175/2008 Z.z. zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(2) Na štátne vysoké školy sa vzťahujú ustanovenia druhej časti, ak zákon neustanovuje inak.

(1) Na vojenských vysokých školách študujú študenti, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky^29a) (ďalej len "štátna služba profesionálnych vojakov"). Môžu na nich študovať aj študenti, ktorí sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu upravujúceho služobný pomer príslušníka bezpečnostných zborov30) a študenti vojenských vysokých škôl so sídlom v zahraničí. Zamestnanci vojenskej vysokej školy môžu štúdiom na vojenskej vysokej škole získať vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

(2) Vojenské vysoké školy sú štátne rozpočtové organizácie.²⁰⁾

(3) Vojenské vysoké školy vedú osobitne register študentov, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov, osobitne register študentov, ktorí sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu upravujúceho služobný pomer príslušníka bezpečnostných zborov a osobitne register ostatných študentov. Na vedenie registrov študentov v služobnom pomere sa vzťahuje osobitný predpis upravujúci ochranu utajovaných skutočností.^28aa)

(6) Informačným pracoviskom podľa odseku 5 písm. h) je akademická knižnica. Jej postavenie a úlohy upravuje osobitný predpis.²¹⁾

(7) Rektor vojenskej vysokej školy zodpovedá za svoju činnosť ministrovi obrany a akademickému senátu vojenskej vysokej školy.

(8) Rektor vojenskej vysokej školy zodpovedá ministrovi obrany za hospodárenie s pridelenými finančnými prostriedkami a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe vojenskej vysokej školy.

(9) Na študentov vojenských vysokých škôl, ktorí vykonávajú prípravnú štátnu službu,²⁹⁾ sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitné predpisy^29a) neustanovujú inak.

(10) Študentom vojenských vysokých škôl sa dňom skončenia prípravnej štátnej služby²⁹⁾ alebo dňom skončenia služobného pomeru^29aa) skončí aj štúdium na vojenskej vysokej škole.

(11) Ustanovenia § 74 až 80 sa na učiteľov a výskumných pracovníkov vojenských vysokých škôl, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov, vzťahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.^29a)

(12) Vedúcimi zamestnancami vojenskej vysokej školy sú kvestor, velitelia a vedúci pedagogických, vývojových, výcvikových, hospodárskych a informačných pracovísk a vedúci účelových zariadení.

(13) Vojenský program je súbor vojenských vzdelávacích činností a výcvikových činností uskutočňovaných mimo akreditovaného študijného programu so stanoveným obsahom a súborom pravidiel. Jeho úspešné absolvovanie je podmienkou na úspešné absolvovanie štúdia na vojenskej vysokej škole.

(14) Praktická výučba podľa študijných programov a výcvikové činnosti sa uskutočňujú najmä vo výrobných a výskumných organizáciách; možno ich uskutočňovať aj vo vojenských jednotkách, útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl Slovenskej republiky, s ktorými majú vojenské vysoké školy uzatvorené zmluvy.

(15) Na vojenské vysoké školy sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) a k), § 9 ods. 1 písm. a), c), g) až i), n) a o), § 10 ods. 2, 5, 9 a 11, § 15 ods. 3, § 16, 16a a 17, § 21 ods. 1 písm. a), § 22 až 41, § 54 ods. 18, § 92 ods. 4 druhá veta, § 102 ods. 3, § 103.

(16) Na vojenské vysoké školy sa primerane vzťahujú ustanovenia § 2 ods. 15, § 6 ods. 1 písm. c) až e), g) a l), § 9 ods. 1 písm. b), f), l) a m), § 10 ods. 1, 4, 6 a 10, § 15 ods. 1 a 2, § 18 až 20, § 50 ods. 4, § 52 ods. 2, § 54a, § 55, 57 až 58a, 61, 64, 66, 70 až 73, 75, 77, 88, 94 až 101, § 102 ods. 2, § 104 a 107.

(1) Policajné vysoké školy vzdelávajú odborníkov najmä pre Policajný zbor. Môžu na nich študovať aj študenti, ktorí nie sú v služobnom pomere.30) Na náklady spojené s vysokoškolským vzdelávaním študentov, ktorí nie sú v služobnom pomere, prispieva ministerstvo na základe dohody s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra").

(2) Policajné vysoké školy sú štátne rozpočtové organizácie.²⁰⁾

(3) Policajné vysoké školy vedú osobitne register študentov - príslušníkov Policajného zboru, osobitne register iných študentov v služobnom pomere³⁰⁾ a osobitne register ostatných študentov. Na vedenie registra študentov v služobnom pomere sa vzťahujú osobitné predpisy o ochrane utajovaných skutočností.

(6) Rektor policajnej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi vnútra a akademickému senátu policajnej vysokej školy.

(7) Rektor policajnej vysokej školy zodpovedá ministrovi vnútra za hospodárenie s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe policajnej vysokej školy.

(8) Na študentov policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitné predpisy³¹⁾ neustanovujú inak.

(9) Študentom policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere, sa štúdium skončí (§ 66), ak sa im podľa osobitných predpisov zruší služobný pomer a ak študujú v študijnom programe určenom len pre študentov v služobnom pomere.

(10) Ustanovenia § 74 až 80 sa na učiteľov a výskumných pracovníkov policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, vzťahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.³²⁾

(1) Zdravotnícke vysoké školy vzdelávajú študentov, ktorí sa pripravujú pre jednotlivé kategórie zdravotníckych pracovníkov.³³⁾

(2) Zdravotnícke vysoké školy sú štátne príspevkové organizácie.²⁰⁾

(5) Rektor zdravotníckej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi zdravotníctva a akademickému senátu zdravotníckej vysokej školy.

(6) Rektor zdravotníckej vysokej školy zodpovedá ministrovi zdravotníctva za hospodárenie s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe zdravotníckej vysokej školy.

(7) Na zdravotnícke vysoké školy a ich fakulty sa nevzťahujú ustanovenia § 9 ods. 1 písm. g) až i), § 16, 17, 19, § 22 ods. 4, § 34, 38, 39, 40, 41, 43, 44, 47 až 49, § 91 a 105; ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), f) a g), § 10 ods. 10, § 18, 20, 39a, 58, 66 a 94 sa na ne vzťahujú primerane.

(1) Právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike alebo so sídlom na území členského štátu, ktorá bola zriadená alebo založená na vzdelávanie a výskum, je oprávnená pôsobiť ako súkromná vysoká škola, ak jej vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") na to udelila súhlas v mene štátu (ďalej len "štátny súhlas"). Návrh na udelenie štátneho súhlasu predkladá vláde ministerstvo.

(2) Štátny súhlas nie je prenosný na inú právnickú osobu a neprechádza na právnych nástupcov.

(3) Žiadosť o udelenie štátneho súhlasu podáva právnická osoba, ktorá chce pôsobiť ako súkromná vysoká škola, na ministerstvo.

(5) Právnická osoba je povinná k žiadosti doložiť doklady preukazujúce náležitosti podľa odseku 4. Podrobnosti o obsahu žiadosti a dokladoch upravuje osobitný predpis.^33b)

(6) Ak sú nedostatky žiadosti podľa odsekov 3 a 4 odstrániteľné, ministerstvo vyzve žiadateľa, aby ich v primeranej lehote odstránil, a konanie preruší.

(8) Ministerstvo bezodkladne oznámi Akreditačnej komisii rozhodnutie o zastavení konania o žiadosti, ku ktorej si vyžiadalo jej stanovisko a toto mu nebolo doručené.

(9) Vláda rozhodne o žiadosti do deviatich mesiacov od jej doručenia na ministerstvo. Pred predložením žiadosti vláde si k nej ministerstvo vyžiada stanovisko Akreditačnej komisie.

(10) Vláda štátny súhlas neudelí, ak Akreditačná komisia vydala nesúhlasné stanovisko ku každému z predložených študijných programov.

(11) Právnická osoba môže podať žiadosť o udelenie štátneho súhlasu najskôr o jeden rok po rozhodnutí ministerstva o zastavení konania alebo po rozhodnutí vlády o neudelení štátneho súhlasu.

(12) Ak vláda udelí štátny súhlas, ministerstvo rozhodne o priznaní práv vysokej škole udeľovať po úspešnom absolvovaní študijných programov zodpovedajúce akademické tituly a o registrácii vnútorných predpisov.

(13) Štátny súhlas stráca platnosť, ak súkromná vysoká škola nezačne vzdelávaciu činnosť do dvoch rokov od nadobudnutia jeho platnosti.

(14) Vláda môže na návrh ministerstva za podmienok ustanovených v § 105 ods. 3 až 7 súkromnej vysokej škole štátny súhlas odňať.

(15) Na financovanie súkromných vysokých škôl sa vzťahujú ustanovenia § 91.

(16) Ak súkromná vysoká škola prestala uskutočňovať vzdelávaciu činnosť z iného dôvodu ako z dôvodu odňatia štátneho súhlasu, je povinná to bezodkladne oznámiť ministerstvu.

(17) Ustanovenia odsekov 1 až 16, 18 až 21, § 48 a 49 sa vzťahujú aj na pobočky vysokých škôl so sídlom v zahraničí, ktoré nepôsobia na území Slovenskej republiky podľa § 49a.

(18) Zmenu názvu a začlenenia (§ 2 ods. 13) súkromnej vysokej školy schvaľuje na návrh ministerstva vláda [§ 102 ods. 1 písm. e)].

(19) Ministerstvo predkladá vláde návrh na zmenu začlenenia súkromnej vysokej školy na základe jej žiadosti alebo na základe vyjadrenia Akreditačnej komisie [§ 84 ods. 4 písm. e)], podľa ktorého súkromná vysoká škola nespĺňa kritériá na súčasné začlenenie. Vláda súkromnú vysokú školu začlení medzi univerzitné vysoké školy alebo odborné vysoké školy, len ak spĺňa kritériá na takéto začlenenie.

(20) Súkromná vysoká škola môže požiadať ministerstvo, aby pred predložením návrhu na zmenu jej začlenenia jej bolo umožnené v ročnej lehote odstrániť zistené nedostatky, na základe ktorých sa zmena začlenenia navrhuje. Ak sa Akreditačná komisia po uplynutí tejto lehoty vyjadrí, že súkromná vysoká škola podmienky jej súčasného začlenenia spĺňa, ministerstvo zmenu začlenenia súkromnej vysokej školy vláde nenavrhne.

(21) Na súkromné vysoké školy sa primerane vzťahujú ustanovenia § 21.

(1) Najvyšším riadiacim a rozhodujúcim orgánom súkromnej vysokej školy je správna rada súkromnej vysokej školy. Pôsobnosť správnej rady súkromnej vysokej školy je určená štatútom súkromnej vysokej školy.

(3) Ak sa súkromná vysoká škola člení na fakulty, vzťahujú sa na ňu primerane ustanovenia druhej hlavy prvej časti tohto zákona.

(1) Na akademický senát súkromnej vysokej školy sa vzťahujú ustanovenia § 8.

(3) Akademický senát súkromnej vysokej školy v otázkach uvedených v odseku 2 písm. d) a f) rozhoduje tajným hlasovaním, ako aj v ostatných otázkach uvedených v odseku 2, ak o tajnom hlasovaní v danej veci rozhodne.

(1) Rektor súkromnej vysokej školy je predstaviteľom akademickej obce súkromnej vysokej školy. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu súkromnej vysokej školy, vo veciach uvedených v štatúte súkromnej vysokej školy správnej rade súkromnej vysokej školy.

(2) Štatút súkromnej vysokej školy určí, ktoré úkony vykonáva rektor v mene právnickej osoby pôsobiacej ako súkromná vysoká škola. Štatút súkromnej vysokej školy môže určiť ďalšie práva a povinnosti rektora súkromnej vysokej školy.

(3) Na rektora súkromnej vysokej školy sa vzťahujú ustanovenia § 10 ods. 7, 8, 9 a 10.

(4) Po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov vykonáva do vymenovania nového rektora funkciu rektora súkromnej vysokej školy osoba poverená správnou radou súkromnej vysokej školy na návrh akademického senátu súkromnej vysokej školy.

(5) Rektor súkromnej vysokej školy presadzuje záujmy akademickej obce v štatutárnom orgáne súkromnej vysokej školy a podieľa sa na príprave vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy a na dlhodobom zámere súkromnej vysokej školy.

(6) Štatút súkromnej vysokej školy upraví právomoci rektora a dekana súkromnej vysokej školy pri obsadzovaní miest zamestnancov pôsobiacich na súkromnej vysokej škole.

Na súkromné vysoké školy sa vzťahujú ustanovenia § 11 až 13.

(2) Na obsah štatútu súkromnej vysokej školy sa vzťahuje § 15 ods. 2 primerane.

(3) Vnútorné predpisy uvedené v odseku 1 písm. a) až c) podliehajú registrácii na ministerstve (§ 103).

(2) Na obsah výročnej správy o činnosti súkromnej vysokej školy sa primerane vzťahuje § 20 ods. 2.

(3) Výročná správa o činnosti a výročná správa o hospodárení, dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy a výsledky hodnotenia činnosti súkromnej vysokej školy musia byť verejne prístupné.

Pôsobenie zahraničných vysokých škôl

(1) Zahraničná vysoká škola môže požiadať ministerstvo o udelenie oprávnenia na poskytovanie vysokoškolského vzdelávania na území Slovenskej republiky podľa právnych predpisov štátu jej sídla (ďalej len "oprávnenie").

(3) Žiadosť a informácie podľa odseku 2 písm. d) sa predkladajú v štátnom jazyku. Doklady podľa odseku 2 písm. a) až c) sa predkladajú spolu s úradne osvedčeným prekladom týchto dokladov do štátneho jazyka.

(4) Ak sú nedostatky žiadosti podľa odsekov 2 a 3 odstrániteľné, ministerstvo vyzve zahraničnú vysokú školu, aby ich v primeranej lehote odstránila, a konanie preruší.

(5) Ministerstvo pred rozhodnutím o udelení oprávnenia požiada o informácie k žiadosti o udelenie oprávnenia podľa odseku 2 príslušný orgán členského štátu, v ktorom má zahraničná vysoká škola sídlo, najmä, či jej pôsobenie na území Slovenskej republiky nie je v rozpore s právnymi predpismi členského štátu jej sídla a či doklad o štúdiu vydaný zahraničnou vysokou školou absolventom štúdia v Slovenskej republike bude rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydávaným absolventom v členskom štáte jej sídla. Ak doklad o vzdelaní nevydáva v tomto členskom štáte zahraničná vysoká škola, ale iný na to oprávnený orgán podľa právnych predpisov príslušného štátu, ministerstvo preskúma, či na vydanie dokladu o vzdelaní budú mať nárok aj absolventi štúdia poskytovaného na území Slovenskej republiky. Do získania písomného stanoviska ministerstvo konanie o žiadosti preruší.

(6) Ak uplatnenie absolventov štúdia na zahraničnej vysokej škole má byť v zdravotníckych povolaniach, ministerstvo požiada ministerstvo zdravotníctva o stanovisko, či absolventi štúdia zahraničnej vysokej školy spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitného predpisu.³⁵⁾

(8) Ministerstvo rozhodne o žiadosti o udelenie oprávnenia v lehote 90 dní od jej doručenia.

(9) Rozhodnutie o udelení oprávnenia obsahuje názvy študijných programov, ktoré je zahraničná vysoká škola oprávnená poskytovať, názov členského štátu, ktorého právnymi predpismi sa poskytované vzdelávanie upravuje, a aký akademický titul sa absolventom udeľuje.

(10) Ministerstvo preskúma najmenej raz za šesť rokov, či zahraničná vysoká škola spĺňa podmienky, na základe ktorých jej bolo udelené oprávnenie.

(11) Ak ministerstvo zistí, že zahraničná vysoká škola nepôsobí v súlade s oprávnením, vyzve zahraničnú vysokú školu, aby nedostatky odstránila v lehote do 90 dní. Ak zahraničná vysoká škola nedostatky neodstráni, ministerstvo vydá rozhodnutie o odňatí oprávnenia. Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí oprávnenia má odkladný účinok.

(12) Na zamestnancov zahraničnej vysokej školy sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú okrem § 74 ods. 3, § 80a a 80b. Na študenta zahraničnej vysokej školy sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú okrem § 73. Na zahraničné vysoké školy sa tento zákon nevzťahuje, ak nie je uvedené inak.

(13) Ministerstvo na svojej internetovej stránke zverejňuje informácie o udelení oprávnenia podľa odseku 1 a informácie o odňatí oprávnenia podľa odseku 1, ktoré sa stali právoplatné.

(14) Doklady o vzdelaní získané štúdiom na zahraničnej vysokej škole sa uznávajú podľa § 106, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.³⁴⁾

(15) Oprávnenie udelené ministerstvom nie je prenosné na inú právnickú osobu a neprechádza na právnych nástupcov zahraničnej vysokej školy.

(2) Na obsah výročnej správy o činnosti zahraničnej vysokej školy sa primerane vzťahuje § 20 ods. 2.

(3) Formu a termín predloženia dlhodobého zámeru pôsobenia zahraničnej vysokej školy na území Slovenskej republiky určí ministerstvo.

(4) Výročná správa o činnosti zahraničnej vysokej školy a dlhodobý zámer zahraničnej vysokej školy musia byť verejne prístupné.

(5) Na pôsobenie zahraničných vysokých škôl sa vzťahujú ustanovenia § 84 ods. 4 písm. a) a d) a primerane ustanovenia § 84 ods. 1 až 3.

(1) Študijný odbor je oblasť poznania, ktorá môže byť predmetom vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho troch stupňov.

(2) Študijný odbor sa vymedzuje obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, schopností a zručností, ktoré profilujú absolventa.

(3) Ministerstvo vydáva a spravuje sústavu študijných odborov Slovenskej republiky (ďalej len "sústava študijných odborov"). Sústava študijných odborov obsahuje študijné odbory, v ktorých môžu vysoké školy v Slovenskej republike poskytovať vysokoškolské vzdelávanie.

(4) Návrh na zaradenie nového študijného odboru do sústavy študijných odborov alebo návrh na inú zmenu sústavy študijných odborov (ďalej len "návrh na zmenu sústavy študijných odborov") sa podáva na ministerstvo. Návrh podáva spravidla vysoká škola.

(6) Ministerstvo je povinné do 15 dní od doručenia návrhu podľa odseku 4 zverejniť informáciu o jeho podaní na internetovej stránke ministerstva najmenej na 30 dní. Ministerstvo môže do sústavy študijných odborov zaradiť nový študijný odbor alebo urobiť inú zmenu sústavy študijných odborov iba po vyjadrení Akreditačnej komisie. Pri študijných odboroch z oblasti teológie sa pri ich zaradení alebo zmene vyžaduje aj súhlas kompetentnej cirkevnej vrchnosti. Ministerstvo predložené písomné pripomienky vyhodnotí a zverejní.

(1) Vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov sa získa štúdiom podľa akreditovaného študijného programu (§ 83 ods. 1) v tomto študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov (odsek 5).

(2) Študijný program je súbor vzdelávacích činností, najmä prednáška, seminár, cvičenie, dizertačná práca, diplomová práca, projektová práca, laboratórne práce, stáž, exkurzia, odborná prax (ďalej len "jednotka študijného programu") a súbor pravidiel zostavený tak, že úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích činností pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie (odsek 1).

(3) Súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca; jej obhajoba patrí medzi štátne skúšky. So súhlasom vysokej školy alebo fakulty môže byť záverečná práca napísaná a obhajovaná aj v inom ako štátnom jazyku. V takom prípade je jej súčasťou abstrakt v štátnom jazyku.

(5) Študijný program možno uskutočňovať v študijnom odbore, ktorý je súčasťou sústavy študijných odborov. Študijný program možno uskutočňovať aj v kombinácii dvoch študijných odborov. Ak sú oba študijné odbory v študijnom programe zastúpené približne rovnako, ide o medziodborové štúdium, v inom prípade je jeden študijný odbor hlavný a druhý je vedľajší.

(6) Názov študijného programu sa spravidla odvodzuje od názvu zodpovedajúceho študijného odboru. Ak ide o kombináciu hlavného a vedľajšieho študijného odboru, názov študijného programu sa odvodzuje od názvu hlavného študijného odboru.

(7) Študijný program je umelecký, ak sa zameriava na rozvíjanie talentu a tvorivosti v oblasti umeleckého výkonu a umeleckého diela na základe umeleckých princípov. Významnou zložkou umeleckého študijného programu je umelecký výkon. Názov študijného programu môže obsahovať výraz "umelecký", "umenie" alebo podobný výraz, len ak ide o umelecký študijný program.

(8) Študijný plán študenta určuje časovú a obsahovú postupnosť jednotiek študijného programu a formy hodnotenia študijných výsledkov. Študijný plán si okrem formy hodnotenia študijných výsledkov zostavuje v rámci určených pravidiel [odsek 2 a 4 písm. g)] a v súlade so študijným poriadkom vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. b)] alebo fakulty [§ 33 ods. 3 písm. a)] študent sám alebo v spolupráci so študijným poradcom (odsek 9).

(9) Na poskytovanie poradenskej služby študentom pri zostavovaní študijných plánov pôsobia na vysokých školách študijní poradcovia. Študijného poradcu vymenúva z radov vysokoškolských učiteľov a odvoláva rektor alebo dekan, ak má študijný poradca pôsobiť v rámci fakulty.

(10) Študijné programy v študijných odboroch, ktorých absolvovaním sa získa vysokoškolské vzdelanie požadované ako súčasť odbornej spôsobilosti na výkon povolania lekára, zubného lekára, farmaceuta, sestry, pôrodnej asistentky, veterinárneho lekára alebo architekta, sa uskutočňujú v súlade s osobitnými predpismi.^34a) Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na zahraničné vysoké školy.

(1) Bakalársky študijný program ako študijný program prvého stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na zvládnutie ich použitia pri výkone povolania alebo pri pokračovaní v nadväzujúcom vysokoškolskom štúdiu. Absolventi bakalárskeho študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

(2) Odborné vysoké školy poskytujú najmä bakalárske študijné programy, ktoré sa zameriavajú na využitie súčasných poznatkov vedy alebo umenia a zvládnutie ich použitia vrátane praktických schopností a zručností potrebných na výkon povolania.

(3) Štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program vrátane praxe je najmenej tri roky a najviac štyri roky.

(4) Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa bakalárskeho študijného programu (ďalej len "bakalárske štúdium") je bakalárska práca.

(5) Absolventom bakalárskeho štúdia sa udeľuje akademický titul "bakalár" (v skratke "Bc.").

(6) Názov bakalárskeho študijného programu môže obsahovať výraz "inžinierstvo" alebo "inžiniersky", alebo podobný výraz, len ak sa zameriava na rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických a jeho významnou zložkou sú projektové práce.

(1) Študijný program druhého stupňa sa zameriava na získanie teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na rozvíjanie schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu podľa doktorandského študijného programu. Absolventi študijného programu druhého stupňa získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(2) Štandardná dĺžka štúdia pre študijný program druhého stupňa vrátane praxe je najmenej jeden rok a najviac tri roky tak, aby celková štandardná dĺžka štúdia podľa bakalárskeho študijného programu a nadväzujúceho študijného programu druhého stupňa v tom istom alebo príbuznom študijnom odbore bola spolu najmenej päť rokov.

(3) V osobitne odôvodnených prípadoch môže ministerstvo po vyjadrení Akreditačnej komisie vzhľadom na špecifiká študijného odboru povoliť spojenie prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia do jedného celku. Štandardná dĺžka štúdia pre študijné programy spájajúce prvý a druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania je najmenej štyri roky a najviac šesť rokov a ich absolventi získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(4) Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 je diplomová práca.

(5) Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických sú inžinierske študijné programy. Významnou zložkou inžinierskych študijných programov sú projektové práce. Názov študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 môže obsahovať výraz "inžinierstvo" alebo "inžiniersky", alebo podobný výraz, len ak ide o inžiniersky študijný program. Absolventom štúdia podľa inžinierskeho študijného programu (ďalej len "inžinierske štúdium") sa udeľuje akademický titul "inžinier" (v skratke "Ing."). Absolventom inžinierskeho štúdia v oblasti architektúry a urbanizmu sa udeľuje akademický titul "inžinier architekt" (v skratke "Ing. arch.").

(6) Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na štúdium v oblasti humánneho lekárstva a veterinárskeho lekárstva, sú doktorské študijné programy. Absolventom štúdia podľa doktorských študijných programov (ďalej len "doktorské štúdium") v oblasti všeobecného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul "doktor všeobecného lekárstva" (v skratke "MUDr."). Absolventom doktorského štúdia v oblasti zubného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul "doktor zubného lekárstva" (v skratke "MDDr."). Absolventom doktorského štúdia v oblasti veterinárskeho lekárstva sa udeľuje akademický titul "doktor veterinárskeho lekárstva" (v skratke "MVDr.").

(7) Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, okrem študijných programov podľa ods. 5 a 6, sú magisterské študijné programy. Absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu (ďalej len "magisterské štúdium") sa udeľuje akademický titul "magister" (v skratke "Mgr."). Absolventom umeleckých magisterských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul "magister umenia" (v skratke "Mgr. art.").

(9) Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce má uchádzač na základe samostatného štúdia preukázať, že v študijnom odbore má hlbšie vedomosti v jeho širšom základe a je spôsobilý osvojovať si samostatne nové poznatky vedy a praxe a schopný získané vedomosti aplikovať tvorivým spôsobom v praxi.

(1) Doktorandský študijný program ako študijný program tretieho stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

(2) Štandardná dĺžka štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme je najmenej tri roky a najviac štyri roky, v externej forme najviac päť rokov.

(3) Štúdium podľa doktorandského študijného programu (ďalej len "doktorandské štúdium") prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa. Podmienkou riadneho skončenia doktorandského štúdia je vykonanie dizertačnej skúšky, ktorá patrí medzi štátne skúšky, a obhajoba dizertačnej práce. Dizertačná práca je záverečnou prácou (§ 51 ods. 3).

(4) Funkciu školiteľa pre daný študijný odbor môžu vykonávať učitelia vysokej školy, na ktorej sa uskutočňuje doktorandské štúdium, a iní odborníci po schválení vo vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty, ak sa doktorandské štúdium uskutočňuje na fakulte. Funkciu školiteľa pre témy vypísané nevysokoškolskou inštitúciou (odsek 6), ktorá získala právo zúčastňovať sa na uskutočňovaní študijného programu v študijnom odbore podľa § 86 (externá vzdelávacia inštitúcia), môžu vykonávať školitelia schválení touto inštitúciou. Externá vzdelávacia inštitúcia poskytne vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty vedecko-pedagogické charakteristiky týchto školiteľov. Pravidlá na schvaľovanie školiteľov sú súčasťou podkladov poskytovaných Akreditačnej komisii podľa § 82 ods. 5 v súvislosti s posudzovaním spôsobilosti vysokej školy alebo externej vzdelávacej inštitúcie uskutočňovať doktorandský študijný program [§ 82 ods. 2 písm. a) a b)].

(5) Pred začatím prijímacieho konania na doktorandské štúdium vypisuje vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, témy dizertačných prác, o ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať. Pre každú z vypísaných tém je určený školiteľ. Uchádzač o doktorandské štúdium sa prihlási na jednu z vypísaných tém. Ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, súčasne s prijatím uchádzača na doktorandské štúdium určí mu vysoká škola alebo fakulta školiteľa a tému vybranej dizertačnej práce.

(6) Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zaradí medzi vypísané témy dizertačných prác aj témy spolu so školiteľmi zadané externou vzdelávacou inštitúciou; spolu s vypísanou témou sa uvedie aj názov zadávajúcej externej vzdelávacej inštitúcie. Externá vzdelávacia inštitúcia môže témy zverejniť aj samostatne.

(7) Ak si uchádzač o doktorandské štúdium vyberie tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, musí s jeho prijatím na doktorandské štúdium súhlasiť aj externá vzdelávacia inštitúcia. Prijímacia skúška (§ 57 ods. 3) sa koná pred komisiou, v ktorej sú zastúpení členovia z vysokej školy a členovia určení riaditeľom externej vzdelávacej inštitúcie. Členov z vysokej školy určuje pre študijné programy uskutočňované na fakulte dekan, pre študijné programy, ktoré sa neuskutočňujú na fakulte, rektor. Prijímacia skúška sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej inštitúcie za účasti zástupcov vysokej školy.

(8) Doktorandské štúdium pozostáva zo študijnej časti a z vedeckej časti. Študijný plán zostavuje školiteľ a predkladá na schválenie odborovej komisii (odsek 17).

(9) Študijná časť doktorandského štúdia pozostáva najmä z prednášok, seminárov a individuálneho štúdia odbornej literatúry potrebných z hľadiska zamerania dizertačnej práce.

(10) Vedecká časť doktorandského štúdia pozostáva z individuálnej alebo tímovej vedeckej práce študenta doktorandského štúdia (ďalej len "doktorand"), ktorá sa viaže na tému dizertačnej práce. Vedeckú časť doktorandského štúdia odborne garantuje školiteľ.

(11) Súčasťou doktorandského štúdia v dennej forme je vykonávanie pedagogickej činnosti alebo inej odbornej činnosti súvisiacej s pedagogickou činnosťou v rozsahu najviac štyroch hodín týždenne v priemere za akademický rok, v ktorom prebieha výučba.

(12) Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, vykonáva vedeckú časť doktorandského štúdia a s vysokou školou dohodnuté povinnosti študijnej časti doktorandského štúdia v tejto externej vzdelávacej inštitúcii. Vysoká škola uzatvára s externou vzdelávacou inštitúciou individuálnu dohodu o doktorandskom štúdiu doktoranda. V nej sa riešia otázky spojené s pôsobením doktoranda v externej vzdelávacej inštitúcii vrátane úhrady nákladov externej vzdelávacej inštitúcie. Činnosť podľa odseku 11 je viazaná na vzdelávaciu činnosť vysokej školy.

(13) Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou (odsek 12), koná sa dizertačná skúška aj obhajoba dizertačnej práce pred komisiou, v ktorej sú paritne zastúpení členovia z vysokej školy určení podľa § 63 ods. 4 a členovia určení externou vzdelávacou inštitúciou. Komisia musí mať najmenej štyroch členov. Obhajoba dizertačnej práce sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej inštitúcie. Vo vysokoškolskom diplome sa uvádza aj názov externej vzdelávacej inštitúcie.

(14) Obhajobou dizertačnej práce sa doktorandské štúdium končí. Preukazuje sa ňou schopnosť a pripravenosť na samostatnú vedeckú a tvorivú činnosť v oblasti výskumu alebo vývoja alebo na samostatnú teoretickú a tvorivú umeleckú činnosť.

(15) Absolventom doktorandského štúdia sa udeľuje akademický titul "doktor" ("philosophiae doctor", v skratke "PhD."; skratka "PhD." sa uvádza za menom). Absolventom umeleckých doktorandských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul "doktor umenia" ("artis doctor", v skratke "ArtD."; skratka "ArtD." sa uvádza za menom).

(16) Doktorandom v oblasti katolíckej teológie sa po absolvovaní prvej ucelenej časti doktorandského štúdia udeľuje akademický titul "licenciát teológie" (v skratke "ThLic."). Absolventom doktorandského štúdia v týchto oblastiach sa udeľuje akademický titul "doktor teológie" (v skratke "ThDr.").

(17) Doktorandské štúdium v danom študijnom odbore sleduje a hodnotí odborová komisia zriadená podľa vnútorného predpisu vysokej školy alebo fakulty, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Vysoké školy môžu na základe dohody utvárať v jednotlivých študijných odboroch spoločné odborové komisie. Členovia odborovej komisie volia zo svojich členov predsedu. Ak vysoká škola uskutočňuje doktorandské štúdium v spolupráci s externou vzdelávacou inštitúciou podľa odseku 6, externá vzdelávacia inštitúcia má v príslušnej odborovej komisii primerané zastúpenie.

(19) Vysoká škola môže uzatvoriť dohodu o spoločných obhajobách dizertačných prác v akreditovaných doktorandských študijných programoch so zahraničnou vysokou školou, ak to umožňujú právne predpisy štátu, na ktorého území pôsobí zahraničná vysoká škola.

(20) Obhajoba dizertačnej práce doktoranda vysokej školy, ktorá sídli na území Slovenskej republiky a ktorá má uzavretú dohodu o spoločných obhajobách dizertačných prác podľa odseku 19, môže sa uskutočniť na zahraničnej vysokej škole pred komisiou na obhajobu dizertačnej práce, v ktorej sú paritne zastúpení členovia zo slovenskej strany určení podľa § 63 ods. 4 a členovia určení zahraničnou vysokou školou. Komisia na obhajobu dizertačnej práce musí mať najmenej štyroch členov. Rovnakým postupom sa uskutočňuje obhajoba dizertačnej práce doktoranda zahraničnej vysokej školy v Slovenskej republike.

(1) Vysoká škola môže zabezpečovať študijný program v spolupráci s inými vysokými školami vrátane zahraničných vysokých škôl a vysokých škôl z tretích štátov. Študenti prijatí na študijný program zabezpečovaný viacerými vysokými školami (ďalej len "spoločný študijný program") absolvujú na jednotlivých vysokých školách porovnateľnú časť štúdia. Spolupracujúce vysoké školy sa podieľajú na tvorbe spoločného študijného programu, rozhodovaní o prijímacom konaní a rozhodovaní o splnení podmienok na riadne skončenie štúdia.

(2) Podmienky spolupráce podľa odseku 1 určí dohoda vysokých škôl. V dohode sa určia najmä podmienky prijatia na študijný program podľa odseku 1, podmienky na jeho absolvovanie, podrobnosti o organizácii štúdia, udeľovanom akademickom titule a podrobnosti o dokladoch o skončení štúdia. Študent prijatý na štúdium spoločného študijného programu je počas štúdia študentom všetkých spolupracujúcich vysokých škôl. To neplatí na štatistické a rozpočtové účely, keď je považovaný za študenta tej vysokej školy, ktorá mu v príslušnej časti štúdia zabezpečuje vzdelávanie (§ 51 ods. 2). Dohoda vysokých škôl o spoločnom študijnom programe upraví aj platnosť vnútorných predpisov vysokej školy pre študentov spoločných študijných programov a rozhodovanie o ich akademických právach a povinnostiach v súlade s vnútornými predpismi vysokej školy a právnymi predpismi štátu, v ktorom sa štúdium uskutočňuje.

(1) Štátny občan Slovenskej republiky, občan členského štátu a občan tretieho štátu má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56, ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1, podmienky určené v dohode podľa § 54a ods. 2 a podmienky podľa § 58a ods. 4.

(2) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a študentom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom.^35a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača alebo študenta. Uchádzač alebo študent nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, študenta, učiteľa, výskumného alebo umeleckého pracovníka alebo iného zamestnanca vysokej školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

(4) Uchádzač alebo študent, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde.^35a)

(5) Vysoká škola alebo fakulta nesmie uchádzača alebo študenta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uchádzač alebo študent uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.

(6) Vysoká škola môže prijímať uchádzačov len na štúdium akreditovaných študijných programov, ktoré má uvedené v zozname študijných programov [§ 20 ods. 1 písm. a)].

(7) Vysoká škola určuje počet prijímaných študentov na štúdium daného študijného programu. Ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto programu väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností na štúdium podľa podmienok určených vysokou školou. Na štúdium v jednom akademickom roku môže vysoká škola prijať na externú formu štúdia najviac taký počet uchádzačov o štúdium, aký prijme v príslušnom akademickom roku na dennú formu štúdia; v počte uchádzačov o štúdium prijatých na externú formu štúdia sa nezohľadňujú uchádzači o štúdium, ktorí v čase podania prihlášky na štúdium vykonávajú prácu vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu²⁾ alebo sú v štátnozamestnaneckom pomere alebo v služobnom pomere podľa osobitných predpisov.³⁶⁾ Toto obmedzenie sa nevzťahuje na odborné vysoké školy.

(8) Vysoká škola je povinná poskytnúť uchádzačovi o štúdium informáciu o tom, či štúdium, o ktoré sa uchádza, zodpovedá požiadavkám na koordináciu vzdelávania pre potreby vzájomného uznávania odborných kvalifikácií podľa osobitných predpisov.^36a)

(1) Základnou podmienkou prijatia na bakalárske štúdium alebo na štúdium študijného programu podľa § 53 ods. 3 je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania.

(2) Základnou podmienkou prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa podľa § 53 ods. 1 a 2 je absolvovanie študijného programu prvého stupňa.

(3) Základnou podmienkou prijatia na doktorandské štúdium je absolvovanie študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa § 53 ods. 3.

(1) Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže určiť na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi. Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Vysoká škola nesmie prijatie na štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku podľa § 92 ods. 10.

(2) Ďalšie podmienky určené vysokou školou na prijatie na štúdium podľa § 56 ods. 1 nesmú z hľadiska obsahu vedomostí prekročiť obsah úplného stredného vzdelania.³⁷⁾

(3) Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, overuje splnenie podmienok podľa odseku 1 prijímacou skúškou, ak je určená ako súčasť overovania schopností na štúdium. Prijímacie konanie na doktorandské štúdium obsahuje prijímaciu skúšku vždy.

(4) Ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška (odsek 3), uchádzačovi so zdravotným postihnutím sa na jeho žiadosť určí forma prijímacej skúšky a spôsob jej vykonania s prihliadnutím na jeho zdravotné postihnutie.

(5) Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zverejní včas, najneskôr do 20. septembra v akademickom roku, ktorý predchádza akademickému roku, v ktorom sa má štúdium začať, ak ide o bakalársky študijný program alebo študijný program podľa § 53 ods. 3, a pri ostatných študijných programoch najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, lehotu na podanie prihlášok na štúdium, podmienky prijatia podľa odseku 1, termín a spôsob overovania ich splnenia, a ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška, aj formu a rámcový obsah skúšky a spôsob vyhodnocovania jej výsledkov. Tieto skutočnosti sa musia zverejniť na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty a hromadným spôsobom podľa osobitného predpisu.³⁸⁾ Rovnakým spôsobom musí vysoká škola alebo fakulta zverejniť aj informáciu o počte uchádzačov, ktorý plánuje prijať na štúdium príslušného študijného programu.

(6) Podmienkou prijatia na štúdium študijného programu v zdravotníckych študijných odboroch, ktorý sa uskutočňuje externou formou štúdia, je ukončené stredoškolské vzdelanie v príslušnom študijnom odbore.

(7) Podmienkou prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa v zdravotníckych študijných odboroch je vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v príslušnom študijnom odbore a najmenej jeden rok odbornej zdravotníckej praxe v zdravotníckom zariadení.

(1) Prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného študijného programu na vybranej vysokej škole.

(2) Prijímacie konanie sa pre uchádzača o štúdium začína doručením jeho písomnej prihlášky na štúdium na vysokej škole alebo fakulte, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Vysoká škola môže umožniť doručiť namiesto písomnej prihlášky aj prihlášku v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu, použitím informačného systému, ktorý umožňuje uchádzačovi o štúdium overenie jej zaevidovania v informačnom systéme odo dňa jej podania do dňa skončenia prijímacieho konania.

(4) Údaje uvedené v odseku 3 môže vysoká škola spracovávať^38a) pre potreby prijímacieho konania a zápisu na štúdium a poskytovať iným právnickým osobám a fyzickým osobám na štatistické účely.

(5) K prihláške doloží uchádzač potrebné podklady požadované vysokou školou podľa § 57 ods. 1 a žiadosť podľa § 57 ods. 4. Spracovávať osobné údaje podľa osobitného predpisu⁴⁰⁾ uvedené v podkladoch a v žiadosti, okrem údajov uvedených v odseku 3, môže vysoká škola iba po predchádzajúcom súhlase dotknutej osoby, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou prihlášky. Na spracovávanie osobných údajov uchádzača uvedených v odseku 3 a v tomto odseku sa vzťahuje § 73 ods. 4 a 6.

(6) O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje fakulta, rozhoduje dekan. O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje vysoká škola, rozhoduje rektor.

(7) Rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania sa musí vyhotoviť písomne do 30 dní od overenia splnenia podmienok prijatia na štúdium. Musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť uchádzačovi do vlastných rúk. Uchádzačovi, ktorého miesto pobytu nie je známe, sa doručuje vyvesením rozhodnutia na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty počas 15 dní. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia.

(8) Uchádzač môže podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo fakulty alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť rektorovi. Rektor zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Ak rozhodnutie o neprijatí na štúdium vydal rektor, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť akademickému senátu vysokej školy. Akademický senát vysokej školy zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými v § 57 ods. 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Odpoveď žiadateľovi o preskúmanie rozhodnutia musí byť odoslaná do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neprijatí na vysokú školu alebo fakultu.

(9) Vysoká škola alebo fakulta má právo požadovať od prijatých uchádzačov informáciu, či sa zapíšu na štúdium. Uchádzač je povinný takú informáciu poskytnúť vysokej škole alebo fakulte do začiatku akademického roku (§ 61). Ak uchádzač neprejaví o štúdium záujem alebo informáciu v určenom čase neposkytne, zaniká mu právo zapísať sa na štúdium daného študijného programu a vysoká škola alebo fakulta zruší rozhodnutie, ktorým nebol ďalší uchádzač v poradí podľa výsledkov prijímacieho konania na štúdium prijatý, a vydá nové rozhodnutie o jeho prijatí na štúdium.

(10) Na prijímacie konanie na doktorandské štúdium sa vzťahujú okrem ustanovení tohto paragrafu aj ustanovenia § 54 ods. 5 až 7.

(11) Uchádzač, ktorý dostal rozhodnutie o neprijatí na štúdium, má právo na požiadanie nahliadnuť do dokumentácie svojho prijímacieho konania.

(1) Vysoká škola môže prijať na časť štúdia, obvykle v dĺžke jedného semestra alebo trimestra, aj študenta inej vysokej školy vrátane zahraničnej vysokej školy a vysokej školy z tretieho štátu bez prijímacieho konania v súlade s podmienkami výmenného programu alebo na základe zmluvy medzi prijímajúcou vysokou školou a vysielajúcou vysokou školou.

(2) Študent prijatý na štúdium podľa odseku 1 má práva a povinnosti študenta vysokej školy so zohľadnením podmienok výmenného programu alebo zmluvy medzi prijímajúcou vysokou školou a vysielajúcou vysokou školou.

(3) Vysoká škola vydá študentovi potvrdenie, že je študentom vysokej školy, a uvedie obdobie, počas ktorého má trvať jeho štúdium. Vysoká škola vydá študentovi preukaz študenta [§ 67 ods. 1 písm. a)], ak ho nie je možné nahradiť obdobným dokladom o štúdiu vydaným vysielajúcou vysokou školou.

(4) Vysoká škola môže prijať podľa odseku 1 len študenta inej vysokej školy, ktorý svojím štúdiom na vysokej škole bude pokračovať v štúdiu začatom na inej vysokej škole a po skončení študijného pobytu na vysokej škole sa vráti a skončí štúdium na vysielajúcej vysokej škole. Študent, ktorý je občanom tretieho štátu, je povinný k prihláške doložiť doklady preukazujúce priebeh jeho štúdia na vysielajúcej vysokej škole.

(5) Študent prijatý na štúdium podľa odseku 1 sa nezohľadňuje v počte študentov podľa § 55 ods. 7 a § 89 ods. 4.

(6) Na študentov, ktorí počas štúdia absolvujú na inej vysokej škole len niektoré jednotky študijného programu v príslušnej časti akademického roka a ostatné jednotky študijného programu v príslušnom akademickom roku absolvujú na vysokej škole, na ktorú boli prijatí podľa § 58, sa odseky 1 až 5 nevzťahujú.

(1) Oznámením rozhodnutia o prijatí na štúdium podľa § 58 ods. 7 vzniká uchádzačovi právo na zápis na štúdium. Termín, miesto a spôsob zápisu prijatému uchádzačovi určí vysoká škola alebo fakulta a táto mu ho oznámi.

(2) Pri zápise si študent sám určuje, akú časť povinností predpísaných študijným programom chce absolvovať v nasledujúcom období štúdia, na ktoré sa zápis vzťahuje.

(3) Právo uchádzača na zápis na štúdium podľa odseku 1 zaniká, ak na otázku vysokej školy alebo fakulty, či sa zapíše na štúdium, odpovie záporne, alebo do určeného termínu neodpovie.

(1) Študijný program sa môže uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia.

(2) Dennú formu štúdia charakterizuje denná účasť študenta na vzdelávacích činnostiach (§ 51 ods. 2). Ak ide o študijné programy prvého a druhého stupňa a študijné programy podľa § 53 ods. 3, vyžaduje sa vyučovanie s priamym kontaktom vysokoškolského učiteľa a študenta v rozsahu najmenej 18 hodín týždenne v časti akademického roka, v ktorej prebieha výučba; uvedené sa nevzťahuje na čas vykonávania odbornej praxe alebo stáže súvisiacej so štúdiom.

(3) Externú formu štúdia charakterizuje prevažne samostatné štúdium a konzultácie.

(5) Prezenčná metóda štúdia spočíva na vyučovaní s priamym kontaktom učiteľa so študentom.

(6) Dištančná metóda nahrádza priamy kontakt učiteľa so študentom komunikáciou prostredníctvom komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.

(1) Akademický rok sa začína 1. septembra bežného roka a skončí sa 31. augusta nasledujúceho roka.

(2) Štúdium v jednom akademickom roku sa môže členiť na dva semestre alebo tri trimestre. Konkrétne členenie štúdia si každá vysoká škola určuje vo svojom štatúte.

(3) Bakalárske štúdium, magisterské štúdium, inžinierske štúdium a doktorské štúdium sa začína začiatkom prvého semestra alebo prvého trimestra akademického roka. Doktorandské štúdium sa môže začať aj začiatkom druhého semestra alebo druhého trimestra, alebo tretieho trimestra akademického roka.

(1) Organizácia všetkých stupňov a foriem vysokoškolského štúdia je založená na kreditovom systéme. Kreditový systém štúdia využíva zhromažďovanie a prenos kreditov. Umožňuje prostredníctvom kreditov hodnotiť študentovu záťaž spojenú s absolvovaním jednotiek študijného programu v súlade s pravidlami obsiahnutými v študijnom programe.

(2) Kredity sú číselné hodnoty priradené k jednotkám študijného programu, vyjadrujúce množstvo práce potrebnej na ich absolvovanie. Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok je vyjadrená počtom 60 kreditov, za semester 30 kreditov a za trimester 20 kreditov.

(3) Vysoká škola určí celkový počet kreditov, ktorý je potrebný na riadne skončenie štúdia, v jeho jednotlivých stupňoch.

(4) Rámcové usmernenie na zavedenie a uplatňovanie kreditového systému štúdia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(1) Každý študijný program musí ako jednu z podmienok na jeho úspešné absolvovanie obsahovať vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok.

(2) Štátna skúška sa vykoná pred skúšobnou komisiou. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. Rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Rovnaké podmienky a postup sa vzťahujú aj na konanie rigoróznych skúšok (§ 53 ods. 8).

(3) Právo skúšať na štátnej skúške a na rigoróznych skúškach majú iba vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách profesorov a docentov (§ 75 ods. 1) a ďalší odborníci schválení príslušnou vedeckou radou [§ 12 ods. 1 písm. d)]; ak ide o bakalárske študijné programy, aj vysokoškolskí učitelia vo funkcii odborného asistenta (§ 75 ods. 8) s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa.

(4) Zloženie skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok určuje z osôb oprávnených skúšať podľa odseku 3 pre študijné programy uskutočňované na fakultách dekan, pre študijné programy uskutočňované na vysokej škole rektor. Do skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok sú spravidla zaraďovaní aj významní odborníci v danom študijnom odbore z iných vysokých škôl, z právnických osôb vykonávajúcich výskum a vývoj na území Slovenskej republiky³⁾ alebo z praxe. Najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie pre štátne skúšky sú vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách profesorov alebo docentov; ak ide o bakalárske študijné programy, najmenej jeden vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesora alebo vo funkcii docenta.

(5) Zloženie komisií na vykonanie rigoróznych skúšok určuje z osôb oprávnených skúšať podľa odseku 3 pre študijné programy podľa § 83 ods. 1 uskutočňované na fakulte dekan a pre študijné programy podľa § 83 ods. 1, ktoré sa neuskutočňujú na fakulte, rektor.

(6) Skúšobná komisia na vykonanie štátnych skúšok má najmenej štyroch členov.

(1) Štúdium študijného programu možno na žiadosť študenta za podmienok určených študijným poriadkom prerušiť. Študijný poriadok určí najdlhšie celkové obdobie prerušenia štúdia.

(2) Prerušenie štúdia povoľuje dekan, ak ide o študijný program uskutočňovaný na fakulte. Ak ide o študijný program uskutočňovaný na vysokej škole, prerušenie štúdia povoľuje rektor.

(3) Prerušenie štúdia u študenta doktorandského štúdia, ktorý sa prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou (§ 54 ods. 12), povoľuje v súlade s odsekom 2 dekan alebo rektor po kladnom vyjadrení riaditeľa externej vzdelávacej inštitúcie.

(1) Štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu.

(2) Štúdium podľa študijného programu nesmie presiahnuť jeho štandardnú dĺžku [§ 51 ods. 4 písm. h)] o viac ako dva roky.

(3) Dokladom o riadnom skončení štúdia akreditovaného študijného programu a o získaní príslušného akademického titulu je vysokoškolský diplom a vysvedčenia o štátnych skúškach.

(3) Ak sa študent nedostaví na zápis do nasledujúceho obdobia štúdia alebo sa nedostaví po prerušení na opätovný zápis, vysoká škola písomne vyzve študenta na dostavenie sa k zápisu v lehote desiatich pracovných dní od doručenia tejto výzvy.

(4) Ak sa študent po doručení výzvy v určenej lehote k zápisu nedostaví a ani nepožiada o predĺženie tejto lehoty pre zdravotné dôvody, ktoré mu bránia dostaviť sa na zápis, deň, do ktorého sa mal študent zapísať do ďalšieho obdobia štúdia alebo v ktorom sa mal opätovne zapísať, sa považuje za deň, v ktorom študent zanechal štúdium.

(2) Preukaz študenta je doklad, ktorý potvrdzuje jeho právne postavenie, ktoré ho oprávňuje využívať práva a výhody študenta vyplývajúce zo zákonov, z vnútorných predpisov vysokej školy a z dohôd s inými právnickými osobami. Tento doklad slúži aj na preukázanie údajov v ňom zapísaných. Preukaz študenta sa študentovi vydá po zápise do registra študentov. Vydáva ho vysoká škola. Okrem iných údajov je v ňom vyznačené obdobie, počas ktorého študent splnil podmienky na pokračovanie v štúdiu podľa § 51 ods. 4 písm. i). Na preukaze študenta sa používa jednotná štruktúra údajov určená ministerstvom. Ministerstvo záväzne určí usmernením aj technické vyhotovenie preukazu.

(3) Výkaz o štúdiu (index) je doklad, do ktorého sa zapisujú najmä jednotky študijného programu (§ 51 ods. 2) a výsledky kontroly študijnej úspešnosti alebo študijného výkonu. Vydáva ho vysoká škola; ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, vydáva ho fakulta. Používanie výkazu o štúdiu nie je povinné, rozhodnutie o jeho používaní je v právomoci vysokej školy a je upravené v študijnom poriadku.

(4) Výpis výsledkov štúdia obsahuje údaje o študijných povinnostiach, ktoré študent v rámci štúdia študijného programu splnil.

(6) Záznamník klinickej praxe je doklad na evidenciu práce študenta študijného programu v zdravotníckom študijnom odbore, ktorú vykonal pod dohľadom počas klinickej praxe, ktorá tvorí povinnú súčasť štúdia. Do záznamníka klinickej praxe sa v chronologickom poradí zapisuje priebeh praxe. Každý záznam potvrdí určený vysokoškolský učiteľ. Vysoká škola môže v prípade pochybností požiadať príslušné zdravotnícke zariadenie o umožnenie overenia súladu priebehu praxe vykazovanej v záznamníku klinickej praxe s dokumentáciou vedenou zdravotníckym zariadením.

(7) Študentovi spoločného študijného programu (§ 54a) vydáva doklady o štúdiu spravidla jedna zo spolupracujúcich vysokých škôl.

(2) Vysokoškolský diplom je doklad o absolvovaní štúdia akreditovaného študijného programu v príslušnom študijnom odbore a o udelení akademického titulu. Vydáva ho vysoká škola. Na vysokoškolskom diplome sa uvádza meno a priezvisko absolventa, matričné číslo diplomu, názov vysokej školy, názov študijného odboru, názov študijného programu, podľa ktorého sa štúdium uskutočňovalo, názov fakulty, ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, akademický titul, podpis rektora a dekana, ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, dátum skončenia štúdia podľa § 65 ods. 1, odtlačok pečiatky vysokej školy a ďalšie údaje určené vysokou školou. Vysokoškolský diplom sa odovzdáva spravidla pri akademickom obrade.

(3) Vysvedčenie o štátnej skúške je doklad o vykonanej štátnej skúške, jej súčastiach a o jej výsledku. Vydáva ho vysoká škola.

(4) Dodatok k diplomu je doklad, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom študijnom programe. Údaje, ktoré musí dodatok k diplomu obsahovať, ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Dodatok k diplomu vydáva vysoká škola. Absolvent dostane dodatok k diplomu súčasne s diplomom.

(5) Na základe osobitnej žiadosti vydá vysoká škola absolventovi doklady o štúdiu podľa odseku 1 aj v anglickom jazyku.

(6) Doklady o absolvovaní štúdia sú verejné listiny.

(7) Na diplom absolventov spoločných študijných programov (§ 54a ods. 1) sa ustanovenia odseku 2 vzťahujú primerane. Absolventom spoločných študijných programov vysoká škola nemusí vydať doklady o absolvovaní štúdia, ak na základe dohody spolupracujúcich vysokých škôl vydá tieto alebo obdobné doklady spolupracujúca vysoká škola (§ 54a ods. 1).

(1) Uchádzač prijatý na štúdium (§ 58) sa stáva študentom odo dňa zápisu na štúdium; študent, ktorému bolo štúdium prerušené, sa stáva študentom odo dňa opätovného zápisu na štúdium.

(2) Študent prestáva byť študentom odo dňa skončenia štúdia podľa § 65 ods. 1 a § 66 alebo odo dňa prerušenia štúdia podľa § 64 ods. 1.

(2) Na študenta, ktorý sa zúčastňuje na praktickej výučbe a praxi, sa vzťahujú všeobecné predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.³⁹⁾

(1) Študijné povinnosti študenta vyplývajú zo študijného programu, ktorý študuje, a zo študijného poriadku.

(2) Študent je povinný dodržiavať vnútorné predpisy vysokej školy a jej súčastí.

(1) Disciplinárny priestupok je zavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy alebo jej súčastí, alebo verejného poriadku.

(3) Disciplinárny priestupok je premlčaný, ak od jeho spáchania uplynul viac ako jeden rok.

(4) Disciplinárne opatrenia podľa odseku 2 ukladá rektor; študentom zapísaným na štúdium študijných programov uskutočňovaných na fakulte ukladá disciplinárne opatrenia dekan. Rektor ani dekan nemôže uložiť prísnejšie disciplinárne opatrenie, než navrhla disciplinárna komisia.

(5) Konanie o disciplinárnom priestupku pred disciplinárnou komisiou vysokej školy (fakulty) je ústne za prítomnosti študenta; ak sa študent nedostaví bez riadneho ospravedlnenia, možno konať aj bez jeho prítomnosti.

(6) Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné, musí obsahovať odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o jeho preskúmanie; študentovi musí byť doručené do vlastných rúk. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť a rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ak žiadosti nevyhovie, postúpi ju rektorovi. Rektor rozhodnutie dekana preskúma a ak je v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom verejnej vysokej školy alebo jej súčastí, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak žiadosť zamietne a rozhodnutie potvrdí. Rektor musí vydať rozhodnutie najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana.

(1) Vysoká škola vedie register študentov vysokej školy. Ministerstvo vedie centrálny register študentov vysokých škôl (ďalej len "centrálny register študentov"). Centrálny register študentov vznikne z registrov študentov vysokých škôl zlúčením registrov študentov vysokých škôl okrem registrov študentov vojenských vysokých škôl, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov. Register študentov vysokej školy a centrálny register študentov slúžia na evidenciu študentov a na štatistické účely a rozpočtové účely. Vysoká škola môže využívať údaje z registra študentov aj v elektronických preukazoch študentov podľa § 67. Na účely súvisiace s poskytovaním vzdelávania a s ním súvisiacich služieb vysokej školy študentovi môže vysoká škola využívať údaje z registra študentov vysokej školy v plnom rozsahu a údaje z centrálneho registra študentov týkajúce sa jej študentov. Ministerstvo vnútra môže využívať údaje o študentoch policajných vysokých škôl. Ministerstvo zdravotníctva môže využívať údaje o študentoch zdravotníckych vysokých škôl. Ministerstvo obrany môže využívať údaje o študentoch vojenských vysokých škôl, ktorí nevykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov.

(2) Do registra študentov vysokej školy sa zaznamenáva meno, priezvisko, tituly, rodné číslo, dátum narodenia u cudzincov, miesto narodenia, rodinný stav a miesto trvalého pobytu študenta, pohlavie, miesto pobytu v Slovenskej republike, národnosť, štátne občianstvo, číslo občianskeho preukazu, číslo pasu u cudzincov. Štruktúru informačnej vety prevádzkovanej databázy a jej technické podmienky stanoví ministerstvo po prerokovaní s vysokou školou.

(4) Údaje v registri študentov vysokej školy môžu spracovávať^38a) len osobitne poverení zamestnanci príslušnej vysokej školy; údaje podľa ods. 3 písm. a), c) až h) sa zaznamenajú do registra študentov príslušnej vysokej školy do troch dní po rozhodujúcej udalosti. Údaje v centrálnom registri študentov môžu spracovávať len osobitne poverení zamestnanci ministerstva alebo v rozsahu prípustnom podľa odseku 1 osobitne poverení zamestnanci vysokej školy.

(6) Zamestnanci podľa odseku 4 sú povinní pri práci s registrom dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane osobných údajov.⁴⁰⁾

(7) Na uchovávanie údajov z registra študentov vysokej školy a centrálneho registra študentov sa vzťahuje osobitný predpis.^40a)

(1) Na vysokých školách ako zamestnanci pôsobia vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci, umeleckí pracovníci a ostatní zamestnanci.

(2) Zamestnanci vysokých škôl pôsobiaci v klinickej a praktickej výučbe v špecializovaných výučbových zariadeniach verejných vysokých škôl podľa § 35 ods. 2 písm. a) poskytujú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.²²⁾

(1) Vysokoškolskí učitelia pôsobia vo funkciách profesor, hosťujúci profesor, docent, odborný asistent, asistent a lektor.

(2) Vysokoškolskí učitelia univerzitných vysokých škôl (§ 2 ods. 14 a § 111 ods. 1) okrem lektorov (odseky 4, 5, 8 a 9) sa aktívne zúčastňujú na výskumných, vývojových, liečebno-preventívnych alebo umeleckých činnostiach zameraných na získanie nových poznatkov, vývojových produktov alebo umeleckých diel, alebo umeleckých výkonov. U vysokoškolských učiteľov odborných vysokých škôl pôsobiacich vo funkciách docent, odborný asistent a asistent možno nahradiť aktívnu účasť na výskumných, vývojových alebo umeleckých činnostiach zameraných na získanie nových poznatkov, vývojových produktov alebo umeleckých diel sledovaním aktuálneho stavu vedy, techniky a umenia, ktoré zabezpečí, že vzdelávacia činnosť sa bude realizovať na úrovni najnovších poznatkov.

(3) Funkcia profesora a funkcia docenta sa viažu na študijný odbor, v ktorom sa udeľujú vedecko-pedagogické tituly "profesor" a "docent" (§ 76 ods. 2).

(4) Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesora viažucej sa na študijný odbor je v rámci vysokej školy alebo fakulty zodpovedný za výskum a vzdelávanie v tomto študijnom odbore. Prispieva svojou výskumnou, vývojovou, liečebno-preventívnou alebo umeleckou, pedagogickou a organizačnou činnosťou k rozvoju poznania v tomto študijnom odbore a k objasňovaniu vzťahov s ostatnými študijnými odbormi; garantuje alebo zúčastňuje sa na garantovaní kvality a rozvoja študijného programu, ktorý vysoká škola alebo fakulta uskutočňuje. Medzi pracovné povinnosti profesora v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti profesora formovanie trendov a koncepcií, výskumná, vývojová alebo umelecká činnosť a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach medzinárodného významu, vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organizovanie medzinárodných vedeckých alebo umeleckých podujatí.

(5) Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii docenta viažucej sa na študijný odbor prispieva v spolupráci s profesorom vo funkcii viažucej sa na tento študijný odbor svojou výskumnou, vývojovou alebo umeleckou, pedagogickou a organizačnou činnosťou k rozvoju poznania v tomto študijnom odbore. Garantuje alebo zúčastňuje sa na garantovaní kvality a rozvoja bakalárskeho študijného programu, ktorý vysoká škola alebo fakulta uskutočňuje, ak túto činnosť nevykonáva profesor. Medzi pracovné povinnosti docenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti docenta výskumná, vývojová alebo umelecká činnosť a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach medzinárodného významu, vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organizovanie vedeckých alebo umeleckých podujatí.

(6) Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie profesora je vedecko-pedagogický titul v študijnom odbore, na ktorý sa funkcia viaže, alebo v príbuznom študijnom odbore. Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie docenta je vedecko-pedagogický titul "docent" v študijnom odbore, na ktorý sa funkcia viaže, alebo v príbuznom študijnom odbore.

(7) Vysokoškolský učiteľ, ktorý má vedecko-pedagogický titul "profesor" a vykonáva funkciu profesora, je počas pôsobenia v tejto funkcii riadnym profesorom príslušnej vysokej školy. Vysokoškolský učiteľ, ktorý má vedecko-pedagogický titul "docent" a vykonáva funkciu profesora, je počas pôsobenia v tejto funkcii mimoriadnym profesorom príslušnej vysokej školy. Ak mimoriadny profesor vysokej školy získa počas svojho pôsobenia vo funkcii profesora vedecko-pedagogický titul "profesor", stáva sa riadnym profesorom vysokej školy.

(8) Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného asistenta zabezpečuje v spolupráci s profesormi a docentmi vysokej školy (odseky 4 a 5) plnenie jej úloh v oblasti vzdelávania a v oblasti vedy, techniky alebo umenia. Ak vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného asistenta nemá akademický titul PhD. alebo vedecko-pedagogický titul, vzdeláva sa so zameraním na ich získanie. Medzi pracovné povinnosti odborného asistenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok z vybraných kapitol, vedenie seminárov a cvičení, hodnotenie študentov a vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3) v prvých dvoch stupňoch vysokoškolského vzdelávania, tvorba študijných materiálov, konzultácie pre študentov a zabezpečovanie exkurzií a odborných praxí študentov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti odborného asistenta zúčastňovanie sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti pracoviska a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach a spolupráca pri organizovaní vedeckých alebo umeleckých podujatí. Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie odborného asistenta je v závislosti od konkrétneho obsahu pracovných úloh vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Medzi pracovné povinnosti odborného asistenta s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa patrí aj skúšanie na štátnych skúškach v bakalárskych študijných programoch.

(9) Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii asistenta zabezpečuje pod vedením profesorov a docentov vysokej školy (odseky 4 a 5) plnenie úloh vysokej školy v oblasti vzdelávania a v oblasti vedy a techniky alebo umenia. Vysoká škola utvára asistentovi priestor na vzdelávanie sa so zameraním na získanie akademického titulu PhD. Medzi pracovné povinnosti asistenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie praktických cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti asistenta zúčastňovanie sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti a na zverejňovaní jej výsledkov a zúčastňovanie sa na organizovaní vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatí. Kvalifikačným predpokladom potrebným na vykonávanie funkcie asistenta je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(10) Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii lektora zabezpečuje plnenie úloh vysokej školy vo vymedzenej oblasti vzdelávania. Medzi pracovné povinnosti lektora patrí výučba nevyžadujúca aktívnu účasť vo výskume alebo vývoji, najmä vedenie cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov. Ďalšie pracovné povinnosti lektorov určujú vnútorné predpisy vysokej školy. Kvalifikačným predpokladom potrebným na vykonávanie funkcie lektora je v závislosti od konkrétneho obsahu pracovných úloh vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(11) Na zabezpečenie študentskej mobility vymenúva rektor alebo dekan, ak ide o pôsobenie na fakulte, spravidla z radov vysokoškolských učiteľov koordinátora, ktorého úlohou je najmä zúčastňovanie sa na príprave a uskutočňovaní programov medzinárodnej spolupráce vo vzdelávacej oblasti, riešenie úloh spojených s vysielaním a prijímaním študentov, poskytovanie poradenských služieb študentom o možnostiach štúdia na iných vysokých školách v Slovenskej republike a v zahraničí.

(1) Vysoká škola, ktorá má priznané zodpovedajúce práva v danom študijnom odbore, umožňuje získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu "docent" (v skratke "doc."; skratka "doc." sa uvádza pred akademickým titulom) alebo "profesor" (v skratke "prof."; skratka "prof." sa uvádza pred akademickým titulom) odborníkovi, ktorý vedecky a pedagogicky alebo umelecky a pedagogicky pôsobí na vysokej škole (ďalej len "uchádzač") a spĺňa určené kritériá na získanie titulu docent.

(2) Vedecko-pedagogický titul "docent", umelecko-pedagogický titul "docent", vedecko-pedagogický titul "profesor" a umelecko-pedagogický titul "profesor" sa udeľujú len v študijných odboroch, ktoré možno študovať v druhom stupni alebo v treťom stupni vysokoškolského štúdia alebo v spojenom prvom a druhom stupni vysokoškolského štúdia podľa § 53 ods. 3.

(4) Podmienkou na získanie umelecko-pedagogického titulu "docent" je vypracovanie habilitačnej práce a úspešné absolvovanie habilitačného konania.

(5) Podmienkou na získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu "profesor" je predchádzajúce získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu "docent" podľa odsekov 3 alebo 4 a úspešné absolvovanie vymenúvacieho konania.

(8) Splnenie podmienok podľa odsekov 6 a 7 posudzuje vedecká rada verejnej vysokej školy alebo vedecká rada fakulty na základe kritérií na získanie titulu docent a kritérií na získanie titulu profesor.

(9) Vysoká škola môže požadovať od uchádzača o získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu "docent" alebo "profesor" poplatok na úhradu nákladov spojených s habilitačným konaním alebo vymenúvacím konaním. To neplatí pre uchádzača, ktorý je na tejto vysokej škole v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas. Výšku poplatku určuje vnútorný predpis vysokej školy. Poplatok je odvodený od skutočných nákladov na toto konanie. Poplatok je príjmom vysokej školy.

(10) Bližšie podrobnosti o postupe získavania vedecko-pedagogických titulov a umelecko-pedagogických titulov "docent" a "profesor" ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(1) Obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov a obsadzovanie funkcií profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým konaním v súlade s § 15 ods. 1 písm. c). Výberové konanie na obsadenie funkcie profesora a funkcie docenta je zároveň výberovým konaním na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa. Vypísanie výberového konania musí byť zverejnené na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty, ak ide o pracovné miesto alebo funkciu zaradenú na fakulte, a poskytnuté ministerstvu na zverejnenie na jeho osobitnej internetovej stránke. Vypísanie výberového konania na obsadenie funkcie profesora musí byť zverejnené i v periodickej dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou.

(2) Pracovný pomer na miesto vysokoškolského učiteľa so zamestnancom, ktorý nemá vedecko-pedagogický titul "profesor" ani "docent", možno uzavrieť na základe jedného výberového konania najdlhšie na päť rokov.

(3) Pracovný pomer vysokoškolského učiteľa (odsek 1), ktorý nemá vedecko-pedagogický titul profesor alebo docent, zamestnaného na lekárskych, farmaceutických a veterinárskych fakultách a na pracoviskách verejných vysokých škôl, kde na výkon práce zamestnanca je potrebné skončenie určitého stupňa špecializačnej prípravy, možno uzavrieť na základe jedného výberového konania na čas dlhší, ako je v odseku 2. Tento čas určí dekan alebo rektor najdlhšie na desať rokov.

(4) Vysokoškolský učiteľ môže obsadiť funkciu docenta alebo profesora na základe jedného výberového konania najviac na päť rokov. Ak vysokoškolský učiteľ obsadil funkciu docenta alebo profesora tretí raz, pričom celkový čas jeho pôsobenia v týchto funkciách dosiahol aspoň deväť rokov, a má, ak ide o funkciu docenta, vedecko-pedagogický titul "docent" alebo "profesor", a ak ide o funkciu profesora, vedecko-pedagogický titul "profesor", získava právo na pracovnú zmluvu s touto vysokou školou na miesto vysokoškolského učiteľa a na zaradenie do tejto funkcie na dobu určitú až do dosiahnutia veku 65 rokov.

(5) Vysokoškolského učiteľa môže rektor alebo dekan, ak je vysokoškolský učiteľ zaradený na fakulte, uvoľniť na primerané obdobie z plnenia pedagogických úloh a umožniť mu, aby sa venoval iba vedeckej práci alebo umeleckej práci. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o odmeňovaní zamestnancov.²⁾

(6) Pracovný pomer vysokoškolských učiteľov sa skončí koncom akademického roku, v ktorom dovŕšia 65 rokov veku, ak sa ich pracovný pomer neskončil skôr podľa osobitných predpisov.42) Rektor alebo dekan, ak ide o zamestnanca zaradeného na fakulte, môže s osobou nad 65 rokov veku uzavrieť pracovný pomer na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa, ak ide o zamestnanca zaradeného na fakulte najdlhšie na jeden rok; takto možno uzavrieť pracovný pomer aj opakovane.

(7) Ak vysokoškolský učiteľ zastáva funkciu rektora alebo dekana na vysokej škole a počas jeho funkčného obdobia v tejto funkcii sa má skončiť jeho pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy alebo z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov podľa odseku 6, jeho pracovný pomer sa skončí uplynutím funkčného obdobia.

(8) Rektor alebo dekan môže najviac na jeden rok prijať zamestnanca do pracovného pomeru na kratší pracovný čas na miesto vysokoškolského učiteľa bez výberového konania.

Rektor môže na návrh vedeckej rady vysokej školy udeliť za významné prínosy v oblasti vedy alebo umenia a vzdelávania profesorovi staršiemu ako 65 rokov, ktorý skončil pracovný pomer s vysokou školou ako jej riadny profesor (§ 75 ods. 7) a ktorý naďalej aktívne vedecky a pedagogicky pôsobí, čestný titul "profesor emeritus" (emeritný profesor). V súlade s vnútornými predpismi umožní vysoká škola emeritným profesorom zúčastňovať sa na výskume a na jej iných činnostiach.

Rektor alebo dekan, ak ide o pracovné miesto zaradené na fakulte, môže na čas nepresahujúci dva roky uzavrieť so súhlasom vedeckej rady vysokej školy pracovný pomer s významným odborníkom na miesto vysokoškolského učiteľa vo funkcii hosťujúceho profesora. Na hosťujúceho profesora sa vzťahujú ustanovenia § 75 týkajúce sa profesorov okrem odseku 6. Na obsadzovanie funkcií hosťujúcich profesorov sa nevzťahujú ustanovenia § 77.

(1) Na plnenie svojich úloh vo vede, technike alebo umení môže vysoká škola zamestnávať výskumných pracovníkov a umeleckých pracovníkov.

(2) Výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci sa môžu zúčastňovať aj na vzdelávacej činnosti vysokej školy.

(1) Ak vysoká škola využíva na evidenciu dochádzky, kontrolu prístupu do objektov, zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na ďalšie účely súvisiace s jej činnosťou elektronický informačný systém, má právo na tento účel uchovávať a spracúvať osobné údaje zamestnancov a využívať ich na uvedené účely aj v elektronických preukazoch zamestnancov. Na uchovávanie a spracúvanie osobných údajov zamestnancov sa vzťahuje osobitný zákon.⁴⁰⁾

(1) Ministerstvo vedie register zamestnancov vysokých škôl (ďalej len "register zamestnancov"), v ktorom sú uvedení vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci vysokých škôl (§ 74 ods. 1). Vysoké školy sú povinné poskytovať a aktualizovať údaje v registri zamestnancov spôsobom a v termínoch určených ministerstvom.

(2) Register zamestnancov slúži na evidenciu zamestnancov vysokých škôl, štatistické účely, rozpočtové účely, kontrolné účely a potreby Akreditačnej komisie pri plnení úloh podľa § 82 ods. 2 a 3. Ministerstvo využíva údaje z registra zamestnancov v plnom rozsahu. Vysoká škola využíva údaje z registra zamestnancov týkajúce sa jej zamestnancov a vzťahujúce sa na obdobie trvania ich pracovného pomeru na tejto vysokej škole. Ministerstvo obrany môže v plnom rozsahu využívať údaje o zamestnancoch vojenských vysokých škôl, ministerstvo vnútra môže v plnom rozsahu využívať údaje o zamestnancoch policajných vysokých škôl a ministerstvo zdravotníctva môže v plnom rozsahu využívať údaje o zamestnancoch zdravotníckych vysokých škôl.

(3) Do registra zamestnancov sa zaznamenáva meno, priezvisko, tituly, rodné číslo, dátum narodenia u cudzincov, miesto narodenia, miesto trvalého pobytu, miesto pobytu v Slovenskej republike u cudzincov, pohlavie, štátne občianstvo, údaje o pracovnom pomere, najmä jeho vznik a skončenie, týždenný pracovný čas, kategória zamestnanca podľa § 74 ods. 1, súčasť vysokej školy, na ktorej je zamestnanec zaradený (§ 21 ods. 1), v prípade vysokoškolských učiteľov funkcia, v ktorej pôsobí, a údaje o garantovaní študijného programu podľa - 75 ods. 4 a 5.

(4) Vysoká škola, ktorá má elektronický informačný systém podľa § 80a, ak je to technicky možné, môže v plnom rozsahu poskytovať údaje do registra zamestnancov z tohto elektronického informačného systému.

(5) Údaje v registri zamestnancov môžu spracúvať^38a) len poverení zamestnanci vysokej školy, ministerstva, ministerstva obrany, ministerstva vnútra a ministerstva zdravotníctva.

(6) Na uchovávanie údajov z registra zamestnancov sa vzťahuje osobitný predpis.^40a)

(1) Žiadosť o registráciu vnútorného predpisu podáva na ministerstvo rektor alebo iný štatutárny orgán vysokej školy.

(2) K žiadosti podľa odseku 1 prikladá vysoká škola dve vyhotovenia vnútorného predpisu, ktoré zasiela aj elektronicky ministerstvu, a listiny preukazujúce schválenie návrhu vnútorného predpisu predloženého na registráciu príslušnými orgánmi vysokej školy. Toto ustanovenie sa na novozriadené vysoké školy vzťahuje primerane.

(3) Ministerstvo rozhodne o žiadosti podľa odseku 1 do 60 dní odo dňa jej predloženia.

(4) Ak vnútorný predpis vysokej školy podliehajúci registrácii podľa ministerstva odporuje zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ministerstvo žiadosť o registráciu zamietne. Zamietnutie s odôvodnením a určením primeranej lehoty na odstránenie nedostatkov, pre ktoré bola žiadosť o registráciu zamietnutá, oznámi vysokej škole.

(5) Ak vnútorný predpis vysokej školy podliehajúci registrácii má formálne nedostatky, ministerstvo ho vráti vysokej škole na dopracovanie a opätovné predloženie.

(6) Vysoká škola môže do 15 dní od doručenia zamietnutia žiadosti podľa odseku 1 požiadať ministra o preskúmanie dôvodov jej zamietnutia. Minister po preskúmaní postupu ministerstva požiadavku vysokej školy zamietne alebo predloží žiadosť podľa odseku 1 na nové konanie. Ak ani po opätovnom predložení nebudú nedostatky odstránené, ministerstvo žiadosť o registráciu zamietne.

(7) Vnútorný predpis vysokej školy podliehajúci registrácii nadobúda platnosť odo dňa registrácie. Vnútorný predpis vysokej školy je účinný odo dňa doručenia rozhodnutia vysokej škole o jeho zaregistrovaní ministerstvom. Spolu s rozhodnutím o registrácii sa doručuje aj jedno vyhotovenie vnútorného predpisu vysokej školy s odtlačkom pečiatky ministerstva na rube poslednej strany vnútorného predpisu, s menom a podpisom zamestnanca ministerstva, ktorý vnútorný predpis vysokej školy zaregistroval.

(8) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa vzťahujú aj na zmeny vnútorných predpisov vysokej školy podliehajúcich registrácii.

(1) Ak je niektoré opatrenie verejnej vysokej školy alebo jej súčasti v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom a ak zákon neustanovuje iný spôsob jeho preskúmania, vyzve ministerstvo verejnú vysokú školu, aby zabezpečila nápravu a určí jej na to primeranú lehotu.

(3) Orgány reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) sú povinné dať svoje vyjadrenie k zisteniam podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa, keď dostanú žiadosť ministerstva o vyjadrenie. Súčasťou žiadosti ministerstva je jej zdôvodnenie.

(4) Ak sa opatrenie podľa odseku 2 týka orgánov fakulty verejnej vysokej školy, prechádza pôsobnosť týchto orgánov na zodpovedajúce orgány vysokej školy. Ak sa opatrenie podľa odseku 2 týka orgánov verejnej vysokej školy, prechádza pôsobnosť týchto orgánov na orgány inej verejnej vysokej školy, ktorú ministerstvo poverí výkonom tejto pôsobnosti po vzájomnej dohode.

(5) Ak nastali skutočnosti uvedené v odseku 2, je povinnosťou ministra najprv upozorniť verejnú vysokú školu a vyzvať ju, aby v primeranej lehote urobila nápravu.

(6) Keď pominú dôvody, pre ktoré bolo rozhodnuté o opatrení podľa odseku 2, ministerstvo prijaté opatrenie bezodkladne zruší.

(1) Vláda na návrh ministerstva udeľuje štátny súhlas na pôsobenie súkromnej vysokej školy (§ 47 ods. 1), schvaľuje zmenu jej názvu a jej začlenenie (§ 2 ods. 13).

(2) Ak je niektoré opatrenie súkromnej vysokej školy alebo jej súčasti v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom a ak zákon neustanovuje iný spôsob jeho preskúmania, vyzve ministerstvo súkromnú vysokú školu, aby v primeranej lehote zabezpečila nápravu.

(3) Vláda môže na návrh ministerstva so súhlasom orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) súkromnej vysokej škole odňať udelený štátny súhlas, ak porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo určené jej vnútorným predpisom.

(4) Orgány reprezentácie vysokých škôl sú povinné dať svoje vyjadrenie podľa odseku 3 do 60 dní odo dňa, keď dostanú žiadosť ministerstva o vyjadrenie.

(5) Vláda na návrh ministerstva odoberie štátny súhlas, ak boli v žiadosti uvedené nesprávne údaje, ktoré sú rozhodujúce pre udelenie štátneho súhlasu, alebo ak nastali také zmeny, pre ktoré by sa súhlas nemohol vydať.

(6) Odňatím štátneho súhlasu stráca právnická osoba oprávnenie pôsobiť ako vysoká škola. Ministerstvo zároveň rozhodne o odňatí akreditácie študijných programov.

(7) Je povinnosťou ministerstva najprv upozorniť súkromnú vysokú školu na skutočnosti uvedené v odseku 3 a vyzvať ju, aby zabezpečila nápravu. Na nápravu určí ministerstvo primeranú lehotu.

(1) Na účely tohto zákona je uznávaním dokladov o vzdelaní na akademické účely uznávanie dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnou vysokou školou, vysokou školou z tretieho štátu alebo iným na to oprávneným orgánom podľa právnych predpisov príslušného štátu na účely splnenia základných podmienok na prijatie na vysokoškolské štúdium podľa § 56 ods. 2 a 3.

(3) Žiadateľ, ktorému bol uznaný doklad o vzdelaní na akademické účely podľa odseku 2, je oprávnený používať na území Slovenskej republiky akademický titul a jeho skratku tak, ako mu boli priznané podľa vnútroštátnych právnych predpisov štátu, z ktorého doklad pochádza, a to v jazyku tohto štátu. Ak by akademický titul alebo jeho skratka boli zameniteľné s titulmi udeľovanými podľa tohto zákona, na ktoré sa vyžaduje splnenie iných podmienok na získanie odbornej spôsobilosti, ako bolo v štáte, z ktorého doklad o vzdelaní pochádza, ministerstvo rozhodne o používaní primeraného akademického titulu.

(4) Podrobnosti o postupe pri uznávaní dokladov o vzdelaní podľa tohto paragrafu ustanovuje všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(5) Pravosť podpisov a odtlačku pečiatky školy na origináloch dokladov uvedených v odseku 1 musí byť osvedčená orgánom štátu príslušným na jeho osvedčenie alebo notárstvom v príslušnom štáte s odtlačkom pečiatky zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v tomto štáte, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

Na uznávanie dokladov o odbornej kvalifikácii na účely výkonu povolania sa vzťahuje osobitný predpis.³⁴⁾

(2) Minister predkladá orgánom uvedeným v odseku 1 na schválenie alebo vyjadrenie návrhy stanovené v tomto zákone [§ 81 ods. 2 a 8, § 91 ods. 2, § 102 ods. 2 písm. e), § 104 ods. 2 a § 105 ods. 3]. Z vlastného podnetu alebo na ich požiadanie prerokúva s nimi aj ďalšie návrhy a opatrenia, ktoré sa vysokých škôl významne dotýkajú.

(3) Rada vysokých škôl je najvyšším orgánom samosprávy vysokých škôl. Radu vysokých škôl tvoria zástupcovia vysokých škôl zvolení akademickými senátmi vysokých škôl a akademickými senátmi fakúlt.

(5) Slovenská rektorská konferencia je orgán zložený z rektorov vysokých škôl. Koordinuje a podporuje činnosť rektorov v záujme utvárania vysokoškolskej politiky. Ak súkromná vysoká škola nemá zavedenú funkciu rektora, reprezentuje ju v Slovenskej rektorskej konferencii jej štatutárny zástupca.

(6) Podrobný postup utvorenia orgánov uvedených v odseku 1 a pravidlá ich rokovania určujú ich štatúty.

(7) Členstvo v orgánoch uvedených v odseku 1 je čestné. Členovia majú nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom tejto funkcie podľa osobitného predpisu.28) Ministerstvo finančne zabezpečuje činnosť orgánov uvedených v odseku 1.