210/2003 Z.z.
ZÁKON
z 21. mája 2003,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce
v znení neskorších predpisov
Zmena: 210/2003 Z.z.
Zmena: 210/2003 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl.I
Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení zákona
č. 165/2002 Z.z., zákona č. 408/2002 Z.z. a zákona č. 413/2002
Z.z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 2 v druhej vete sa vypúšťajú slová "(§ 13 ods. 3)".
2. Článok 4 znie:
"Čl.4
Zamestnanci alebo zástupcovia zamestnancov majú právo na
poskytovanie informácií o hospodárskej a finančnej situácii
zamestnávateľa a o predpokladanom vývoji jeho činnosti, a to
zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase. Zamestnanci sa môžu
vyjadrovať a predkladať svoje návrhy k pripravovaným rozhodnutiam
zamestnávateľa, ktoré môžu ovplyvniť ich postavenie
v pracovnoprávnych vzťahoch.".
3. V čl. 9 v prvej vete sa za slovo "Zamestnanci" vkladajú
slová "a zamestnávatelia".
4. Článok 10 znie:
"Čl.10
Zamestnanci a zamestnávatelia majú právo na kolektívne
vyjednávanie; v prípade rozporu ich záujmov zamestnanci majú právo
na štrajk a zamestnávatelia majú právo na výluku. Odborové orgány
sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho
vyjednávania. Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník sa
zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch za podmienok ustanovených
zákonom. Zamestnávateľ je povinný umožniť odborovému orgánu,
zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi pôsobiť na
pracoviskách.".
5. § 3 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských
spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť, sa spravujú
týmto zákonom, ak tento zákon, osobitný predpis, medzinárodná
zmluva, zmluva uzatvorená medzi Slovenskou republikou a cirkvami
a náboženskými spoločnosťami alebo vnútorné predpisy cirkví
a náboženských spoločností neustanovujú inak.".
6. V § 5 ods. 2 úvodná veta znie: "Pracovnoprávne vzťahy
zamestnancov, ktorých zamestnávatelia vysielajú na výkon prác
k inému zamestnávateľovi z územia členského štátu Európskej únie
na územie Slovenskej republiky, sa spravujú týmto zákonom,
osobitnými predpismi alebo príslušnou kolektívnou zmluvou, ktoré
upravujú".
7. V § 7 ods. 3 sa slová "ktorý je štatutárnym orgánom"
nahrádzajú slovami "ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu".
8. V § 7 ods. 4 sa slová "plnenie svojich úloh" nahrádzajú
slovami "prevažujúci predmet činnosti".
9. Za § 11 sa vkladá § 11a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 11a
Zástupcovia zamestnancov
(1) Zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán,
zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Zástupcom
zamestnancov je aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu
zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.
(2) V družstve, kde je súčasťou členstva aj pracovnoprávny
vzťah člena k družstvu, je na účely tohto zákona zástupcom
zamestnancov osobitný orgán družstva volený členskou schôdzou.".
10. § 12 sa vypúšťa.
11. V § 13 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Zamestnávateľ nesmie zisťovať sexuálnu orientáciu
zamestnanca.".
Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.
12. V § 13 odsek 3 znie:
"(3) Na účely zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa
priamou diskrimináciou rozumie, ak sa so zamestnancom zaobchádza
menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo
zaobchádzať s iným zamestnancom v porovnateľnej situácii.
Nepriamou diskrimináciou je navonok neutrálny pokyn, rozhodnutie
alebo prax znevýhodňujúce zamestnanca v porovnaní s inými
zamestnancami, ak tento pokyn, rozhodnutie alebo prax nie sú
primerané a nevyhnutné a nemožno ich ospravedlniť objektívnymi
skutočnosťami. Za priamu diskrimináciu alebo nepriamu
diskrimináciu sa považuje aj pokyn na diskrimináciu zamestnanca.".
13. V § 13 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Za formu diskriminácie sa považuje aj obťažovanie, ak ide
o nežiaduce správanie s úmyslom alebo účinkom porušiť ľudskú
dôstojnosť, a ktoré vytvára pre zamestnanca nepriateľské,
zastrašujúce, zahanbujúce, ponižujúce alebo urážlivé prostredie.".
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 5 až 8.
14. V § 13 ods. 5 posledná veta znie: "Nikto nesmie byť na
pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov
prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného
zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na
začatie trestného stíhania.".
15. V § 13 ods. 6 sa číslovka "3" nahrádza číslovkou "5".
16. V § 13 odsek 7 znie:
"(7) Zamestnanec, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku
nedodržania podmienok ustanovených v odsekoch 1 až 6, môže sa
domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ak zamestnanec, ktorý sa považuje
za poškodeného z dôvodu neuplatnenia zásady rovnakého
zaobchádzania, preukáže súdu skutočnosti, z ktorých možno odvodiť,
že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, je povinnosťou
zamestnávateľa preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania.".
17. V § 17 odsek 2 znie:
"(2) Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas
zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred
prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak
to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.".
18. V § 23 ods. 1 sa slová "príslušný odborový orgán"
nahrádzajú slovami "zástupcov zamestnancov, a ak u zamestnávateľa
nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov".
19. V § 29 ods. 1 sa slová "príslušný odborový orgán"
nahrádzajú slovami "zástupcov zamestnancov, a ak u zamestnávateľa
nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov".
20. V § 29 ods. 2 sa slová "s príslušným odborovým orgánom"
nahrádzajú slovami "so zástupcami zamestnancov".
21. V § 36 ods. 1 sa v prvej vete vypúšťajú slová "§ 74
ods. 3", za slovami "§ 103 ods. 4" sa slovo "a" nahrádza čiarkou
a na konci sa pripájajú tieto slová: "a § 240 ods. 7".
22. V § 39 sa vypúšťajú odseky 1 a 2. Doterajšie odseky
3 a 4 sa označujú ako odseky 1 a 2.
23. V § 39 odsek 2 znie:
"(2) Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
vydané zamestnávateľmi po dohode s príslušným orgánom inšpekcie
práce, s príslušným orgánom na ochranu zdravia a so zástupcami
zamestnancov.".
24. § 40 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:
"(6) Tehotná zamestnankyňa na účely tohto zákona je
zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala
o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie.
(7) Dojčiaca zamestnankyňa na účely tohto zákona je
zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala
o tejto skutočnosti.".
25. V § 41 ods. 6 písmeno a) znie:
"a) o tehotenstve,".
26. V § 41 ods. 6 sa vypúšťa písmeno e).
27. V § 41 ods. 7 sa na konci pripájajú tieto slová: "ak ide
o mladistvého".
28. V § 41 ods. 9 sa vypúšťajú slová "v sume dvojnásobku
mesačnej mzdy, ktorá by jej patrila podľa odseku 1".
29. Doterajší text § 42 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa
odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie
ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo
vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie
ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej
riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto
zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho
zvolení alebo vymenovaní.".
30. V § 43 ods. 1 písmeno a) znie:
"a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná
charakteristika,".
31. V § 45 vrátane nadpisu sa slovo "lehota" vo všetkých
tvaroch nahrádza slovom "doba" v príslušnom tvare.
32. V § 47 ods. 4 sa slová "príslušnému odborovému orgánu"
nahrádzajú slovami "zástupcom zamestnancov".
33. § 48 vrátane nadpisu znie:
"§ 48
Pracovný pomer na určitú dobu
(1) Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola
v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak
v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné
podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.
Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný
pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
(2) Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť, predĺžiť
alebo opätovne dohodnúť najdlhšie na tri roky. Opätovne dohodnutý
pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť
pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho
pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
(3) Predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na určitú
dobu nad tri roky možno len z dôvodu
a) zastupovania zamestnanca,
b) vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť
počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem
mesiacov v kalendárnom roku,
c) splnenia úlohy vymedzenej výsledkom,
d) dohodnutého v kolektívnej zmluve.
(4) Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného
pomeru podľa odseku 3 sa uvedie v pracovnej zmluve.
(5) Pracovný pomer na určitú dobu nad tri roky možno predĺžiť
alebo opätovne dohodnúť aj bez dôvodu uvedeného v odseku 3
a) s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej
pôsobnosti štatutárneho orgánu, a s vedúcim zamestnancom,
ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho
zamestnanca,
b) s tvorivým zamestnancom vedy, výskumu, vývoja,
c) so zamestnancom na výkon činnosti, pre ktorú je predpísané
vzdelanie umeleckého smeru,
d) so zamestnancom, ktorý vykonáva opatrovateľskú službu podľa
osobitného predpisu,
e) so zamestnancom, ktorý je poberateľom starobného dôchodku,
invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného
výsluhového dôchodku,
f) so zamestnancom u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najviac 20
zamestnancov,
g) so zamestnancom, o ktorom to ustanovuje zákon alebo
medzinárodná zmluva,
h) s vysokoškolským učiteľom.
(6) Zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu nemožno
zvýhodniť alebo obmedziť, najmä ak ide o pracovné podmienky
súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, v porovnaní
so zamestnancom v pracovnom pomere na neurčitý čas.
(7) Zamestnávateľ informuje vhodným spôsobom zamestnancov
v pracovnom pomere na určitú dobu a zástupcov zamestnancov
o pracovných miestach na neurčitý čas, ktoré sa u neho uvoľnili.".
34. V § 49 sa vypúšťa odsek 3.
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 6.
35. V § 49 sa za odsek 5 vkladajú nové odseky 6 a 7, ktoré
znejú:
"(6) Pracovný pomer na kratší pracovný čas, v ktorom je rozsah
pracovného času menej ako 20 hodín týždenne, môže zamestnávateľ
alebo zamestnanec skončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez
uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je 15 dní a začína plynúť dňom,
v ktorom sa doručila výpoveď.
(7) Na pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa odseku 6 sa
nevzťahujú ustanovenia § 48 ods. 2 až 4, § 62, § 64 ods. 1
písm. a), b), d) a e), § 71 ods. 2, § 73, § 74, § 76 a § 240
ods. 7.".
Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 8.
36. V § 49 odsek 8 znie:
"(8) Zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom
zamestnancov a zástupcov zamestnancov o možnostiach pracovných
miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný
čas.".
37. § 50 znie:
38. § 51 sa vypúšťa.
39. V § 52 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová "vlastnej svadby
a svadby detí,".
40. Za § 52 sa vkladá § 52a, ktorý vrátane nadpisu znie:
41. V § 53 ods. 1 v druhej vete sa slovo "lehotu" nahrádza
slovom "dobu".
42. V § 53 ods. 1 sa na konci tretej vety pripájajú tieto
slová: "ak sa so žiakom nedohodne inak" a v štvrtej vete sa slová
"s príslušným odborovým orgánom" nahrádzajú slovami "so zástupcami
zamestnancov".
43. V § 55 ods. 2 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová:
"(ďalej len "karanténne opatrenie")".
44. V § 58 ods. 1 sa na konci prvej vety pripájajú tieto
slová: "(ďalej len "užívateľský zamestnávateľ")".
45. V § 58 odseky 2 až 4 znejú:
"(2) Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec
dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa
počas dočasného pridelenia pracovné úlohy, organizuje, riadi
a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára
priaznivé pracovné podmienky týkajúce sa najmä pracovného času
a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako
ostatným zamestnancom. Vedúci zamestnanci užívateľského
zamestnávateľa nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť
právne úkony v mene zamestnávateľa, ktorý zamestnanca dočasne
pridelil.
(3) Počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu,
náhradu mzdy, cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca
dočasne pridelil. Pracovné podmienky a mzdové podmienky dočasne
pridelených zamestnancov musia byť rovnaké ako u ostatných
zamestnancov užívateľského zamestnávateľa.
(4) Ak zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil,
uhradil zamestnancovi škodu, ktorá mu vznikla pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním u užívateľského
zamestnávateľa, má nárok na náhradu voči tomuto zamestnávateľovi,
ak sa zamestnávatelia nedohodnú inak.".
46. V § 59 ods. 1 písm. d) sa slovo "lehote" nahrádza slovom
"dobe".
47. V § 62 odsek 1 znie:
"(1) Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj
zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď
zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť
rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace.".
48. V § 63 ods. 1 písmená d) a e) znejú:
"d) zamestnanec
1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon
dohodnutej práce,
2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2,
3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny
výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom
predpise alebo
4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho
v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na
odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase
neodstránil,
e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ
mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol
v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením
pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.".
49. V § 63 odsek 2 znie:
"(2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde
o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý
možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to
ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako
miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú
prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo
dohodnuté ako miesto výkonu práce.".
50. V § 63 ods. 4 sa vypúšťa posledná veta.
51. V § 64 ods. 1 písm. a) sa slová "od povolenia kúpeľného
liečenia" nahrádzajú slovami "od nástupu na kúpeľnú liečbu",
bodkočiarka sa nahrádza čiarkou a slová za bodkočiarkou sa
vypúšťajú.
52. V § 64 ods. 1 písmeno c) znie:
"c) v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na
materskej dovolenke alebo keď je zamestnankyňa a zamestnanec
na rodičovskej dovolenke,".
53. V § 64 odsek 2 znie:
"(2) Ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej
doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe,
pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby
okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného
pomeru netrvá.".
54. V § 64 ods. 3 písmeno c) znie:
"c) pre iné porušenie pracovnej disciplíny [§ 63 ods. 1
písm. e)], ak nejde o tehotnú zamestnankyňu alebo ak nejde
o zamestnankyňu na materskej dovolenke alebo zamestnankyňu
a zamestnanca na rodičovskej dovolenke,".
55. V § 68 odsek 1 znie:
"(1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak
zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.".
56. V § 68 ods. 3 prvá veta znie: "Zamestnávateľ nemôže
okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so
zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou
a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou
alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri
roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu,
ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.".
57. V § 69 sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
"c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.".
58. § 71 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer na
určitú dobu aj bez uvedenia dôvodu; v takomto prípade má
zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného
zárobku za dobu, po ktorú mal trvať pracovný pomer.".
59. V § 72 sa slovo "lehota" vo všetkých tvaroch nahrádza
slovom "doba" v príslušnom tvare.
60. V § 73 sa slová "príslušný odborový orgán" vo všetkých
tvaroch nahrádzajú slovami "zástupcovia zamestnancov" v príslušnom
tvare.
61. § 74 vrátane nadpisu znie:
"§ 74
Účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru
Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov
je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo
dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej
lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.".
62. V § 76 odsek 1 znie:
"(1) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak
sa pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63
ods. 1 písm. a) až c).".
63. V § 76 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí
odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného
zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím
plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1
písm. a) až c); zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa
najmenej päť rokov, patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku
jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Ak
zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru, je
zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť.".
Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6.
64. V § 77 sa slová "skúšobnej lehote" nahrádzajú slovami
"skúšobnej dobe".
65. V § 78 ods. 1, § 78 ods. 3 písm. c), § 79 ods. 3 písm. b)
sa slovo "lehota" vo všetkých tvaroch nahrádza slovom "doba"
v príslušnom tvare.
66. V § 79 odsek 1 znie:
"(1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo
v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že
trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa
nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy.
Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku
odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať
v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.".
67. V § 79 ods. 2 sa číslovka "12" nahrádza slovom "deväť".
68. V § 81 písm. a) sa slová "svedomite a riadne podľa svojich
síl, vedomostí a schopností" nahrádzajú slovami "zodpovedne
a riadne".
69. V § 81 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré
znie:
"d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať
liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,".
Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená e) a f).
70. V § 83 ods. 1 sa za slovo "zhodná" vkladajú slová "alebo
obdobná".
71. V § 84 ods. 1 sa slová "príslušného odborového orgánu"
nahrádzajú slovami "zástupcov zamestnancov".
72. Nadpis tretej časti znie:
"PRACOVNÝ ČAS A DOBA ODPOČINKU".
73. V § 85 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 4, ktoré
znejú:
"(2) Doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným
časom.
(3) Na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia
pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní.
(4) Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem
hodín, ak tento zákon neustanovuje inak.".
Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 9.
74. V § 85 odsek 6 znie:
"(6) Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným
chemickým karcinogénom pri pracovných procesoch s rizikom
chemickej karcinogenity, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.".
75. V § 85 ods. 7 sa na konci pripája táto veta:
"Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24
hodín presiahnuť osem hodín.".
76. V § 85 ods. 8 sa slová "1 až 4" nahrádzajú slovami "1, 5
až 7".
77. V § 85 ods. 9 sa čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa
slová "aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.".
78. V § 86 ods. 1 sa slová "s príslušným odborovým orgánom"
nahrádzajú slovami "so zástupcami zamestnancov".
79. § 87 vrátane nadpisu znie:
"§ 87
Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času
(1) Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby
sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne,
zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo
po dohode so zamestnancom rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na
jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom
presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný
pracovný čas.
(2) Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov
alebo po dohode so zamestnancom rozvrhnúť pracovný čas
nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri
mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri
ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce.
Priemerný týždenný pracovný čas počas tohto obdobia nesmie pritom
presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. Rovnako môže byť
rozvrhnutý pracovný čas pre určité organizačné útvary alebo druhy
prác.
(3) Zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, tehotnej
žene, žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako
tri roky, osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa
mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne
len po dohode s ním.
(4) Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12
hodín.
(5) Pracovný čas zamestnanca hasičskej jednotky v priebehu 24
hodín nesmie presiahnuť 18 hodín.".
80. V § 88 ods. 1 sa slová "po dohode s príslušným odborovým
orgánom" nahrádzajú slovami "po prerokovaní so zástupcami
zamestnancov".
81. V § 89 ods. 1 v úvodnej vete sa za slovo "uplatní" vkladá
slovo "najmä".
82. V § 89 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová "pri
nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase".
83. V § 90 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová:
"a prestávka v práci".
84. V § 90 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré
znejú:
"(2) Prácou na zmeny je spôsob organizácie pracovného času,
pri ktorom zamestnanci jeden druhého striedajú na rovnakom
pracovisku podľa určitého rozvrhu a v priebehu určitého obdobia
dní alebo týždňov pracujú v rôznom čase.
(3) Zamestnanec pracujúci v pracovných zmenách je každý
zamestnanec, ktorého pracovný režim je organizovaný formou práce
na pracovné zmeny.".
Doterajšie odseky 2 až 10 sa označujú ako odseky 4 až 12.
85. V § 90 ods. 4 sa slová "s príslušným odborovým orgánom"
nahrádzajú slovami "so zástupcami zamestnancov".
86. V § 90 odsek 6 znie:
"(6) Zamestnávateľ môže pracovný čas tej istej zmeny po dohode
so zástupcami zamestnancov rozdeliť na dve časti.".
87. V § 90 ods. 8 posledná veta znie: "Pracovný režim,
v ktorom pracovná činnosť prebieha súvislo po všetky dni v týždni,
je nepretržitý pracovný režim.".
88. V § 90 ods. 10 sa slová "po prerokovaní s príslušným
odborovým orgánom" nahrádzajú slovami "po dohode so zástupcami
zamestnancov".
89. V § 90 sa vypúšťa odsek 12.
90. V § 91 ods. 2 sa slová "s príslušným odborovým orgánom"
nahrádzajú slovami "so zástupcami zamestnancov".
91. V § 92 odsek 2 znie:
"(2) Tento odpočinok možno skrátiť až na osem hodín
zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov v nepretržitých prevádzkach
a pri turnusovej práci, pri naliehavých opravárskych prácach, ak
ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie
zamestnancov, a pri mimoriadnych udalostiach. V iných prípadoch
môže zamestnávateľ tento odpočinok skrátiť iba po dohode so
zamestnancom.".
92. V § 92 ods. 3 sa vypúšťajú slová "a nepoužil lôžkový vozeň
alebo ležadlový vozeň,".
93. V § 93 odsek 3 znie:
"(3) Ak z prevádzkových dôvodov nemožno rozvrhnúť pracovný čas
podľa odsekov 1 a 2, môže zamestnávateľ po prerokovaní so
zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom starším
ako 18 rokov rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz
za týždeň najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý by mal
pripadnúť na nedeľu.".
94. V § 94 ods. 2 sa slová "s príslušným odborovým orgánom"
nahrádzajú slovami "so zástupcami zamestnancov".
95. V § 94 ods. 3 sa vypúšťa písmeno g).
Doterajšie písmená h) a i) sa označujú ako písmená g) a h).
96. V § 94 ods. 3 písm. h) sa na konci pripájajú tieto slová:
"a pri spracovaní potravinárskych surovín".
97. V § 95 sa za slovo "nástupu" vkladá slovo "pracovnej".
98. V § 97 ods. 5 v prvej vete sa vypúšťa slovo "výnimočne,".
99. V § 97 odsek 6 znie:
"(6) Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín
týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich,
ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom
období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich.".
100. V § 97 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie odseky 8 až 12 sa označujú ako odseky 7 až 11.
101. V § 97 ods. 8 písm. b) sa za slovo "život" vkladá čiarka
a slová "alebo zdravie" sa nahrádzajú slovami "zdravie alebo veľké
hospodárske škody".
102. V § 97 odseky 9 a 10 znejú:
"(9) Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ po
dohode so zástupcami zamestnancov.
(10) Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov dohodnúť so
zamestnancom výkon práce nadčas nad hranicu ustanovenú v odseku
7 v rozsahu najviac 250 hodín.".
103. V § 97 ods. 11 sa na konci pripája táto veta: "Prácu
nadčas možno s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne pri prácach
podľa odseku 8 a na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného
procesu.".
104. V § 98 odsek 4 znie:
"(4) Náklady za posúdenie zdravotnej spôsobilosti podľa odseku
3 uhrádza zamestnávateľ podľa osobitného predpisu.".
105. V § 98 ods. 6 v prvej vete sa slová "zástupcom
zamestnancov na ochranu práce a s príslušným odborovým orgánom"
nahrádzajú slovami "zástupcami zamestnancov".
106. V § 98 ods. 7 sa slová "príslušný odborový orgán"
nahrádzajú slovami "zástupcov zamestnancov".
107. V § 98 odsek 8 znie:
"(8) Zamestnávateľ je povinný u zamestnanca pracujúceho v noci
rozvrhnúť ustanovený týždenný pracovný čas tak, aby priemerná
dĺžka pracovnej zmeny neprekročila osem hodín v dobe najviac
štyroch kalendárnych mesiacov po sebe nasledujúcich, pričom pri
výpočte priemernej dĺžky pracovnej zmeny zamestnanca pracujúceho
v noci sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa.".
108. § 98 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
"(9) Pracovný čas u zamestnanca vykonávajúceho ťažkú telesnú
prácu alebo ťažkú duševnú prácu, alebo prácu, pri ktorej by mohlo
dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, nesmie presiahnuť osem
hodín v priebehu 24 hodín. Zamestnávateľ po dohode so zástupcami
zamestnancov v súlade s právnymi predpismi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vymedzí okruh ťažkých
telesných prác alebo ťažkých duševných prác, alebo prác, pri
ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia.".
109. V § 100 sa vypúšťa písmeno d).
110. V § 106 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e). Doterajšie písmená f) až h) sa označujú ako e) až g).
111. § 108 sa vypúšťa.
112. V § 109 ods. 2 sa vypúšťajú slová "po prerokovaní
s príslušným odborovým orgánom".
113. V § 109 odsek 5 znie:
"(5) Dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku možno
krátiť iba z dôvodov ustanovených v odseku 2.".
114. V § 111 ods. 1 sa slová "príslušného odborového orgánu"
nahrádzajú slovami "zástupcov zamestnancov".
115. V § 111 ods. 2 sa slová "s príslušným odborovým orgánom"
nahrádzajú slovami "so zástupcami zamestnancov".
116. V § 112 sa vypúšťa odsek 4. Doterajší odsek 5 sa označuje
ako odsek 4.
117. § 115 znie:
118. Nadpis štvrtej časti znie:
"MZDA A PRIEMERNÝ ZÁROBOK".
119. V § 119 ods. 2 sa na konci prvej vety pripájajú tieto
slová: "alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve".
120. V § 121 odsek 2 znie:
"(2) Zamestnávateľ môže dohodnúť so zamestnancom, že vo výške
mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v súhrne
150 hodín ročne. S vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej
riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, a s vedúcim
zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto
vedúceho zamestnanca, môže zamestnávateľ dohodnúť, že vo výške
mzdy bude zohľadnená prípadná dohodnutá práca nadčas. V týchto
prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda vrátane
mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas podľa odseku 1 a nemôže za
túto dobu čerpať náhradné voľno.".
121. V § 122 ods. 3 v poslednej vete sa za slová
"V kolektívnej zmluve" vkladajú slová "alebo v pracovnej zmluve".
122. V § 122 ods. 5 druhá veta znie: "Mzdové zvýhodnenie ani
náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu
zamestnancovi nepatria.".
123. V § 124 ods. 1 druhá veta znie: "Riziko tohto prekročenia
na základe žiadosti zamestnávateľa, zástupcu zamestnancov alebo
zamestnanca posudzuje príslušný orgán na ochranu zdravia.".
124. V § 124 ods. 4 úvodná veta znie: "Mzdové zvýhodnenie
možno poskytovať aj pri".
125. V § 125 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 2 až 6.
126. V § 125 ods. 4 sa slová "3 a 4" nahrádzajú slovami "2
a 3".
127. V § 125 ods. 5 sa vypúšťa druhá veta.
128. V § 126 posledná veta znie: "Rovnako ako pri nepodarkoch
sa postupuje pri chybnom vykonávaní montáží, opráv, úprav,
stavebných prác a pri nesprávnom alebo chybnom poskytnutí
služby.".
129. V § 128 v prvej vete sa vypúšťajú slová "s jeho súhlasom
alebo na jeho písomnú žiadosť".
130. V § 130 odsek 1 znie:
"(1) Mzda sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor a vypláca
sa zamestnancovi v peniazoch. V inom druhu plnenia alebo v cudzej
mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo
osobitný predpis.".
131. V § 130 ods. 3 prvá veta znie: "Medzi výplatnými termínmi
môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých
termínoch.".
132. V § 130 ods. 8 posledná veta znie: "Ak o to zamestnanec
požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom
poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.".
133. V § 133 ods. 1 sa za slová "zdravia pri práci" vkladá
čiarka a vkladajú sa slová "čas na osobnú očistu po skončení
práce".
134. V § 133 ods. 3 sa slová "s príslušným odborovým orgánom"
nahrádzajú slovami "so zástupcami zamestnancov".
135. V § 134 ods. 2 sa na konci druhej vety pripájajú tieto
slová: "a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak".
136. V § 134 ods. 10 sa číslovka "4" nahrádza číslovkou "1".
137. Nadpis nad § 136 znie:
"Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu".
138. § 136, § 137 a § 138 vrátane nadpisu znejú:
"§ 136
(1) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na
nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych
povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť
nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne
zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak tento zákon, osobitný predpis
alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa
zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak.
(2) Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon
verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie. Náhrada mzdy od
zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, mu nepatrí.
(3) Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon funkcie
v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa za podmienok
dohodnutých v kolektívnej zmluve a na výkon funkcie člena
zamestnaneckej rady po dohode so zamestnaneckou radou.
§ 137
(1) Verejná funkcia, občianska povinnosť a iný úkon vo
všeobecnom záujme je na účely tohto zákona činnosť, o ktorej to
ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
(2) Občianska povinnosť je najmä činnosť
a) svedka, tlmočníka, znalca, iných osôb predvolaných na konanie
na súde alebo inom štátnom orgáne alebo orgáne územnej
samosprávy,
b) pri poskytnutí prvej pomoci,
c) pri povinných lekárskych prehliadkach,
d) pri opatreniach proti prenosným chorobám,
e) pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej
starostlivosti,
f) pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení,
g) pri mimoriadnych udalostiach,
h) v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná podľa osobitných
predpisov poskytnúť osobnú pomoc,
i) pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch.
(3) Iný úkon vo všeobecnom záujme je najmä
a) darovanie krvi a aferéza,
b) darovanie ďalších biologických materiálov,
c) výkon funkcie v odborovom orgáne,
d) činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka,
e) účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní,
f) činnosť člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje
predseda Národnej rady Slovenskej republiky a v referende
a činnosť člena orgánov na ľudové hlasovanie o odvolaní
prezidenta Slovenskej republiky,
g) činnosť člena horskej služby alebo inej organizovanej
záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii,
h) činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre
hospodárske veci a zástupcu pre zdravotné veci, oddielového
vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, prípadne zdravotníka
v tábore pre deti a mládež,
i) činnosť člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky,
j) činnosť člena rozkladovej komisie,
k) činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu pri kolektívnom
vyjednávaní,
l) činnosť registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady
Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky a do
orgánov územnej samosprávy.
§ 138
Náhrada mzdy pri výkone občianskej povinnosti a inom úkone
vo všeobecnom záujme
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na
nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy na účasť na rekondičných
pobytoch, na povinných lekárskych prehliadkach, na darovaní krvi
a aferéze, darovaní ďalších biologických materiálov a na účasť
zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.".
139. V § 139 ods. 1 sa za slovo "čas" vkladá bodka a vypúšťajú
sa slová "s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku".
140. V § 139 ods. 4 prvá veta znie: "Zamestnancovi, ktorý
nastupuje základnú službu, náhradnú službu a civilnú službu,
zamestnávateľ poskytuje náhradu mzdy v sume jeho priemerného
zárobku za prvé dva týždne tejto služby.".
141. V § 139 ods. 7 sa slová "1 a 3" nahrádzajú slovami "1 až
3".
142. V § 139 ods. 11 sa slová "6, 7, 9 a 10" nahrádzajú
slovami "6, 9 a 10".
143. Nadpis pod § 140 znie: "Zvyšovanie kvalifikácie".
144. V § 140 ods. 1 sa slová "štúdiu popri zamestnaní a ďalšom
vzdelávaní, v ktorých" nahrádzajú slovami "ďalšom vzdelávaní,
v ktorom".
145. V § 140 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 5.
146. V § 140 odsek 3 znie:
"(3) Pracovné voľno podľa odseku 2 poskytne zamestnávateľ
najmenej
a) v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
b) dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
c) päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky a maturitnej
skúšky,
d) 40 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky alebo
dizertačnej skúšky,
e) desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce,
diplomovej práce alebo dizertačnej práce.".
147. V § 140 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.
148. V § 141 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou
a pripájajú sa tieto slová: "ak osobitný predpis neustanovuje
inak.".
149. V § 141 ods. 2 písmeno a) znie:
"a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom
zariadení
1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne
potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak
vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo
pracovného času,
2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na
nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie
nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne
potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace
s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné
vykonať mimo pracovného času,".
150. V § 141 ods. 2 písm. c) bod 1 sa slová "jeden deň"
nahrádzajú slovami "sedem dní v kalendárnom roku".
151. V § 141 ods. 2 písm. c) bod 2 sa vypúšťa slovo
"internátnej" a slovo "pracovných".
152. V § 141 ods. 2 písmeno e) znie:
"e) vlastná svadba; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na
jeden deň,".
153. Za § 141 sa vkladá § 141a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 141a
Dočasné prerušenie výkonu práce
Ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia
pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval
dôležitý záujem zamestnávateľa, môže zamestnávateľ po prerokovaní
so zástupcami zamestnancov zamestnancovi dočasne, najdlhšie na
jeden mesiac, prerušiť jeho výkon práce. Zamestnancovi po dobu
dočasného prerušenia výkonu práce patrí náhrada mzdy vo výške jeho
priemerného zárobku.".
154. V § 142 ods. 4 sa slová "s príslušným odborovým orgánom"
nahrádzajú slovami "so zástupcami zamestnancov".
155. V § 143 odseky 1 a 2 znejú:
"(1) Prekážky v práci na strane zamestnanca sa pri uplatnení
pružného pracovného času posudzujú ako výkon práce s náhradou mzdy
len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času.
V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa
posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci, nie však ako výkon
práce a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.
(2) Ak tento zákon alebo kolektívna zmluva pri prekážkach
v práci na strane zamestnanca ustanoví presnú dĺžku nevyhnutne
potrebného času, za ktorý zamestnancovi patrí pracovné voľno,
posudzuje sa ako výkon práce celý tento čas; za jeden deň sa
pritom považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny
vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času zamestnanca.".
156. V § 143 odsek 4 znie:
"(4) Ak zamestnanec neodpracoval pre ospravedlnené prekážky
v práci uvedené v odseku 1 druhej vete celý denný pracovný čas pri
uplatnení pružného pracovného dňa alebo celý týždenný pracovný čas
pri uplatnení pružného pracovného týždňa alebo celý pracovný čas
pripadajúci na štvortýždňové pracovné obdobie, pretože mu v tom
bránila prekážka v práci na jeho strane, je povinný túto
neodpracovanú časť pracovného času nadpracovať v pracovných dňoch
bez zbytočného odkladu po odpadnutí prekážky v práci, ak sa so
zamestnávateľom nedohodol inak. Nadpracovanie je možné len vo
voliteľnom pracovnom čase, ak nebola dohodnutá iná doba
a nadpracovanie nie je prácou nadčas.".
157. V § 144 ods. 7 sa slová "s príslušným odborovým orgánom"
nahrádzajú slovami "so zástupcami zamestnancov".
158. V § 149 ods. 1 prvá veta znie: "U zamestnávateľa,
u ktorého pôsobí odborová organizácia, má odborový orgán právo
vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci.".
159. V § 149 ods. 1 písmeno c) znie:
"c) požadovať od zamestnávateľa odstránenie nedostatkov
v prevádzke na strojoch a zariadeniach,".
160. V § 149 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
161. V § 151 ods. 3 v prvej vete sa na konci bodka nahrádza
čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ako aj obvyklých dopravných
prostriedkov, ak ich zamestnanci používajú na cestu do zamestnania
a späť s výnimkou motorových vozidiel.".
162. V § 152 ods. 2 sa za slová "podľa odseku 1" vkladá slovo
"najmä" a za slová "iného zamestnávateľa alebo" sa vkladajú slová
"zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov".
163. V § 152 ods. 5 sa slová "príslušného odborového orgánu"
nahrádzajú slovami "zástupcov zamestnancov".
164. V § 153 sa slová "s príslušným odborovým orgánom"
nahrádzajú slovami "so zástupcami zamestnancov".
165. V § 154 ods. 3 v tretej vete sa vypúšťajú slová "na
štúdiu popri zamestnaní a" a na konci sa pripája táto veta: "Účasť
na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi
mzda.".
166. V § 155 ods. 1 sa vypúšťajú slová "štúdium popri
zamestnaní na".
167. V § 155 ods. 4 písm. b) sa vypúšťa slovo "ďalšej".
168. V § 155 ods. 6 písmeno b) znie:
"b) pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom
z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo dohodou
z tých istých dôvodov,".
169. V § 159 ods. 4 sa slová "s príslušným odborovým orgánom"
nahrádzajú slovami "so zástupcami zamestnancov".
170. V § 161 sa vypúšťa odsek 1.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 1 a 2.
171. V § 161 ods. 1 sa vypúšťa slovo "ďalej".
172. § 163 znie:
"§ 163
Zamestnávateľ môže výpoveďou s tehotnou ženou a so ženou na
materskej dovolenke alebo so ženou a mužom na rodičovskej
dovolenke a s osamelou zamestnankyňou alebo osamelým zamestnancom,
ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky skončiť pracovný pomer
len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v § 63 ods. 1
písm. a) a § 68.".
173. V § 164 ods. 1 sa za slová "zamestnancov do" vkladá slovo
"pracovných".
174. V § 164 sa vypúšťa odsek 3.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3.
175. V § 164 odsek 3 znie:
"(3) Tehotná žena, žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa
mladšie ako tri roky, osamelá žena alebo osamelý muž, ktorí sa
trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, sa môžu zamestnávať
prácou nadčas len s ich súhlasom. Pracovná pohotovosť sa s nimi
môže len dohodnúť.".
176. V § 166 ods. 2 druhá veta znie: "Ak ide o dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú
starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi,
ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do šiestich rokov
veku dieťaťa.".
177. V § 168 ods. 1 v prvej vete sa za slovom "žena" slovo
"alebo" nahrádza slovom "a" a v druhej vete sa za slovom "žene"
slovo "alebo" nahrádza slovom "a".
178. V § 168 ods. 2 sa za slovom "žene" slovo "alebo" nahrádza
slovom "a".
179. V § 169 ods. 1 sa za slovom "žena" slovo "alebo" nahrádza
slovom "a":
180. V § 169 odsek 2 znie:
"(2) Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa
poskytuje žene a mužovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22
týždňov, a ak žena a muž prevzal dve deti alebo viac detí alebo ak
ide o osamelú ženu a osamelého muža v trvaní 31 týždňov, najdlhšie
však do dňa, keď dieťa dosiahne vek osem mesiacov. Rodičovská
dovolenka sa poskytuje až do dňa, kým dieťa dosiahne tri roky veku
a kým dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, vyžadujúcim
osobitnú starostlivosť dosiahne šesť rokov veku.".
181. V § 171 ods. 1 sa slová "s rodičmi" nahrádzajú slovami
"so zákonnými zástupcami".
182. V § 172 sa slovo "lehote" nahrádza slovom "dobe".
183. V § 175 odsek 3 znie:
"(3) Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým
zamestnancom, ustanoví nariadenie vlády.".
184. V § 191 ods. 4 sa slová "s príslušným odborovým orgánom"
nahrádzajú slovami "so zástupcami zamestnancov".
185. V § 198 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú tieto
slová: "alebo stratu na dôchodku".
186. V § 198 odsek 2 znie:
"(2) Rozsah zodpovednosti podľa odseku 1 je zamestnávateľ
povinný prerokovať bez zbytočného odkladu so zástupcami
zamestnancov a so zamestnancom.".
187. V § 201 odsek 2 znie:
"(2) Priemerný zárobok rozhodujúci na výpočet predmetnej
náhrady sa upravuje o výšku priznávaných percent postupne,
zvyšovaním posledne percentuálne upravených priemerných zárobkov,
počnúc dňom skončenia pracovnej neschopnosti, alebo pri uznaní
invalidity, alebo čiastočnej invalidity. Výšku percenta, ktorým sa
bude náhrada za stratu na zárobku upravovať, ustanovuje osobitný
predpis.".
188. V § 201 odsek 5 znie:
"(5) Zamestnancovi, ktorý bez vážnych dôvodov odmietne
ponúkanú prácu alebo vhodné zamestnanie, patrí náhrada za stratu
na zárobku podľa odsekov 1 až 4 iba vo výške rozdielu medzi
priemerným zárobkom pred vznikom škody spôsobenej zamestnancovi
pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a priemerným zárobkom,
ktorý by mohol dosiahnuť pri práci, ktorá mu bola ponúknutá.
Zamestnancovi sa neuhradí škoda do sumy, ktorú si bez vážnych
dôvodov nezarobil.".
189. V § 210 ods. 1 sa slová "sa musí" nahrádzajú slovami "je
poistený" a vypúšťa sa slovo "poistiť".
190. § 211 znie:
"§ 211
(1) U zamestnanca, ktorý je v čase pracovného úrazu alebo
zistenia choroby z povolania v niekoľkých pracovných pomeroch
alebo vykonáva prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru, sa pri určení náhrady za stratu na zárobku
vychádza z jeho priemerných zárobkov dosahovaných vo všetkých
týchto pracovnoprávnych vzťahoch, a to za dobu, za ktorú by mohli
trvať.
(2) U zamestnanca, ktorý vykonáva prácu na základe dohôd
o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na účely odseku 1,
je priemerným zárobkom pomerná časť dohodnutej odmeny za vykonanú
prácu pripadajúca na jeden mesiac.".
191. V § 220 ods. 2 v druhej vete sa za slovami "na ne a späť"
vypúšťa čiarka a vypúšťajú sa slová "ak sa nevykonáva v objekte
zamestnávateľa".
192. V § 224 ods. 1 písmeno a) znie:
"a) vykonávať práce zodpovedne a riadne a dodržiavať podmienky
dohodnuté v dohode,".
193. V § 224 ods. 2 písmeno c) znie:
"c) poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu
a dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky; nároky zamestnanca
alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre
zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce
z pracovného pomeru.".
194. V § 224 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d).
195. § 226a sa vypúšťa.
196. V § 229 ods. 1 sa bodka nahrádza čiarkou a na konci sa
pripájajú tieto slová: "zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého
dôverníka; zástupcovia zamestnancov navzájom úzko spolupracujú.".
197. V § 229 odsek 2 znie:
"(2) Zamestnanci majú právo na poskytovanie informácií
o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa
a o predpokladanom vývoji jeho činnosti, a to zrozumiteľným
spôsobom a vo vhodnom čase. Zamestnanci majú právo vyjadrovať sa
k týmto informáciám a k pripravovaným rozhodnutiam, ku ktorým môžu
podávať svoje návrhy.".
198. V § 229 odsek 4 znie:
"(4) Zamestnanci sa zúčastňujú prostredníctvom príslušného
odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého
dôverníka na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných
podmienok
a) spolurozhodovaním,
b) prerokovaním,
c) právom na informácie,
d) kontrolnou činnosťou.".
199. § 229 sa dopĺňa odsekmi 5 až 8, ktoré znejú:
"(5) Zamestnanci sú oprávnení prostredníctvom zástupcov
zamestnancov uplatňovať svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych
vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov, ak zákon neustanoví
inak.
(6) Zamestnanci majú právo na kolektívne vyjednávanie len
prostredníctvom príslušného odborového orgánu.
(7) Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe odborová
organizácia a zamestnanecká rada, patrí odborovej organizácii
právo na kolektívne vyjednávanie, na kontrolu plnenia záväzkov
vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a na informácie,
a zamestnaneckej rade patrí právo na spolurozhodovanie,
prerokovanie, informácie a na kontrolnú činnosť.
(8) Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe odborová
organizácia a zamestnanecká rada, na zasadnutiach zamestnaneckej
rady sa môže zúčastniť zástupca odborového orgánu, ak s tým
súhlasí nadpolovičná väčšina členov zamestnaneckej rady.".
200. V § 230 ods. 3 prvá veta znie: "Odborový orgán je orgán
odborovej organizácie.".
201. § 231 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) V družstve, kde súčasťou členstva je aj pracovný vzťah
člena k družstvu, kolektívnu zmluvu podľa odseku 1 nahrádza
uznesenie členskej schôdze.".
202. § 233 až 240 vrátane nadpisov znejú:
"§ 233
Zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník
(1) Zamestnanecká rada je orgán, ktorý zastupuje všetkých
zamestnancov zamestnávateľa.
(2) Zamestnanecká rada môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý
zamestnáva najmenej 50 zamestnancov.
(3) U zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50
zamestnancov, ale najmenej päť zamestnancov, môže pôsobiť
zamestnanecký dôverník. Práva a povinnosti zamestnaneckého
dôverníka sú rovnaké ako práva a povinnosti zamestnaneckej rady.
(4) Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník má právo
spolurozhodovať formou dohody alebo formou udelenia
predchádzajúceho súhlasu podľa tohto zákona, len ak pracovné
podmienky alebo podmienky zamestnávania, pri ktorých sa vyžaduje
spolurozhodovanie zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého
dôverníka, neupravuje kolektívna zmluva.
Voľba členov zamestnaneckej rady, voľba zamestnaneckého dôverníka
a volebné obdobie
§ 234
(1) Zamestnávateľ je povinný umožniť uskutočnenie volieb do
zamestnaneckej rady, ak o to zamestnávateľa písomne požiada aspoň
10% zamestnancov. Zamestnanecká rada u zamestnávateľa, ktorý má
a) od 50 do 100 zamestnancov, má najmenej troch členov,
b) od 101 do 500 zamestnancov, na každých 100 zamestnancov má
najmenej jedného ďalšieho člena,
c) od 501 do 1 000 zamestnancov, má najmenej jedného ďalšieho
člena,
d) od 1 001 a viac zamestnancov, na každých 1 000 zamestnancov má
najmenej jedného ďalšieho člena.".
(2) Právo voliť členov zamestnaneckej rady alebo
zamestnaneckého dôverníka majú všetci zamestnanci zamestnávateľa,
ak u zamestnávateľa pracujú najmenej tri mesiace.
(3) Právo byť volený za člena zamestnaneckej rady alebo za
zamestnaneckého dôverníka má každý zamestnanec zamestnávateľa
starší ako 18 rokov, ktorý je bezúhonný, nie je blízkou osobou
zamestnávateľa a pracuje u zamestnávateľa najmenej tri mesiace.
(4) Člen zamestnaneckej rady je volený priamou voľbou s tajným
hlasovaním na základe kandidátnej listiny, ktorú navrhne najmenej
10% zamestnancov alebo príslušný odborový orgán. Voľby sú platné,
ak sa na hlasovaní zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých
zamestnancov, ktorí majú právo voliť členov zamestnaneckej rady.
Členmi zamestnaneckej rady sa stávajú tí kandidáti, ktorí získali
najväčší počet hlasov. Počet členov zamestnaneckej rady určí
vopred volebný výbor po dohode so zamestnávateľom. Ak nebude
zvolený potrebný počet členov zamestnaneckej rady, zamestnávateľ
umožní ďalšie kolo volieb do troch týždňov. Ak ani po vykonaní
opakovanej voľby nebude zvolený potrebný počet členov
zamestnaneckej rady, zamestnanecká rada sa neustanoví. Nové voľby
do zamestnaneckej rady sa uskutočnia až po uplynutí 12 mesiacov od
konania opakovanej voľby.
(5) Prvé voľby členov zamestnaneckej rady u zamestnávateľa
organizuje volebný výbor zložený najmenej z troch zamestnancov
a najviac zo siedmich zamestnancov, ktorí podpísali žiadosť
o vytvorenie zamestnaneckej rady. Počet členov volebného výboru
určí zamestnávateľ v závislosti od počtu zamestnancov a vnútornej
štruktúry zamestnávateľa. Ďalšie voľby organizuje zamestnanecká
rada.
(6) Zamestnanecký dôverník je volený priamou voľbou s tajným
hlasovaním nadpolovičnou väčšinou zamestnancov prítomných na
hlasovaní.
(7) Náklady na úhradu volieb zamestnaneckej rady
a zamestnaneckého dôverníka hradí zamestnávateľ.
(8) Volebné obdobie zamestnaneckej rady a zamestnaneckého
dôverníka je štvorročné.
§ 235
(1) Zamestnanecká rada zaniká
a) uplynutím volebného obdobia,
b) odstúpením zamestnaneckej rady, ak odstúpenie bolo prijaté na
zhromaždení zamestnancov,
c) odvolaním zamestnaneckej rady nadpolovičnou väčšinou
zamestnancov prítomných na hlasovaní,
d) poklesom počtu zamestnancov u zamestnávateľa na menej ako 50.
(2) Pri zániku zamestnaneckej rady podľa odseku 1 písm. a) až c) člen zamestnaneckej rady vykonáva svoju funkciu až do zvolenia
novej zamestnaneckej rady.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na
zamestnaneckého dôverníka.
§ 236
(1) Členstvo v zamestnaneckej rade zaniká
a) skončením pracovného pomeru so zamestnávateľom,
b) vzdaním sa členstva v zamestnaneckej rade,
c) odvolaním z funkcie člena zamestnaneckej rady nadpolovičnou
väčšinou zamestnancov prítomných na hlasovaní.
(2) Funkcia zamestnaneckého dôverníka zaniká
a) skončením pracovného pomeru so zamestnávateľom,
b) vzdaním sa funkcie,
c) odvolaním z funkcie zamestnaneckého dôverníka nadpolovičnou
väčšinou zamestnancov prítomných na hlasovaní.
§ 237
Prerokovanie
(1) Prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami
zamestnancov a zamestnávateľom.
(2) Zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov
najmä
a) stav, štruktúru a predpokladaný vývoj zamestnanosti
a plánované opatrenia, najmä ak je ohrozená zamestnanosť,
b) zásadné otázky podnikovej sociálnej politiky, opatrenia na
zlepšenie hygieny pri práci a pracovného prostredia,
c) rozhodnutia, ktoré môžu viesť k zásadným zmenám v organizácii
práce alebo v zmluvných podmienkach,
d) organizačné zmeny, za ktoré sa považujú obmedzenie alebo
zastavenie činnosti zamestnávateľa alebo jeho časti, zlúčenie,
splynutie, rozdelenie, zmena právnej formy zamestnávateľa,
e) opatrenia na predchádzanie vzniku úrazov a chorôb z povolania
a na ochranu zdravia zamestnancov.
(3) Prerokovanie sa uskutoční zrozumiteľným spôsobom a vo
vhodnom čase, s primeraným obsahom, s cieľom dosiahnuť dohodu.
(4) Na účely uvedené v odseku 2 zamestnávateľ poskytuje
zástupcom zamestnancov potrebné informácie, konzultácie a doklady
a v rámci svojich možností prihliada na ich stanoviská.
§ 238
Právo na informácie
(1) Informovanie je poskytnutie údajov zamestnávateľom
zástupcom zamestnancov s cieľom oboznámenia sa s obsahom
informácie.
(2) Zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom a vo
vhodnom čase zástupcov zamestnancov o svojej hospodárskej
a finančnej situácii a o predpokladanom vývoji jeho činnosti.
(3) Zamestnávateľ môže odmietnuť poskytnúť informácie, ktoré
by mohli poškodiť zamestnávateľa, alebo môže vyžadovať, aby sa
tieto informácie považovali za dôverné.
§ 239
Kontrolná činnosť
Zástupcovia zamestnancov kontrolujú dodržiavanie
pracovnoprávnych predpisov vrátane mzdových predpisov a záväzkov
vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy; sú oprávnení najmä
a) vstupovať na pracoviská zamestnávateľa v čase dohodnutom so
zamestnávateľom,
b) vyžadovať od vedúcich zamestnancov potrebné informácie
a podklady,
c) podávať návrhy na zlepšovanie pracovných podmienok,
d) vyžadovať od zamestnávateľa, aby dal pokyn na odstránenie
zistených nedostatkov,
e) navrhovať zamestnávateľovi alebo inému orgánu poverenému
kontrolou dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, aby
uplatnil vhodné opatrenia voči vedúcim zamestnancom, ktorí
porušujú pracovnoprávne predpisy alebo povinnosti vyplývajúce
pre nich z kolektívnych zmlúv,
f) vyžadovať od zamestnávateľa informácie o tom, aké opatrenia
boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone
kontroly.
§ 240
Podmienky činnosti zástupcov zamestnancov a ich ochrana
(1) Činnosť zástupcov zamestnancov, ktorá bezprostredne súvisí
s plnením úloh zamestnávateľa, sa považuje za výkon práce, za
ktorý patrí zamestnancovi mzda.
(2) Zamestnávateľ poskytuje na výkon funkcie zástupcov
zamestnancov alebo na účasť na ich vzdelávaní, ktoré zabezpečuje
orgán príslušného odborového orgánu, zamestnanecká rada
a zamestnávateľ pracovné voľno podľa § 136 ods. 1, ak tomu
nebránia dôležité prevádzkové dôvody.
(3) Zamestnávateľ podľa svojich prevádzkových možností
poskytuje zástupcom zamestnancov na nevyhnutnú prevádzkovú činnosť
bezplatne v primeranom rozsahu miestnosti s nevyhnutným vybavením
a uhrádza náklady spojené s ich údržbou a technickou prevádzkou.
(4) Zástupcovia zamestnancov, odborníci plniaci úlohy pre
zástupcov zamestnancov sú povinní zachovávať mlčanlivosť
o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie
a ktoré boli zamestnávateľom označené ako dôverné. Táto povinnosť
trvá aj počas jedného roka po skončení výkonu funkcie, ak osobitný
predpis neustanoví inak.
(5) Zástupcovia zamestnancov nesmú byť za plnenie úloh
vyplývajúcich z výkonu svojej funkcie zamestnávateľom
znevýhodňovaní ani inak postihovaní.
(6) Zástupcovia zamestnancov sú v čase funkčného obdobia
a počas šiestich mesiacov po jeho skončení chránení proti
opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia
pracovného pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo
činnosťou.
(7) Zamestnávateľ môže dať zástupcom zamestnancov výpoveď
alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim
súhlasom zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa
považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť
zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ
požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len
v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.
(8) Ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa
odseku 7, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak sú ostatné
podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru
splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa
nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával,
je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.
(9) Rovnaké podmienky činnosti a ochrana podľa odsekov 1 až
8 sa vzťahujú aj na zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť
a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.".
203. V § 243 ods. 1 písm. c) sa slová "a 236" nahrádzajú
slovami "a 233".
204. V § 249 sa slová "(§ 230 a 236)" nahrádzajú slovami
"(§ 230 a 233)".
205. V § 252 ods. 2 sa slová "ods. 6" nahrádzajú slovami
"ods. 9" a slová "do 31. marca 2007" sa nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2003".
206. V § 252 ods. 3 sa slová "ods. 1, 3, 4, 5 a 8" nahrádzajú
slovami "ods. 1, 2 a 4" a slová "do 30. júna 2003" sa nahrádzajú
slovami "do 31. decembra 2003".
207. Za § 252 sa vkladá § 252a, ktorý znie:
"§ 252a
(1) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne
vzťahy, ktoré vznikli pred 1. júlom 2003, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Vznik pracovnoprávnych vzťahov, ako aj nároky,
ktoré z nich vznikli pred 1. júlom 2003, sa posudzujú podľa
predpisov platných do 30. júna 2003.
(2) Ak bola daná výpoveď pred 1. júlom 2003, pracovný pomer sa
skončí uplynutím výpovednej doby podľa predpisov platných do
30. júna 2003.
(3) Pracovnoprávne vzťahy, ktoré boli založené dohodou
o pracovnej činnosti uzatvorené pred 1. júlom 2003 vrátane
nárokov, ktoré z nich vznikli, sa spravujú pracovnoprávnymi
predpismi platnými do 30. júna 2003 a skončia sa najneskôr do
31. decembra 2003.".
208. V prílohe v úvodnej vete sa vypúšťajú slová "a z nej
vyplývajúcich požiadaviek na kvalifikáciu" a v písmenách a) až f)
sa vypúšťa posledná veta vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 1
až 7.
Čl.II
Zákon č. 165/2002 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov
a mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce sa mení
takto:
V článku III sa vypúšťa druhá veta.
Čl.III
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje,
aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie
zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002
Z.z., zákona č. 408/2002 Z.z. a zákona č. 413/2002 Z.z., ako
vyplýva zo zmien a doplnkov vykonaných týmto zákonom.
Čl.IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2003 s výnimkou
článku I šiesteho bodu, ktorý nadobudne účinnosť odo dňa, keď
nadobudne platnosť zmluva o pristúpení Slovenskej republiky
k Európskej únii, stodeviateho, stodesiateho a stojedenásteho
bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2004.
Rudolf Schuster v.r.
Pavol Hrušovský v.r.
Mikuláš Dzurinda v.r.