 60' I 20' I 20' I
I I I--------I---------I---------I----------I---------I
I I I B1 I 100' I 60' I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I b) I francúzsky jazyk I C1 I 150' I 90' I 20' I 20' I
I I I--------I---------I---------I----------I---------I
I I I B2 I 120' I 60' I 20' I 20' I
I I I--------I---------I---------I----------I---------I
I I I B1 I 100' I 60' I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I c) I nemecký jazyk I C1 I 150' I 90' I 20' I 20' I
I I I--------I---------I---------I----------I---------I
I I I B2 I 120' I 60' I 20' I 20' I
I I I--------I---------I---------I----------I---------I
I I I B1 I 100' I 60' I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I d) I ruský jazyk I C1 I 150' I 90' I 20' I 20' I
I I I--------I---------I---------I----------I---------I
I I I B2 I 120' I 60' I 20' I 20' I
I I I--------I---------I---------I----------I---------I
I I I B1 I 100' I 60' I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I e) I španielsky jazyk I C1 I 150' I 90' I 20' I 20' I
I I I--------I---------I---------I----------I---------I
I I I B2 I 120' I 60' I 20' I 20' I
I I I--------I---------I---------I----------I---------I
I I I B1 I 100' I 60' I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I f) I taliansky jazyk I C1 I 150' I 90' I 20' I 20' I
I I I--------I---------I---------I----------I---------I
I I I B2 I 120' I 60' I 20' I 20' I
I I I--------I---------I---------I----------I---------I
I I I B1 I 100' I 60' I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I 4. I SPOLOČENSKOVEDNÉ PREDMETY I I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I a) I dejepis I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I b) I geografia I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I c) I občianska náuka I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I 5. I PRÍRODOVEDNÉ PREDMETY I I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I a) I biológia I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I b) I fyzika I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I c) I chémia I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I d) I informatika I I - I - I 30' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I e) I matematika I I 150' I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I 6. I OSTATNÉ PREDMETY I I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I a) I dejiny umenia I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I b) I deskriptívna geometria I I - I - I 30' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I c) I ekológia I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I d) I ekonomika I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I e) I estetika I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I f) I evanjelické a. v. náboženstvo I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I g) I chorvátsky jazyk I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I h) I katolícke náboženstvo I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I i) I kresťanská etika I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I j) I latinčina I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I k) I literárna tvorba I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I l) I maďarský jazyk a literatúra I I 100' I 150' I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I m) I muzikál I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I n) I poľský jazyk I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I o) I praktická časť odbornej I I - I max. 24 hodín I
I I zložky maturitnej skúšky I I I (príprava a výkon) I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I p) I právo I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I q) I psychológia I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I r) I reformované náboženstvo I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I s) I rómsky jazyk a literatúra I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I t) I slovenský jazyk a literatúra I I 100' I 150' I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I u) I slovenský jazyk a slovenská I I 100' I 90' I 20' I 20' I
I I literatúra I I I I I I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I v) I stretnutia s ľudovou kultúrou I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I w) I športový manažment I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I x) I teoretická časť odbornej I I - I - I 30' I 30' I
I I zložky maturitnej skúšky I I I I I I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I y) I ukrajinský jazyk a literatúra I I 100' I 150' I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I z) I umenie a kultúra I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I aa) I základy športovej prípravy I I - I - I 20' I 20' I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
I ab) I ďalší predmet z učebného I I - I - I 20' I 20' I
I I plánu školského vzdelávacieho I I I I I I
I I programu po schválení I I I I I I
I I ministerstvom školstva I I I I I I
I-------I-------------------------------I--------I---------I---------I----------I---------I
II. ČASŤ
SPÔSOB KONANIA EXTERNEJ ČASTI MATURITNEJ SKÚŠKY A PÍSOMNEJ FORMY INTERNEJ
ČASTI MATURITNEJ SKÚŠKY
A. Cudzí jazyk a druhý vyučovací jazyk - anglický jazyk, francúzsky jazyk,
nemecký jazyk, ruský jazyk, taliansky jazyk a španielsky jazyk
1. Externú časť maturitnej
skúšky z cudzieho jazyka tvorí centrálne vypracovaný písomný test. Test overuje komunikačné
kompetencie na úrovni B1 alebo B2 referenčného rámca v častiach počúvanie s porozumením,
čítanie s porozumením a použitie gramatiky a lexiky. Test obsahuje úlohy s výberom
odpovede a úlohy s krátkou odpoveďou. Externá časť maturitnej skúšky sa vo všetkých
stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje
sa externe.
2. Externú časť maturitnej skúšky z druhého vyučovacieho jazyka tvorí centrálne vypracovaný
písomný test. Test overuje komunikačné kompetencie na úrovni C1 referenčného rámca
v častiach počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením a použitie gramatiky a
lexiky. Test obsahuje úlohy s výberom odpovede a úlohy s krátkou odpoveďou. Externá
časť maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva
sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa externe.
3. Test z cudzieho jazyka alebo z druhého vyučovacieho jazyka pre žiakov so sluchovým
postihnutím neobsahuje úlohy na počúvanie s porozumením.
4. Písomnou formou internej časti maturitnej skúšky je vypracovanie štruktúrovaného
centrálneho zadania v určenej žánrovej forme. Písomná forma internej časti maturitnej
skúšky sa zadáva vo všetkých stredných školách v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým
dozorom a vyhodnocuje sa interne na základe centrálnych pokynov.
5. Charakteristika zadania písomnej formy internej časti maturitnej skúšky pre úroveň
C1 referenčného rámca
a) napísať jasný, detailný a správne kompozične a syntakticky
členený text na zložité témy so spoločenskou alebo s odbornou tematikou,
b) písať
podrobne, štylisticky a jazykovo správne o udalostiach, reálnych alebo fiktívnych
zážitkoch,
c) napísať dobre zrozumiteľný príbeh, esej, recenziu,
d) napísať pozdrav,
pozvanie, odkaz, blahoželanie, telegram,
e) napísať súkromný list a formálny list,
obchodný list, žiadosť, životopis, sťažnosť, reklamáciu, inzerát, odborný referát
s využitím adekvátnych štylistických postupov a odbornej terminológie s prihliadnutím
na cieľovú skupinu príjemcov,
f) opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, situáciu,
vytvoriť syntakticky správny opis a imaginatívny text,
g) napísať súvislý text, v
ktorom žiak vyjadrí svoje názory, postoje, myšlienky, city a pomocou doplňujúcich
argumentov a vhodných príkladov dokáže podrobne vysvetliť a podporiť svoje stanoviská
a názory a vhodne ich ukončiť,
h) napísať referát, diskusný príspevok, správu, prejav
a použiť zodpovedajúcu odbornú terminológiu,
i) vedieť aplikovať štylistické a kompozičné
postupy náučného a populárno-náučného štýlu.
6. Charakteristika zadania písomnej formy internej časti maturitnej skúšky pre úroveň
B2 referenčného rámca
a) napísať jasný a detailný text na rôzne témy, ktoré žiaka
zaujímajú,
b) písať podrobne, štylisticky a jazykovo správne o udalostiach, reálnych
alebo fiktívnych zážitkoch,
c) napísať dobre zrozumiteľný príbeh,
d) napísať pozdrav,
pozvanie, odkaz, blahoželanie, telegram,
e) napísať súkromný list a formálny list,
žiadosť, životopis, sťažnosť, reklamáciu, inzerát,
f) opísať osobu, predmet, miesto,
činnosť, situáciu,
g) napísať súvislý text, v ktorom žiak vyjadrí svoje názory, postoje,
myšlienky, city,
h) napísať referát, diskusný príspevok, správu, rozprávanie.
7. Charakteristika zadania písomnej formy internej časti maturitnej skúšky pre úroveň
B1 referenčného rámca
a) písať jednoducho a jasne o témach, ktoré sú žiakovi známe
a zaujímajú ho,
b) vyjadriť svoj názor na témy, ktoré žiaka zaujímajú,
c) vyjadriť
svoje pocity ako sú ľútosť, radosť, záujem, súcit a podobne,
d) napísať pozdrav, pozvanie,
odkaz, blahoželanie, telegram,
e) napísať súkromný list a formálny list, žiadosť,
životopis, sťažnosť, reklamáciu, inzerát,
f) opísať osobu, predmet, miesto, činnosť,
situáciu.
B. Maďarský jazyk a literatúra, ukrajinský jazyk a literatúra
1. Externú
časť maturitnej skúšky tvorí centrálne vypracovaný písomný test. Test sa skladá len
z úloh s výberom odpovede a z úloh s krátkou odpoveďou. Externá časť maturitnej skúšky
sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým
dozorom a vyhodnocuje sa externe.
2. Písomnou formou internej časti maturitnej skúšky sú centrálne pripravené súbory
štyroch tém alebo východiskové texty a určené žánrové formy. Žiak si vyberie a vypracuje
iba jednu tému. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných
školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa
interne na základe centrálnych pokynov.
3. Charakteristika úloh písomnej formy internej časti maturitnej skúšky
a) obsahová,
kompozičná a štylistická analýza a interpretácia umeleckého diela alebo vecného textu,
jeho argumentácia a hodnotenie,
b) vypracovanie zvolenej témy v určenej žánrovej forme,
c)
porovnanie dvoch textov podľa zadania,
d) štýlová a žánrová transformácia textov.
C. Matematika
Externú časť maturitnej skúšky tvorí centrálne vypracovaný
písomný test. Test sa skladá iba z úloh s výberom odpovede a z úloh s krátkou odpoveďou.
Externá časť maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom
čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa externe.
D. Slovenský jazyk a literatúra
1. Externú časť maturitnej skúšky tvorí
centrálne vypracovaný písomný test. Test sa skladá len z úloh s výberom odpovede
a z úloh s krátkou odpoveďou. Externá časť maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných
školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa
externe.
2. Písomnou formou internej časti maturitnej skúšky sú centrálne pripravené súbory
štyroch tém alebo východiskové texty a určené žánrové formy. Žiak si vyberie a vypracuje
iba jednu tému. Žiak má preukázať komplexnosť ovládania spisovného jazyka, mieru
tvorivosti v písomnom prejave a celkovú vzdelanosť a kultúrnosť v miere vychádzajúcej
z cieľových požiadaviek. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vo všetkých
stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje
sa interne na základe centrálnych pokynov.
3. Charakteristika úloh písomnej formy internej časti maturitnej skúšky
a) obsahová,
kompozičná a štylistická analýza a interpretácia umeleckého diela alebo vecného textu,
jeho argumentácia a hodnotenie,
b) vypracovanie zvolenej témy v určenej žánrovej forme,
c)
porovnanie dvoch textov podľa zadania,
d) štýlová a žánrová transformácia textov.
E. Slovenský jazyk a slovenská literatúra
1. Externú časť maturitnej skúšky
tvorí centrálne vypracovaný písomný test. Testom sa overujú komunikačné kompetencie
v častiach počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením a jazyk a literatúra. V
rámci počúvania s porozumením sa overuje, ako vedia žiaci efektívne počúvať hovorený
prejav v slovenskom jazyku, porozumieť mu a získať z neho informácie, ktoré sú potrebné
na splnenie úloh v teste. Test sa skladá len z úloh s výberom odpovede a z úloh s
krátkou odpoveďou. Externá časť maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách
zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa externe.
2. Písomnou formou internej časti maturitnej skúšky sú centrálne pripravené štyri
témy s osnovou a určené žánrové formy podľa vzdelávacieho štandardu štátneho vzdelávacieho
programu zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry. Žiak si vyberie a vypracuje
iba jednu tému. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných
školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa
interne na základe centrálnych pokynov.
3. Charakteristika úloh písomnej formy internej časti maturitnej skúšky
a) obsahová,
kompozičná a štylistická analýza a interpretácia umeleckého diela alebo vecného textu,
jeho argumentácia a hodnotenie,
b) vypracovanie zvolenej témy v určenej žánrovej forme,
c)
porovnanie dvoch textov podľa zadania,
d) štýlová a žánrová transformácia textov.
III. ČASŤ
VŠEOBECNÉ POKYNY NA VYKONÁVANIE ÚSTNEJ FORMY INTERNEJ ČASTI MATURITNEJ SKÚŠKY
1. Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky tvorí ústna odpoveď žiaka
pred predmetovou maturitnou komisiou, pričom si žiak žrebuje jedno zo schválených
maturitných zadaní.
2. Maturitné zadania a úlohy v nich možno schváliť, ak sú v súlade s katalógom
cieľových požiadaviek pre príslušný predmet maturitnej skúšky.
3. Každé maturitné zadanie tvoria dve samostatné úlohy alebo tri samostatné
úlohy z viacerých tematických okruhov, podľa možností a charakteru predmetu maturitnej
skúšky.
4. Obsah maturitných zadaní zohľadňuje aj čas určený na trvanie maturitnej
skúšky pozostávajúcej z prípravy a odpovede.
5. Minimálny počet maturitných zadaní je 30. Každé maturitné zadanie sa použije
iba jedenkrát v príslušnom dni a v jednej predmetovej maturitnej komisii v tej istej
strednej škole.
6. Pre každý predmet maturitnej skúšky sa učebné pomôcky členia na všeobecné
a konkrétne. Všeobecnými učebnými pomôckami sú pomôcky, ktoré má každý žiak v strednej
škole k dispozícii počas konania príslušnej časti maturitnej skúšky alebo zložky
maturitnej skúšky. Konkrétnymi učebnými pomôckami sú učebné pomôcky, ktoré priamo
súvisia s príslušným maturitným zadaním.
7. Stredná škola zabezpečí žiakovi prístup k všeobecným učebným pomôckam
v príslušnom predmete maturitnej skúšky.
8. Súčasťou príslušného maturitného zadania je aj uvedenie konkrétnej učebnej
pomôcky.
9. Skúšajúci riadi rozhovor so žiakom, kladie pomocné otázky, vyjadruje súhlas
alebo nesúhlas s tvrdeniami žiaka a vedie ho k tomu, aby svoje názory podopieral
argumentmi a využíval pri tom písomnú prípravu a vlastné poznatky získané počas prípravy
na maturitnú skúšku.
10. Členovia predmetovej maturitnej komisie dbajú na to, aby žiak mohol na
ich podnety reagovať plynulo a mal vhodné podmienky na vyjadrenie svojich myšlienok.
11. Charakteristika maturitných zadaní a úloh v nich, všeobecné učebné pomôcky
a hodnotenie jednotlivých predmetov maturitnej skúšky sú uvedené v katalógu cieľových
požiadaviek, ak je vydaný.
IV. ČASŤ
VŠEOBECNÉ POKYNY NA VYKONÁVANIE ODBORNEJ ZLOŽKY MATURITNEJ SKÚŠKY
1. Maturitné témy pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky vychádzajú
z výkonových štandardov pre teoretické vyučovanie pre príslušný študijný odbor alebo
pre zameranie príslušného študijného odboru uvedené v štátnom vzdelávacom programe
pre odborné vzdelávanie a prípravu, podľa ktorého žiak štúdium začal.
2. Maturitné témy pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky vychádzajú
z výkonových štandardov pre praktické vyučovanie pre príslušný študijný odbor alebo
pre zameranie príslušného študijného odboru uvedené v štátnom vzdelávacom programe
pre odborné vzdelávanie a prípravu, podľa ktorého žiak štúdium začal.
3. Skúšajúci riadi rozhovor so žiakom, kladie pomocné a stimulačné otázky,
vyjadruje súhlas alebo nesúhlas s tvrdeniami žiaka a vedie žiaka k tomu, aby svoje
názory odôvodňoval relevantnými argumentmi a využíval pri tom písomnú prípravu a
tiež vlastné poznatky získané počas prípravy na maturitnú skúšku.
4. Členovia predmetovej maturitnej komisie dbajú na to, aby žiak mohol na
ich podnety reagovať plynulo a mal primeraný čas a pokoj na vyjadrenie svojich myšlienok.
A. TEORETICKÁ ČASŤ ODBORNEJ ZLOŽKY MATURITNEJ SKÚŠKY
Kritériá hodnotenia
a) porozumenie téme,
b) používanie odbornej terminológie,
c) samostatnosť prejavu,
d) schopnosť aplikácie,
e) správnosť a vecnosť odpovede.
B. PRAKTICKÁ ČASŤ ODBORNEJ ZLOŽKY MATURITNEJ SKÚŠKY
Charakteristika foriem
B1. Praktická realizácia a predvedenie komplexnej úlohy
Rozsah a obsah
úloh: aplikácia teoretických vedomostí a zručností získaných praktickým vyučovaním
v príslušnom študijnom odbore alebo v zameraní príslušného študijného odboru.
Kritériá hodnotenia
a) pochopenie úlohy,
b) analýza úlohy,
c) voľba postupu,
d) voľba a použitie pomôcok, špeciálnych zariadení, prístrojov a materiálov,
e) organizácia práce,
f) dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia,
g) ochrana životného prostredia,
h) výsledok práce.
B2. Obhajoba vlastného projektu
Komplexná odborná práca alebo projekt sa
rieši počas štúdia individuálne alebo skupinovo. Práca je obsahovo zameraná podľa
príslušného študijného odboru alebo zamerania príslušného študijného odboru a potrieb
praxe. Vo výtvarných odboroch tvorí túto časť maturitnej skúšky spracovanie zadanej
témy v technologických, výtvarných a materiálových súvislostiach v podobe návrhu,
odbornej dokumentácie, realizácie návrhu a písomnej obhajoby v odbornej maturitnej
práci. V písomnej obhajobe žiak uvedie svoje východiská a ciele, inšpiračné zdroje,
popíše a odôvodní postup realizácie, použité výtvarné techniky, technológie a materiály
a celkový rozpočet realizácie.
Kritériá hodnotenia
a) odborná úroveň projektu,
b) grafická úroveň projektu,
c) vlastná obhajoba autora - úroveň prezentácie,
d) používanie odbornej terminológie,
e) využitie odbornej literatúry.
B3. Realizácia a obhajoba experimentu
Rozsah a obsah úloh: 20 strán textu,
tabuľky, nákresy, grafy, obrazový a fotografický materiál.
Kritériá hodnotenia
a) odborná úroveň projektu,
b) grafická úroveň projektu,
c) vlastná obhajoba autora - úroveň prezentácie,
d) používanie odbornej terminológie,
e) využitie odbornej literatúry.
B4. Obhajoba úspešnej súťažnej práce
Predvedenie a obhajoba úspešnej súťažnej
práce, ktorá sa umiestnila na prvom až treťom mieste v krajskom kole alebo na prvom
až piatom mieste v celoštátnom kole súťaže žiakov stredných škôl v Slovenskej republike.
Kritériá hodnotenia
a) správna voľba postupu,
b) využitie zariadení a materiálov,
c) používanie odbornej terminológie,
d) samostatnosť prejavu,
e) schopnosť aplikácie,
f) možnosť využitia v odbore.
B5. Predvedenie umeleckého výkonu
1. V hudobnom odbore tvorí túto časť
maturitnej skúšky individuálna forma predvedenia umeleckých diel.
2. V hudobno-dramatickom odbore tvorí túto časť maturitnej skúšky individuálna a
skupinová forma predvedenia umeleckých diel.
3. V tanečnom odbore tvorí túto časť maturitnej skúšky frontálna forma a individuálna
forma predvedenia tanečnej techniky v príslušnom odbornom zameraní.
V. ČASŤ
ÚPRAVA PODMIENOK MATURITNEJ SKÚŠKY PRE ŽIAKOV SO ZDRAVOTNÝM ZNEVÝHODNENÍM
A. I. kategória - ľahký stupeň obmedzenia
Žiak so zdravotným znevýhodnením v tejto kategórii môže pracovať s testom
a zadaním pre žiakov bez zdravotného znevýhodnenia, ak má možnosť pracovať v predĺženom
čase a používať kompenzačné pomôcky.
Úpravy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením s jednotlivými druhmi postihnutí
1. Žiak so sluchovým postihnutím
a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 50%
a
b) možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.
2. Žiak so zrakovým postihnutím
a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 75%
a
b) možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.
3. Žiak s telesným postihnutím
a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 75%
a
b) možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.
4. Žiak chorý alebo zdravotne oslabený
Predĺženie času maturitnej skúšky najviac
o 50%.
5. Žiak s vývinovými poruchami učenia
a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac
o 25% a
b) možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.
6. Žiak s poruchami aktivity a pozornosti
Predĺženie času maturitnej skúšky najviac
o 25%.
7. Žiak s poruchami správania
Predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 25%.
8. Žiak s narušenou komunikačnou schopnosťou
a) predĺženie času maturitnej skúšky
najviac o 25% a
b) možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.
9. Žiak s autizmom alebo s ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami
a) predĺženie
času maturitnej skúšky najviac o 50% a
b) úprava podmienok a priebehu maturitnej skúšky
na základe odporúčania podľa § 16 ods. 8 písm. b) a ods. 9.
10. Žiak s viacnásobným postihnutím
Podľa úpravy podmienok uvedenej v bodoch 1. až
9. na základe primárneho postihnutia.
B. II. kategória - stredný stupeň obmedzenia
Žiak so zdravotným znevýhodnením zaradený do tejto kategórie je schopný vypracovať
zadania len s uvedenými úpravami.
Úpravy podmienok pre žiakov so zdravotným znevýhodnením s jednotlivými
druhmi postihnutí
1. Žiak so sluchovým postihnutím
a) predĺženie času maturitnej
skúšky najviac o 75%,
b) písmo Arial, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5,
c) zápis odpovede
priamo do testového zošita, uvedenie synoným pri vybraných slovách,
d) úprava a nahradenie
niektorých úloh založených na jazykovom cite,
e) vylúčenie úloh na počúvanie s porozumením
z cudzieho jazyka a
f) možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.
2. Žiak so zrakovým postihnutím
a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 100%,
b)
písmo Arial, veľkosť písma 14 až 36 podľa potreby, riadkovanie 1,5 alebo 2,0, formát
A4 alebo A3, voliteľné testy v Braillovom písme a elektronicky prístupnej forme s
možnosťou zápisu odpovede elektronicky,
c) členenie testového hárka tak, aby umožňoval
orientáciu,
d) zápis odpovede priamo do testového zošita, zakrúžkovaním variantu alebo
zapísaním odpovede do riadka,
e) možnosť zápisu odpovede na samostatný list papiera,
f)
zvýraznené oddelenie otázok,
g) úprava a nahradenie niektorých úloh,
h) možnosť použitia
kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka a
i) zvuková nahrávka textov k otázkam.
3. Žiak s telesným postihnutím
a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 100%,
b)
písmo Arial, veľkosť písma 14 až 18 podľa potreby, riadkovanie 1,5 alebo 2,0, voliteľné
testy v elektronicky prístupnej forme,
c) členenie testového hárka tak, aby uľahčoval
orientáciu,
d) zápis odpovedí priamo do testového zošita, zakrúžkovaním odpovede alebo
zapísaním odpovede do riadka a
e) možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb
žiaka.
4. Žiak chorý alebo zdravotne oslabený
a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac
o 75%,
b) prestávka, ktorá sa nepočíta do času maturitnej skúšky (pre žiaka s ochorením
diabetes mellitus, žiaka s vrodenými alebo so získanými srdcovými chorobami a podobne)
a
c) prítomnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorý pomáha pri možných zdravotných ťažkostiach.
5. Žiak s vývinovými poruchami učenia
a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac
o 50%,
b) písmo Arial, veľkosť písma 14, riadkovanie 1,5,
c) zvýraznenie podstaty úlohy
podčiarknutím, tučným písmom a podobne,
d) členenie testového hárka tak, aby uľahčoval
orientáciu,
e) zvýraznené oddelenie otázok a
f) zápis odpovedí priamo do testového
zošita, zakrúžkovaním odpovede alebo zapísaním odpovede do riadka.
6. Žiak s poruchami aktivity a pozornosti
a) predĺženie času maturitnej skúšky najviac
o 50% a
b) zápis odpovedí priamo do testového zošita, zakrúžkovaním odpovede alebo
zapísaním odpovede do riadka.
7. Žiak s poruchami správania
Predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 50%.
8. Žiak s narušenou komunikačnou schopnosťou
a) predĺženie času maturitnej skúšky
najviac o 50%,
b) písmo Arial, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5,
c) zvýraznenie podstaty
úlohy podčiarknutím, tučným písmom a podobne,
d) členenie testového hárka tak, aby
uľahčoval orientáciu,
e) zvýraznené oddelenie otázok a
f) zápis odpovedí priamo do
testového zošita, zakrúžkovaním odpovede alebo zapísaním odpovede do riadka.
9. Žiak s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi poruchami
a) predĺženie času maturitnej
skúšky najviac o 50%,
b) úprava podmienok a priebehu maturitnej skúšky na základe
odporúčania podľa § 16 ods. 8 písm. b) a ods. 9 a
c) prítomnosť školského špeciálneho
pedagóga, pedagogického asistenta alebo odborného zamestnanca školy, ktorý pomáha
pri možných ťažkostiach počas maturitnej skúšky.
10. Žiak s viacnásobným postihnutím
Podľa upravených podmienok uvedených v bodoch
1. až 9. na základe primárneho postihnutia.
C. III. kategória - ťažký stupeň obmedzenia
1. Žiak so zdravotným znevýhodnením
zaradený do tejto kategórie je schopný vykonať maturitnú skúšku s upravenými podmienkami
uvedenými v II. kategórii s pomocou tlmočníka posunkovej reči alebo pedagogického
asistenta.
2. Žiak s viacnásobným postihnutím zaradený do tejto kategórie, ktorému sa v priebehu
vzdelávania zmenil zdravotný stav tak, že nie je schopný vykonať písomnú formu internej
časti maturitnej skúšky podľa písmena A, vykoná iba externú časť maturitnej skúšky
a ústnu formu internej časti maturitnej skúšky podľa písmena A.
3. Upravené podmienky pre žiakov s viacnásobným postihnutím podľa písmena B
Predĺženie času maturitnej skúšky podľa individuálnej potreby s prihliadnutím
na aktuálny zdravotný stav.
VI. ČASŤ
ÚPRAVA PODMIENOK MATURITNEJ SKÚŠKY VO VYUČOVACOM JAZYKU PRE ŽIAKOV - CUDZINCOV
1. Žiaci - cudzinci sú zaradení do dvoch kategórií podľa dĺžky vzdelávania
vo vyučovacom jazyku
a) I. kategória - najviac dva roky,
b) II. kategória - viac ako dva roky a najviac štyri roky.
2. I. kategória žiakov - cudzincov má predĺžený čas konania maturitnej skúšky
vo vyučovacom jazyku o 50%.
3. II. kategória žiakov - cudzincov má predĺžený čas konania maturitnej skúšky
vo vyučovacom jazyku o 25%.
1) Napríklad § 5 ods. 2 písm. n) zákona Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb.
o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej
komore v znení neskorších predpisov.
2) § 3 ods. 2 zákona o tripartite.
3) § 9 až 21 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4) § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.